ok, teraz (v stave znizenej sebareflexie a vedomia) jeden priklad z MOJHO "sudka":
- s dvihnutou hlavou o sebe na verejnosti prehlasim, ze som jeden z najopatrnejsich (hlavne, ked sa jedna o druhych) a fest riesit detaily (nad ktorymi by sa vacsina ani nepozastavila)
- 16.10.2010 som skoro zabil (v lepsom pripade zmrzacil) jedneho z mne najdolezitejsich ludi v zivote, pretoze
1) rozmyslal som o tom, ako som par minut predtym dojebal uz vylezenu cestu
2) nedaval som pozor na koniec lana pri spustani
3) nemal som uviazane uzly na koncoch lana (lebo som to nikdy nezvykol robit, kedze VZDY (ano, vzdy) som sledoval, kolko lana este ostava
4) v ten den to boli 4 roky a 3 mesiace, co som sa NAPLNO oddal lezeniu, takze tam bol isty predpoklad, ze valnu vacsinu ukonov robim podvedome/automaticky/samozrejme

a co tym chcel autor povedat? dvojity dracak pouzivat neprestanem. napriek tomu kazdy jeden, koho som kedy ucil zakladom lezenia, o nom z mojich ust pocul len v rovine "ano, poznam to, ale nepouzivam, lebo osmickovy uzol je jediny "spravny"". chybu moze spravit kazdy, a kto tvrdi, ze on nie, je naivny kokot.

idem radsej spat.
howgh!