Usilujem sa o nevytvaranie si vlastnych teorii z prikladov, vtedy casto vznikaju najvacsie bludy. Priklad je maly, konkretny a obmedzeny na iste okolnosti.

Aby si rozumel, aj teoria sa da pochopit, len to chce mat istu predstavivost.
Teoria nie je len o utrzkovitych pouckach. Ked sa clovek uci poucky, tak casto vsetko zabudne a je mu to na nic. Treba mat vytvorenu siet vedomosti, do ktorej sa daju nove poznatky vlozit.

Ja neviem, co je proti neurovede. Ja sa neurovedou nezaoberam. Ale to, o com pises ty, je takzvane zovseobecnovanie. Mam niekolko prikladov. V tychto prikladoch funguje teoria T, potom je ta teoria spravna aj pre viac prikladov. Funguje to, je to pouzivany pristup. Len si treba dat pozor, aby si tu tvoju teoriu T nepouzil zle.

Kdezto pri mojom mozgu viacej funguje takzvana konkretizacia. Mam teoriu T a tiez mam dane jej obmedzenia. Dostanem priklad P, ktory je specialnym pripadom teorie. Zaradim si ho a zistim, ake zjednodusenia som musel spravit. Prezuvam to, naucim sa. Nie je to nic proti prirode.

Osobne mam radsej veci, ktore maju komplexnejsie teoreticke pozadie, aby som sa mal o co opriet.

Ked zoberiem tie tvoje priklady. Ano tiez sa ucim zrejme na prikladoch, ale na abstraktnejsej urovni, vtedy mi to viacej slape.

Ale co je potom priklad a co teoria ?