Homeopatia :: Remember, remember, the velvet November

clanok z http://www.subjektivne.sk/2010/05/31/homeopatia/

James Randi ponúka odmenu milión dolárov tomu, kto vedecky dokáže nejaký paranormálny jav.

James Randi ponúka odmenu milión dolárov tomu, kto vedecky dokáže nejaký paranormálny jav.

Homeopatia nefunguje, no čoraz častejšie ju mne a mojim blízkym odporúčajú lekári ako alternatívnu, resp. doplňujúcu liečbu. Je smutné, ak lekári, ktorí sú človekom vnímaní ako autority v oblasti medicíny, odporúčajú ľuďom drahšie (či lacnejšie) liečivá, ktorých účinnosť je zhodná s placebom, aj keď verím, že tak robia často s dobrým úmyslom. Homeopati ma za tieto vety určite označia za obmedzenca neschopného prijať fakt, že isté metódy môžu fungovať aj napriek tomu, že princíp ich fungovania nie je známy. Ja považujem za obmedzené sústredenie sa na pozitívne výsledky a ignoráciu dát. Ak sa budeme pri výbere liekov sústreďovať na vieru, môže nám lekár rovno pri nabližšej návšteve predpísať modlitbu. Predtým, ako sa pozrieme na fakty, priblížme si pôvod homeopatie.

Čo je homeopatia?

Homeopatia je systém liečby založenej na použití minimálnych (až nulových) koncentrácií liečiv, ktoré v masívnych dávkach vyvolávajú efekt podobný tomu, aký má liečená choroba. Výraz je odvodený od dvoch gréckych slov: homeo (podobný) a pathos (trpiaci). Za otca homeopatie je považovaný nemecký lekár 19. storočia Samuel Hahnemann (1755-1843), ktorý bol vraj inšpirovaný poznatkom, že podobné lieči podobné - podľa príkladu liečby malárie kôrou chinínovníka. Kôra obsahuje chinín, ktorý pomáha pri liečbe malárie, ale zároveň spôsobuje horúčku. Obhajcovia homeopatie sú presvedčení, že zmesi obsahujúce jedinú molekulu účinnej látky na milión molekúl rozpúšťadla dokážu stimulovať "liečiaci mechanizmus tela". Kritici tvrdia, že je veľmi nepravdepodobné, aby takáto mini dávka mala nejaký podstatný efekt na telo [1].

Kritika

Ak by homeopatia skutočne fungovala, išlo by o skvelý prístup k liečeniu veľmi širokého spektra chorôb. Výroba liekov by bola podstatne lacnejšia a ekologickejšia, nemali by vedľajšie účinky a v neposlednej rade by mnohým ľuďom pomohla od komplikácií, pri ktorých klasická medicína zlyháva. V skutočnosti však klinickými štúdiami nie je účinnosť homeopatie dokázaná, ba naopak, je vyvrátená. Homeopatia mala dostatok času (a pacientov) na dokázanie svojej efektívnosti, no nepodarilo sa jej to. Aj napriek tomu sa objavujú hlasy, ktoré tvrdia, že homeopatia funguje a jej účinnosť bola preukázaná experimentálne. Ja sa pokúsim vyjadriť k niektorým bodom článku Slovenskej homeopatickej spoločnosti - “Homeopatia – realita a mýty” [2], ktorý je pravdepodobne reakciou na “horúčkovitú aktivitu odporcov homeopatie”. Článok začína popisom motivácie svojho vzniku, pokračuje základnými informáciami o homeopatii, popisom vedeckých štúdií údajne podporujúcich účinnosť homeopatie a končí úvahou o možných dôvodoch odporu voči nej.

Potvrdzujú klinické štúdie účinnosť homeopatie?

Úryvok z pôvodného článku:
„Skupina epidemiológov z univerzity v Limbourgu uskutočnila zhodnotenie viac než sto klinických prác prevedených v oblasti homeopatie a výsledky publikoval v renomovanom časopise British Medical Journal (BMJ, 1991, 302; s. 316 - 323), ktorý je známy svojím rigoróznym prístupom k obsahu publikovaných článkov. Výsledkom je dôkaz o skvalitňujúcom sa klinickom výskume v tomto medicínskom smere a o účinnosti homeopatickej liečby v drvivej väčšine študovaných prípadov. Títo odborníci uzavreli svoj príspevok konštatovaním, že: "...je chybou naďalej tvrdiť, že účinnosť homeopatie nebola zhodnotená a dokázaná za pomoci moderných a kontrolovaných štúdií".“

Prepokladám, že sa jedná o tento konkrétny článok [3]. V skutočnosti nie je záver autorov stručný a jednoznačný. Naopak, záver je obsiahly (približne 2 listy A4) a autori považujú za potrebné zlepšiť metodiku skúmaných klinických prác, rovnako ako odporúčajú výsledky daných prác reprodukovať, aby bolo možné vysloviť niečo o ich objektivite.

Úryvok z pôvodného článku:
“Z oblasti praktickej aplikácie homeopatie môžeme spomenúť správu Dr. Jeniffer Jacobsovej z Univerzity v Seattli, ktorá uskutočnila štúdiu, ktorej cieľom bolo porovnať účinnosť homeopatických liekov s placebom v terapii detských akútnych hnačiek v Nicaragui. Výsledok tejto práce uverejnený v renomovanom časopise Pediatrics (5/94) vyznieva celkom presvedčivo v prospech homeopatie a nenecháva nikoho na pochybách, že účinky tejto terapie nielen že ďaleko presahujú účinok placeba, ale v niektorých prípadoch dokonca aj klasických liekov. Je pochopiteľné, že táto práca spĺňa všetky kritériá objektivity a vedeckej rigoróznosti.”

K pôvodnej práci sa mi bohužiaľ na internete nepodarilo dostať. Zoznam publikácií autorky sa dá nájsť na jej domovskej stránke [4] a téme homeopatie sa venuje dlhé roky. K spomínanej vedeckej štúdii sa dá dohľadať napríklad toto zhrnutie [5]. Autori porovnávajú účinnosť placeba s účinnosťou homeopatickej medicíny pri liečbe hnačky. Autorom síce vyšlo štatisticky signifikantné skrátenie trvania hnačky, no v zhrnutí sa presné číslo neuvádza. Autori priznávajú, že homeopatia môže pomôcť pri liečbe hnačky, ale odporúčajú ďalšie štúdium v tejto oblasti. Vo vede je reprodukcia výsledkov veľmi dôležitým nástrojom poznania a považuje sa za jeden zo základných pilierov vedy samotnej. Pokus o reprodukciu štúdie prebehol v Nepále [6] a potvrdil predchádzajúce zistenia (v prospech homeopatie). Aj keď tieto výsledky pôsobia veľmi pozitívne, treba zdôrazniť, že podobný tím autorom (na čele s pani Jacobsovou) vykonal podobnú štúdiu v Hondurase s negatívnym výsledkom [7].

Pekným príkladom toho, ako môže zlá metodológia výskumu spôsobiť pozitívne výsledky aj na mieste, kde nie sú, je prípad pána Jacquesa Benvenista. Jeho publikácia [8] bola uverejnená v prestížnom vedeckom časopise Nature [9] a spôsobila vo svete veľký rozruch. Do Nature bola prijatá za podmienky, že sa experiment bude replikovať nezávislými laboratóriami. Pri replikácii sa zistilo, že pozitívne výsledky boli spôsobené ľudskou chybou. Keďže vedci poznali, na ktoré vzorky bolo aplikované homeopatikum, z nejakého dôvodu tieto vzorky vyhodnocovali lepšie ako ostatné. BBC o tomto prípade natočila pekný dokument [14], ktorý odporúčam ako príklad dôležitosti “double blind testu”.

Zhrnutie

Obhajcovia homeopatie lipnú na pozitívnych výsledkoch, u ktorých chýba ich reprodukcia, často vyvádzajú veľkolepé závery aj z veľmi kontroverzných a neurčitých štúdií [10] a v neposlednom rade ignorujú štúdie, ktoré vylučujú účinnosť homeopatie (ak ju nevnímame ako zlúčenie placeba a záujmu o pacienta). Slepá viera v homeopatiu môže byť aj nebezpečná [11], a to aj podľa svetovej uznávanej organizácie ako je WHO [12]. Ak homeopatia naozaj tak dobre funguje, nemal by byť problém ju dokázať. No predtým, ako sa pustíte do publikácie vašich pozitívnych výsledkov, ktoré zmenia pohľad na súčasnú medicínu, odporúčam vám konktaktovať známeho skeptika Jamesa Randiho [13], ktorý za dôkaz účinnosti homeopatík ponúka 1 000 000 dolárov.

Daľšie informátie

Ak máte záujem sa dozvedieť o homeopatii viac, odporúčam okrem relatívne objektívnych zdrojov na wikipédii [1] (či už slovenský, český, alebo ideálne anglický), stránky Slovenskej akadémie klasickej homeopatie [14] (kde nebývajú uvedené zdroje a ich interpretácia môže byť klamlivá ako v prípade [2]), alebo z opačnej strany, záznam v skeptickom slovníku združenia Sysifos [16].

Referencie

===

vdala id slobo za edit a id kamil a id slobo za pripomienky a kritiku

Původ Homeopatie

Kořeny homeopatie, můžeme vysledovat už v učení Paracelsa a Hippokrata [1], ovšem formální terapeutický sytém založil koncem 18. století německý lékař Samuel Hahnemann. V té době oficiální medicína používala metody jako pouštění žilou, projímadla, klystýr a podávání složitých alchemických směsí jako třeba Venice treacle, což je smíchanina 64 látek obsahujících třeba opium, myrhu a zmijí maso.

Hahnemann tyto praktiky vnímal jako iracionální a prosazoval přístup, kdy lék je tvořen pouze jednou aktivní látkou podávanou v malém množství.

Hahnemann také kladl důraz na životní styl a svým pacientům doporučoval věci jako cvičení, zdravější jídelníček a dbaní na čistotu. [2]

My tady homeopatii označujeme jako iracionální šarlatánství a ono to přitom vzniklo přesně naopak.

Význam a důležitost individualizace a osobního přístupu

F. Capra v knize Bod obratu [4] o Homeopatii píše:
První a snad nejdůležitější částí homeopatického praxe je "prozkoumání homeopatického případu". Každý pohovor je jedinečný proces, který od lékaře vyžaduje vysoký stupeň intuice a vnímavosti. Cílem je poznat osobnost pacienta jako celistvou živou entitu a přiřadit jí odpovídající lék.
Vithoulkas [5] říká že:
Lékař není pouhým pasivním pozorovatelem krytým zdí objektivity. Každý pacient je pro homeopata hlubokou a smysluplnou zkušeností. Ze samé podstaty homeopatie plyne, že se lékař stává velice důvěrnou osobou pacientova života, každého jeho aspektu, je osobou vciťující se a vnímavou i objektivní a přijímající… Je li homeopatie prováděna s takovýmto zaujetím, pak stimuluje růst jak lékaře, tak i pacienta.
Tento popis homeopatické praxe připomíná intenzivní psychoterapii, jak ji popsal například Jung. Svádí to k otázce, jestli v homeopatii není tím rozhodujícím faktorem vztah pacienta a homeopata a jestli lék nepředstavuje pouze jakousi berličku.

Homeopatie jako poptávka po jiné zkušenosti

Ačkoli oficiální medicína homeopatii příliš nepřála, během 19. století stále rozšiřovala svůj vliv a ve Spojených státech, kde ji kolem roku 1900 provozovalo 15 % všech lékařů, se stala obzválště populární. Ve 20. století však toto hnutí nebylo schopno uhájit si pozici proti tlaku moderní biomedicínské vědy a teprve velice v posledních desetiletích začalo prožíva jistou renesanci. [4]

Já si to vysvětluji tak, že v těch obdobích kdy naše moderní medicína jakoby skoro zapomněla, že pacient je taky komplexní celistvá osobnost, se zvyšuje poptávka po alternativní medicíně jakou je třeba homeopatie. To se potom zase odrazí ve zlepšení přistupu mainstreemové medicíny.

Epilog o svobodě a zkušenosti

Jsem rád, že žiji ve společnosti, kde mám možnost volby a můžu si svobodně vybrat kdy a jestli půjdu napřed k mojí obvodní lékařce nebo k mému milému homeopatovi. U doktora-homeopata jsem byl dvakrát a pokaždé mi pomohl a byla to příjemná zkušenost. Jednou pomohl i tam, kde obvodní lékařka (+následná odborná vyšetření) selhala na plné čáře.
Homeopatii vnímám jako doplněk. Doplňěk, který nabízí něco, co v normální medicíně chybí nebo chybělo. Prohlašovat homeopatii pouze za iracionální šarlatánství bez čehokoliv dalšího je podle mě stejná unáhlenost jako odmítat klasickou medicínu a léčit si angínu, malárii nebo tuberkulózu pouze homeopatií.