Miguel Lee
Autor, po ktorého smrti sa čakalo.

Celý svet strihá meter ako kedysi robili vojaci počas povinnej vojenskej služby. Niet divu, nakoľko už o niekoľko mesiacov uplynie 70 rokov od smrti Miguela Lee, autora, ktorému sa podarilo niečo, čo mu môžu všetci aktívni literáti závidieť. Chýry o jeho jedinom literárnom diele sa dostali do takmer všetkých gramotných kútov sveta a pritom ho nikto nikdy nevydal. Reč je o románe, ktorého názov opisuje jeho samotnú podstatu - "Autor, po ktorého smrti sa čakalo."

Lee vo svojom autobiografickom texte zdôrazňuje podstatu mýtu. K mýtom má nesmierne blízko, keďže svoje detstvo strávil striedavo v Škandinávii a Južnej Amerike. Aby sme naozaj pochopili jeho dielo, musíme ho čítať v kontexte jeho životného osudu. Miguelovi ako malému chlapcovi učaroval Mayský kalendár. Bohužiaľ, ako jedno z posledných detí 19. storočia si uvedomil, že mu zdravie nedovolí dožiť sa mýtického dátumu 2012. Vypočítal si však, že to môže byť zároveň rok, kedy v Európe, kde sa narodil, skončí ochrana autorského práva jeho diela a bude spadať medzi voľne použiteľné. A vtedy sa rozhodol vytvoriť mýtus o vlastom, zatiaľ neexistujúcom románe, ktorý zakázal vydať, čo si poistil astronomickou sumou za jeho vydanie. Najprv spísal poslednú vôľu a potom až začal písať mýtus svojho života.

"Autor, po ktorého smrti sa čakalo" je dielo, ktoré svojou podstatou predbehlo postmodernu o niekoľko dekád.
-- Mladý tridsaťročný Miguel v ňom opísal ťažký život strážcu Mayskej pyramídy, ktorý je posadnutý mýtom o konci sveta. Jeho panický strach sa mieša v snových scénach s tehlami chrámov, ktoré túži postaviť na odprosenie démonov. Stretáva cestovateľa z Európy a spolu s ním uniká do ďalekej Číny, kde je konfrontovaný s čínskym kalendárom a mytológiou ďalekého východu. --
To je žiaľ všetko, čo o diele naozaj vieme. Miguel totiž ako syn cestovateľa udržiaval pravidelnú korešpondenciu s niekoľkými priateľmi, prevažne literátmi. Zveroval sa im s opisom krajín a kultúr, no ku svojmu magnum opusu sa vyjadroval v útržkoch, alebo vôbec.

Prvky v premise však môžu byť inšpirované jeho vlastným životom. Postava cestovateľa a sprievodcu pravdepodobne vychádza z Miguelovho vlastného otca, ktorý ako obchodný cestujúci bral syna všade so sebou. Ani Čína nebola vybraná náhodou, nakoľko Miguelov otec sa stal zástupcom koloniálnej obchodnej spoločnosti na ďalekom východe. Miguel sa počas svojich ciest Áziou usadil v Pekingu, prijal priezvisko Lee po manželke, ako gesto. Jeho posadnutosť mytológiou v kombinácii s etnologickým zameraním jeho manželky, s ktorou viedol siahodlhé kultúrnofilozofické debaty, vyústila do presvedčenia, že pri náraste čínskej populácie, polovica planéty jedného dňa bude mať priezvisko Lee. Druhá časť románu sa preto odráža od týchto debát a ešte viac konfrontuje mytológie rôznych kultúr v presvedčení, že vznikajúca kniha samotná vytvorí ďalší mýtus. Život, osud, smrť, či cesty, ktorými sa môže ľudstvo vydať - toto môžu byť témy tajomného a toľko očakávaného románu.

Z Pekingu naďalej písal listy, no stále viac a viac sporadicky. Sústredil sa totiž na prácu, nakoľko chcel stihnúť dokončiť dielo ešte pred svojou smrťou. 70 ročný termín ho hnal do neskutočných výkonov a krátko pred novým rokom 1942 bolo jeho pracovné nasadenie pätnásť hodín denne. Jeho posledné listy a poznámky niesli známky na pomedzí šialenstva a geniality. V chladný januárový deň roku štyridsiateho štvrtého, kedy Európou pochodovali armády vojakov, Miguel Lee dokončil redigovanie vlastného textu, dopísal záveť, ešte raz odovzdal právnikovi text a legálne postupy ako ho chrániť, rozoslal posledné listy kolegom literátom objasňujúce jeho čin a zobral si život výstrelom z malorážky.

Jeho žena, ktorá mala spravovať literárnu pozostalosť, sa vžak nedožila konca vojny a stratila sa v týfovej epidémii roku 1944. No listy do Európy urobili svoje a práve vďaka nim môžeme pochopiť výnimočnosť a nesmiernu funkčnosť románu Autor, na ktorého smrť sa čakalo.

Je však dielo naozaj kvalitné, alebo je okolo neho vytvorená iba zbytočná panika? Čo keď bude vnímané ako zlomové iba kvôli svojej legende a nie literárnym kvalitám? Rozbory epištológií medzi Miguelom Lee a jeho súčasníkmi však na túto otázku nevedia nájsť odpoveď. Manuskript, ktorý na Miguelovo vlastné želanie čaká v trezore neutrálneho Švajčiarska, je jediná odpoveď, či sa čakanie po smrti Miguela Lee naozaj oplatilo.