Odteraz som svojim vlastnym projektom.

Tak tymito slovami som zakoncoval moj posledny blog. A aj som to chvilu myslel vazne. No potom som sa rozhodol zadelit si malu vychadzku za mestecko na ostrove CatBa, taku klasicku offroadovku - len ja, mapa, voda, banany z trhu a Platonova Ustava vo vacku na pripadne ocakavane lenosenie na plazi ku ktorej (podla mapy) mal viest akysi turisticky chodnicek.

Lenze neviedol. Spociatku sa vlastne tvaril ze aj vedie - vysiel som z mesta, vysiel som z dediny, chodnicek sa zmenil na cesticku uprostred krikovkriakov...a potom zanikol.

Tak som v dobrej viere pokracoval cca 20metrov, abych to nasledne cely zabodliaceny vzdal a venoval sa nasledovnu polhodinku odbodliacovaniu mojej osoby, jakozto i osoby mojho spoluputnika Ready Teddyho.

Z coho mi nasledne vyplynulo ze musim napisat toto: 'mily Jean-Paul Sartre, ked nabuduce budes v kaviarni (s vskutku priznacnym nazvom) Flora na blvd. St. Germain tlacit studentkam filozofie buliky do hlavy o tom ako su svojim vlastnym projektom, nezabudni im odkazat nech si kupia macety, v pripade ze sa hodlaju ist realizovat do Indociny'.

No ale o inom som chcel, nie o tomto dvadsatmetrovom faux-pas (ktore zas az takym faux-pas nebolo 'bo i tych 20 metrov za dedinou stacilo na to abych sa ocitol v obklopeni mnozstva motylov, jasteric a tak). Chcel som pisat o dvojom:

1) O hongkongskej dievcinke Kathy v ktorej pritomnosti som stravil cca 24 hodin, jeden den a jednu noc ktora mi v dusi zanechala stopu tak zvlastnu, ze sa na nu snad nechyta ani krasna neznama menom Gita ktora na mna doslova a dopismena pred par mesiacmi v Turku vyskocila a hned sa mi na bedrach stehnami zakvacila...ani ono peruanske dievca ktoreho meno uz si nepamatam no ktore ma onehda, tak davno, tak strasne davno, zrazu zacalo bozkavat na jednom z koncertov v palaci Akropolis...

Na rozdiel od oboch uvedenich som s Kathy stravil nie minuty ale hodiny - hodiny, pocas ktorych doslo snad ku vsetkemu, s vynimkou sexu. Chcela ist na veceru - isli sme. Chcela sa bozkavat - bozkali sme sa. Chcela aby som kvoli nej zostal o den dlhsie v Hanoji - zostal som.

A prechadzali sme sa tym huriavkom ulic, a ona sa mi snazila vysvetlit ze nieje dolezite odkial ten Druhy - ta Druha pochadza, ze dolezita je len a len Laska. A ja som sa jej snazil vysvetlit ze dlhodobo to zvacsa v Zivote tak nefunguje, snazil som sa jej objasnit ze vo vztahu za najdolezitejsiu povazujem Harmoniu...

...a ze s postupom casu coraz silnejsie citim ze taku Harmoniu dosiahnem len so zenou z mojho kmena...

...a ona ze nie, a ja ze je este mlada, a debata pokracovala aj po navsteve chramu na jazere Navrateneho Meca (a propos, uz mi bola ta legenda objasnena)...a potom sme sa boli prejst az k mostu Long Bien a dokonca este dalej, az na ostrovy na Cervenej Rieke, a tam, uprostred mangovnikov a bananovnikov uz to zacalo byt prilis zhave na moje asketicke gusto...

Vskutku sa jednalo o dievca cudne ktore len (bez makcena ktory tu na tejto vietnamskej klavesnici beztak nemam ;) a tak ma mierne zarazilo ked mi nielenze navrhla ze chce so mnou stravit noc, ale to napokon i zrealizovala...

Po polnoci pod ruskom tmy vyliezla na moju hostelovu 'dorm bed' lahla si ku mne a ja som ju objal...Takmer celu noc sme stravili v embryonalnej pozicii, ja som kladol jej ruku na moje srdce, moje ruky zas nerad zabludili k ustrednej teme mojho prveho vyskumu...

Bolo to tak nevinne, cele tak nevinne...

Potom nas oboch zobudil budik, ona nasadla na taxik ktory ju odviezol na letisku odkial smerovala do Saigonu, Kuala Lumpur, aby nasledne zakotvila v Melbourne, vobec netusiac co bude dalej...

Oboch nas zobudil budik no ja som v sebe v ten rozospany moment nenasiel ani sil abych zliezol dole...A ked som napokon zliezol, uz jej v hosteli nebolo, tej zvlastne krasnej hongkongskej dievcinky Kathy co psov sa boji, bradavky si rada masirovat necha a o ktorej raz, verim, napisem basen.

(a tento blog pisem preto abych ani po rokoch nezabudol ze tak ucinit mam)

2) Ostrov CatBa v zatoke Halongskej: nebudem pisat ako som sa sem dostal, ani preco, ani co tu vlastne robim, pretoze mi to v istom zmysle ani samemu neni jasne.

No po dnesnom treku, ktory bol narozdiel od toho vcerajsieho popisaneho v prvom odstavci, uz organizovany, so sprievodcom a tak - musim povedat jedno:

Zasnem

A zasnem takym sposobom ze sa z toho uzasu rodi nielen filozofia (ako by povedal ten Platon co mam teraz vo vacku), ale aj Poesis samotna. To co tu priroda na tomto archipelagu predviedla, to sa len tazko prepisuje do slov - tisice vrcholkov co z mora vystupuje, rozoklane, rozoklane, rozoklane skaliska ostre ako britva obdarene diverzitou Zivota tak nesmiernou.

Co vsak priroda stvorila, to Clovek momentalne v mene zvysovania HDP celkom efektivne kurvi (toho ze som tohto procesu sam ucastnikom som si, drahy citatel, plne vedomy).

A tak:
- uz aj pri prechadzke dzunglou sem-tam nejaky ten odpadok zhliadol som
- plaz na ktorej ma lod cestou z VietHai vysadila bola posiata mnozstvom polamanych koralov :(
- kolko som videl takych miest na ktorych bol pouzity dynamit? a kolko takych kde lyzice buldozerov a inych tazkych strojov nezvratne zjazvili pradavnu tvar Prirody?

(otazka to bola retoricka a odpoved je jednoduche slovko: "mnoho")

no budem uprimny - nebyt toho dynamitu a nebyt tych buldozerov, asi tazko bych videl to co som videl a asi tazko bych stravil poslednu noc tam kde som ju stravil.

A kde som ju stravil?

Nie, nebolo to v hoteli s izbou s luxusnou izbou s krasnym vyhladom na more (za smiesnych 7 dolarov)...Bolo to na plazi kusok za mestom, na plazi ktora sice asi patri nejakemu Spa Resortu ci comu, predsa som tam vsak pod ruskom tmy prisiel, s mojou alomatkou, spacakom a hladel na Mesiac

...na Mesiac co (este stale) d-orasta...

hladel som na Mesiac a halo co ho obklopovalo,
...bolo to tak snove...
a zatial co ma morsky priboj uspaval
...cele tak snove...
pocitil som zrazu smutok, smutok vyjadreny slovami:

"Svet kde je treba platit Statu* aj za hviezdy, za morsky priboj, za Mesiac a za spev vtakov, v takom svete nechcem zit!"

A bol bych mozno aj spadol do znacnej trudnomyselnosti, nebyt tych utesov okolo ktorych som sa dnes plavil, tych pestichovatelov peral** co som dnes videl, a pri pohlade na ktorych mi zrazu bolo uplne jasne co chcem a budem v buducnosti robit :

budem ucit, budem pisat, a budem pestovat salvije a orchideje!

tak...a je to...

na opacnej strane sveta, v den ked ma najprv dzungla a potom more indocinske zbavilo hlienov velkomesta som nasiel moj maly recept na stastie.

Hura.

*zrod Statu hladaj v tisicoch tuzbach ktore jednotlivec ma, a v jeho neschopnosti si vsetky tieto tuzby sam zabezpecit. Vidis snad nejaky iny dovod co stoji u pociatku Statu? Platon-La Republique-Kniha II.
** perly sa pestuju alebo chovaju ?