Prispevok do diskusie o potratoch - preklad clanku Petra Singera:

Peter Singer: Potraty – hľadanie deliacej čiary



Pre ženu, ktorá nechcene otehotnie, predstavuje tehotenstvo a pôrod značné útrapy. Nútiť niekoho nedobrovoľne podstupovať tieto útrapy je v rozpore so všeobecným presvedčením o hodnote individuálnej slobody a možnosti osobnej voľby. Pokiaľ sa rozhodneme zasiahnuť do slobodnej voľby druhého človeka, mali by sme mať na to veľmi závažný a presvedčivý dôvod.

Ľudia bojujúci za zákaz interupcií sú presvedčení, že takýto závažný dôvod existuje. Nazývajú potrat vraždou. Zabitie embrya alebo plodu považujú za zavraždenie nevinného ľudského života.

Obhajcovia práva ženy na slobodnú voľbu sa niekedy naopak snažia tieto argumenty spochybňovať. Popierajú, že embryo alebo plod sú ľudskou bytosťou. Mnohé diskusie o potratoch sa následne zúžia na polemiku nad otázkou: „Kedy sa začína ľudský život?“

Myslím, že v prípade diskusie o potratoch nie je potrebné hľadať odpoveď na uvedenú otázku. V prísne biologickom zmysle majú odporcovia potratov pravdu v tom, že potrat znamená ukončenie ľudského života.

Keď žena podstupuje potrat, embryo je živé a v zmysle zaradenia k živočíšnemu druhu je nepochybne príslušníkom druhu Homo sapiens. Nie je to ani pes ani šimpanz.

Z etického hľadiska však samotný fakt príslušnosti k živočíšnemu druhu Homo sapiens nepredstavuje rozhodujúce kritérium v debate o tom, či je nesprávne ukončiť druhý život. V prípade, že sa potrat vykonáva do 20. týždňa tehotenstva – pričom naprostá väčšina potratov sa vykonáva v tomto období – mozog embrya sa nevyvinul do štádia, v ktorom by bol schopný vedomia.

Ľudské embryo je v tomto období menej vyvinuté ako mnohé zvieratá, ktoré rutinne zabíjame a každodenne konzumujeme.

V tomto zmysle je správne hovoriť o ľudskom embryu ako o „nevinnom“ živote, keďže nemá schopnosti vykonať niečo zlé – ani nič dobré.

Aj v okamihu, kedy sa u ľudského plodu vyvinie schopnosť cítiť bolesť – pravdepodobne sa tak deje v 20.týždni tehotenstva – stále nemá vedomie rozvinuté na rovnakej úrovni ako šimpanz alebo pes.

V okamihu uvedomenia si týchto faktov sa argumentácia odporcov potratov zameriava na výlučnosť ľudského plodu. Niektorí argumentujú tým, že ľudský plod, narozdiel od šimpanza alebo psa, bol stvorený na obraz Boží, prípadne, že má nesmrteľnú dušu. Používajúc tieto argumenty dávajú najavo, že ich argumentácia má náboženské pozadie.

Na vedeckej úrovni však neexistujú žiadne dôkazy pre tieto náboženské tvrdenia. V spoločnosti, ktorá dospela k oddeleniu štátu od cirkví, nie je správne používať náboženské tvrdenia ako základ pre tvorbu zákonov, ktoré sa dotýkajú všetkých ľudí, bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie.

Iní odporcovia potratov argumentujú tým, že ľudský plod má potenciál stať sa ľudskou osobou, mysliacou, racionálnou bytosťou, ktorej úroveň vedomia prevyšuje úroveň vedomia ostatných zvierat. Otázkou však je, prečo by sa mal potenciál ľudského plodu stať dôvodom jeho práva na život? Skutočne chceme aby sa každá potenciálna osoba stala skutočnou osobou?

Musíme si uvedomiť, že vďaka možnostiam, ktoré nám dáva moderná medicína, argument potenciality vedie k absurdným situáciám. Vedci dokázali na mnohých živočíšnych druhoch, vrátane šimpanzov, klonovať zviera za použitia jednej obyčajnej bunky. Neexistuje žiadny biologický dôvod predpokladať, že to isté nie je možné urobiť v prípade človeka. To znamená, že miliardy našich buniek majú potenciál stať sa živou ľudskou bytosťou.

Pochybujem však, že sa nájde niekto, kto bude tvrdiť, že máme povinnosť „zachrániť“ všetky tieto bunky a zmeniť ich na ľudské bytosti.

Z etického hľadiska sa prvý morálne významný okamžik vo vývoji ľudského plodu objavuje vtedy, kedy plod nadobúda schopnosť prežívať bolesť, čiže približne v 20. týždni tehotenstva. Z tohto dôvodu by sme mali veľmi opatrne pristupovať k potratom vykonávaným v neskoršom období, brať pri tom do úvahy schopnosť plodu cítiť bolesť a minimalizovať možnosť utrpenia všetkými prostriedkami, ktoré nám dáva moderná medicína.

Ďalším morálne významným okamihom, ktorý je v diskusii o potratoch zároveň nespochybniteľnou deliacou čiarou, je okamih narodenia. Od tohto okamihu, kedy je rozvíjajúci sa ľudský život schopný prežiť mimo tela matky, prestáva byť jeho zabitie prípustné a stáva sa vraždou.

Predčasne narodené dieťa môže byť menej vyvinuté, ako ľudský plod v neskoršej fáze tehotenstva. Ale pri tvorbe zákonov potrebujeme nájsť jasnú deliacu čiaru a najlepšou deliacou čiarou, akú vieme za normálnych okolností nájsť, je pôrod.

- zdroj: Peter Singer: Abortion, the dividing lines (heraldsun.com.au), prekl. -matus ritomsky-
- slovensky preklad bol publikovany na: http://www.kruhzivota.sk/potraty-%E2%80%93-hladanie-deliacej-ciary

(PETER SINGER pôsobí ako profesor bioetiky na Princetonskej univerzite v New Jeresy a zároveň ako profesor Centra pre aplikovanú filozofiu a etiku na Univerzite v Melbourne.)