O tom, kde sa realita láme
a
o otvorení sa krajine zázrakov




áno bude to o tom, kde sa realita lomí, kde človek má nejaký zámer, ktorý "magicky" sleduje, niečo, na čo plne koncentruje svoju vôlu, a všetko svoje magickou prácou na sebe rozšírené a stále sa rozširujúce vnímanie a pritom, nastane zlom a človek tam len sedí a pozerá, že realita sa vyvinule úplne inak...
nie že by to bol práve aktuálny prípad, to vôbec, ale pár ich v minulosti bolo, tak sa s týmto podelím, len tak...

nesúlad zámeru s plynutím času, koniec lekcie, alebo práve začiatok novej, začiatok snahy vytiahnuť si poznanie aj z toho zdanlivo temného či nepodareného, alebo rezolútne odmietnutie magického pohladu na svet(aj energetickú, jemnohmotnú, astrálnu,...rovinu zahŕňajúceho pohladu) - akože to celé vôbec nefunguje a hotovo, kašlať na to...




ide tu o body v čase a priestore, kde sa láme magická realita a ostáva prázdna prítomnosť
v ktorej je možné konať dvojako - vzhladom na duševné zdravie a na uchovanie si dynamickej harmónie osobnosti a teda tým priamo úmerne aj harmónie života:

**buď odmietnuť magický pohlad na svet, akože to celé nefunguje a nájsť iný, možno oklieštený pohlad, pohlad založený na náhode, na ludskom snažení sa a na "bezcitnom univerze", bez-duchom, bez-vedomom mŕtvom stroji, ktorý nie len že sa nestará o ludské zámery, nestará sa ani sam o seba, len tak proste je a plynie a nič sa v ňom nedá predvídať alebo plánovať, a nie to ešte očakávať

*****alebo, a ten som si vždy zatial vybral a mám ted dojem, že aj vždy si vyberiem, príde mi omnoho živší a veselší, ostáva pohlad druhý a to pohlad, že vesmír, vedomie, velký duch, boh, ... má svoje plány, ktoré nie vždy človek čaro-dej môže správne chápať a nie vždy sú zámery čarodeja v súlade so smerovaním univerza. Platné a nosné je tam hlavne to, že ak človek čaro-dej rastie, zdokonaluje svoju dušu smerom k stále väčšej harmónii a pružnosti- tvorivosti a tiež Láska-vosti, celistvosti, stále viac sa svojim pochopením k smerovaniu univerza približuje, stále viacej dokáže svojim roztvárajúcim sa Cítením vnímať jemné tkanivové prúdy v celostnom prúdení udalostí jeho života a dokáže vnímať, ako konať tak, aby bol vždy v čo najväčšom súlade so svetom a zároveň, aby svojou činnosťou vnášal do sveta v rámci čo najväčšej možnej tvorivosti nové a rastúce.

Je to o tom, že ak sa aj stane niečo, čo bežne človek považuje za zlé, alebo nepodarené alebo nebodaj zlé, čaro-dej vidí príležitosť pre poznanie, pre nachádzanie hlbšieho zmyslu, pre nájdenie liečivého príbehu a pre možnosť veci zmeniť k lepšiemu a v tom procese zmeny naučiť sa niečo velmi cenné.
Je to o nachádzaní zázrakov v maličkostiach života prostredníctvom toho, že človek vie, že život má zmysel a je v ňom sila, ktorá umožňuje zmysel nachádzať vo všetkom čo sa deje a umožňuje tvoriť nové krásne veci a prinášať rast, harmóniu a slobodu.

Vôbec netreba mať prečítaných množstvo kníh o mágii a duchovných vedách.
Aj tak sa ony všetky točia v širokých kruhoch okolo toho stredu a čím viac toho človek z tohto odvetvia chápe, tým viac sa tomu stredu približuje a ako je stále bližšie a bližšie, dochádza na to, že to je celé velmi jednoduché:

- ako prvé je potrebné sa otvoriť možnosti, že zázraky sa dejú a že sú možné
čo môže byť dosť ťažké, ak ich človek nikde nazažil a celý život na ne neveril a teda si ich týmto pohladom, týmto nasmerovaním vôle ani do života nepritiahol.

Ide tu o zmenu prístupu k veciam v živote - o vieru v magično, či zázračno v svete a týmto zmenou sveta.
Náš popis sveta má omnoho väčší vplyv na svet samotný, než si myslíme. A práve jedine od miery otvorenia sa krajine zázrakov závisí, do akej miery sa nám v živote zázraky začnú diať.

- druhé čo je dôležité spraviť, je zmeniť smer svojho uvažovania, či skôr svojho prežívania. Ak všade nachádzam len beznádej, temnotu a nudu, nečudo, že nerastiem a že nenechádzam zmysel ani v bežných veciach a nie to ešte v nejakých väčších.
Ak človek začne ďakovať svetu za bežné pekné veci a začne sa sústrediť viac na to, čo je na svete pekné, aj keď sú to len aj napríklad také maličkosti, že mám kde bývať a že dýcham, začne z takýchto vecí viac čerpať energiu, silu a tá sa v ňom začne stále viacej usadzovať a ukladať a to ďalej prehĺbi schopnosť vnímať zázračné vo svete.

Je asi jasné, že veci, ktoré prežívame ako príjemné, pekné, dobré, nám dávajú silu, energiu, a že veci ktoré naopak prežívame ako zlé, nepríjemné či nepekné, nám silu berú, unavujú nás.

Nič, samé o sebe nemá zmysel či hodnodu, všetko sú to len spoločenské konvencie. Človek sám dáva zmysel a pocitovú "hodnotu" veciam vo svojom živote a tak, sám určuje, čo mu silu dáva a čo berie.

- Ak teda človek začne vnímať svet a maličkosti v ňom ako zázračné, otvára sa tak stále viac sile v sebe, sile, ktorá nie je jeho, ale je z Hlbšieho Zdroja, ku ktorému máme každý prístup a to cez vlastné srdce.
A potom je na ňom, ktorý príbeh, ktorý magický koncept, aký magický model práce príjme, po ktorej ceste duchovného vývoja sa dá a kam s ňou až dôjde. Najúčinnejšie sú väčšinou tie najjednoduchšie, ale každému po svojom guste najlepšie - čo jednému sadne, nemusí sedieť druhému. Meradlom úspechu v magickej práci, nech je subjektívny úspech v živote a, objektívny úspech, aj keď zväčša ťažšie meratelný, taktiež. Výstižne to opisuje J. Karika v citáte R. Dukes-a (znova toto sem dávam, lebo sa mi to tak páči:o)) ):

"Jak mistrovsky analyzuje Ramsey Dukes ve své knize S.S.O.T.B.M.E., vedecké uchopení skutečnosti je naprosto odlišné od uchopování magického a tyto dve kategorie mohou stát vedle sebe, aniž by docházelo k jejich vzájemným kolizím. Zatímco pri vedeckém prístupu nacházejí svoje primární uplatenení predevším schopnosti vnímání (pozorování) a přemýšlení, v prípade magického prístupu jsou to hlavne schopnosti vnímání a prociťování.
Práve pomocí souhry techto dvou schopností dokáže mág zachytit ve tkanivu reality určité vzorce, pocitové mapy skrytých souvislostí a významových propojení, které metodika vedy už z princípu nemúže zachytit. "Daní" kterou magický prístup za tuto výhodu platí, je velká míra jeho subjektivity, založené na schopnosti vyciťování, oproti všeobecné logice vedy. Magická pravda je proto vždy relativní a je spíše výpovedí konkrétního mága o podobách vzorú, které objevil prúzkumem širšího celku, na který upřel svoji pozornost, než vedeckým - na prísné kauzalite založeném - popisem úzce vymezeného výseku reality."
Jozef Karika




Podla všetkého, možností ciest je nekonečno, sila, ku ktorej máme dosah, je neobmedzená a teda aj hranice toho, čo sa dá s PRAKTICKÝM magickým prístupom ku svetu dosiahnuť nie sú. Začiatok môže byť aj nelahký, prvé kroky v duchovnom vývoji maličké, sotva znatelné, ale kto vytrvá, možnosti prežívania, ktoré sa mu postupne ako priamy výsledok pravidelnej magickej praxe, ukážu, sú nezmerné, číre čaro, bezhranično, sloboda.
amen