Konečne som si spravil výlet. Von z Maribora. Do Grenoblu. Stopom. Ale aj vlak som používal. Hneď začiatok nebol dobrý, musel som po hodine a pol stopovania ísť na vlak. Pizda.

V Ljubljane som sa strašne nachodil, kým som našiel výjazd na Taliansko. Som najprv šiel opačným smerom cez celé mesto. A potom späť. Kto nemá v hlave, má v nohách, že.


Na hraniciach v Novej Gorici som našiel staré opustené depo. Tam som spal. Často pršalo, tak som bol vďačný za strechu.


Pred spaním som na dobrú noc trochu čarbal.


Keď som sa ráno zobudil, nejaký týpek išiel okolo. Nepovedal nič. Asi som nebol jediný, kto ten priestor používa.


Z Brescie som do Torina došiel vlakom. Furt pršalo. Trošku kríza na torinskej stanici.


Nechcelo sa mi spať uprostred mesta. Ale musel som. Neboli žiadne nočné spoje von z mesta. Pri hladaní miesta na spanie som videl rôzne veci.


Nakoniec som sa vyspal na kúsku trávy pod stromom. Ráno pršalo, ale už som si zvykol. A išiel som na vlak do mestečka Susa. Konečne preč z Torina.


Aj keď som už prestával veriť (to nikdy nerobte), ešte v ten deň som sa dostopoval do Grenoblu. Nešiel som po dialnici, lebo každý mi ukazoval iný smer k nej. Ludia ma naviedli na malé horské cestičky, krásne výhľady, pitoreskné dedinky, vodopády a horské masívy, miestne autá idúce len z dediny do dediny. Sneh som nečakal, už som si predstavoval, ako tam budem v horách niekde musieť prespať. Ale cestovatelia majú štastie. Mladý chalan menom Nicolas ma hodil v podstate z Brianconu až do Grenoblu. O siedmej večer som zvonil na zvonček u Helene. Eufória.


Večer sme išli na koncert. Cestou som našiel nádherné tiene. Chcel som ich obkresliť na stenu, ale nemal som farbu.


Som si uvedomil, že stopovať s mojou povahou je občas velmi nepraktické. Moj orientačný zmysel je zakrpatený. Ale snažím sa. Aj keď som občas blúdil aj po Grenobli. Aj s mapou. hehe


Stretol som super ludí. Helene a jej kamarádi organizovali performance o skúsenosti a foto výstavu o krajinách, v ktorých strávili napríklad rok ako dobrovolníci. Ako ja teraz v Slovinsku. Tiež som tam vystavoval pár fotiek.


Rozprávali sme spolu zmeskou angliny, franiny a submixom srbochorváčtiny/slovinčiny/slovenčiny/češtiny. To mi je bilo zelo všeč. C'était vachement cool :)


Grenoble je pekné mesto. Je velmi rovné, čo je vtipné kedže ho obkolesujú hory. A je tam aj najdlhšia (rovná) ulica v Európe. Ale nemá dobrú reputáciu. Občas tam niekoho dobodajú, lebo nemá cigarety. A centrum má pod palcom talianska mafia, je to pizzeria jedna vedla druhej a všetky sú prázdne. Mafiánske headquarters. Krstný otec.


V Slovinsku sa zo mňa stal vandal. Páči sa mi to.


Tu cartonnes grave. (doslovne preložené: "Ty vážne kartónuješ" // volne preložené: "Si super"


Môže mi k tomuto dať niekto výklad? O akú hru ide? Videl som ten nápis na benzínke cestou späť v Taliansku.


Pri Padove. Našiel som tam slovenský kamión. Hodili ma (vyzerali ako bratia) až do Ljubljany. Velmi dobre.



Cestou z Mariboru do Grenoblu som spal dvakrát vonku. A to som išiel aj vlakom (to ma asi spomalilo.) Cesta späť bola rýchlejšia. Iba jedna noc na benzínke. Iba stopom cca 900 km za 30 hodín. To je asi moj rekord. Nejsom dobrý stopár. Ale učím sa.
Na ceste späť som sa zastavil na jednu noc v Ljubljane. Jej nočný život som nefotil. Radšej som sa opil. Mali sme nočný piknik. S francúzskym vínom, syrom a bagetou. V Metelkovej.

Jój, dobré to bolo.

>všetky fotky