LAPONSKO – LAPPY – LAPLANT – SAMI
04. OCT – 24. OCT 2009

4. októbra 2009. Vyrážame o deň neskôr ako bolo na pláne. Ideme autom z domu do severnej Škandinávie. Ideme do Laponska! Máme na to 21 dní, možno 10 000 km, obmedzený budget, Hansík (auto), fotoaparát, statív, ja, Peťka, jedla kopec, audiobooks a teplé prádlo. Je otóber. Laponská neskorá jeseň. Je to trošku neskôr ako doporučujú turistický sprievodcovia, ale skôr sme nemohli, tak snáď nepomrzneme.



Cez Slovensko do Polska, Lotišska, Litvy a Estónska. V Talline na trajekt do Helsiniek. Tento trip sa dá zvládnuť za 24 hodín. Ale keď chcete spať tak za deň ste na Poľko – Lotišských hraniciach a druhý deň poobede ste v Talline v Estónsku. Takže druhý deň večer sme v Talline, prespíme v prístave. Ráno sme zmeškali prvý trajekt. Akosi sme is nevšimli časový posun (+ 1hodina). Pred obedom sme v Heliskách. Pol dňa sme si pochodili mesto. Rybí trh, fotogaléria, parky a falefel u Arabov, na večer ideme ďalej.
Fínsko ihneď víta nekonečnými lesmi. Tiahla rovná, široká cesta v dobrom stave, kvalitné a čísté odpočívadlá. O 800km vyššie prichádzame do mesta Rovaniemi – akási základňa na cesty do Laponska (toho Fínskeho).




Veľký šok pre nás pripravila súvislá snehová pokrívka - asi 20cm. Čakali sme sneh, ale nie teraz a nie tu!  Hostel zatvorný, v plavárni nás poslali prec. Fíni nie sú na prvý pohľad moc prívetivý. Tak sme si v miestnom obchoďáku kúpili lopatku na sneh (pre prípad núdze ((ani raz sme ju nepoužili )). Ďalší deň zisťujeme na turist info, že sneh prekvapil aj miestnych. Dávame si sprchu za 1 v miestnom šport centre.



Ďalej je samozrejmosťou foto na polárnom kruhu (asi 8km od mesta) – tabuľka sa nachádza v dedine Santa Clausa. V podstate ide o mestečko s obchodmi so suvenírmi a peknými chalúpkami.







Po ľadovej a šmiklavej ceste sa valíme (90km/h) na sever do národného parku........, tam prespíme, ráno na teplo-zimomery je -12C. Olej zamrzol a my skoro tiež, teda bol to šok. Na deň si vychádzame do parku. Je to nádhera. Nik, nič, len pláň, strony, sneh a my. Na podvečer sa hýbeme ďalej. Po ceste na Nórske hranice vidíme našich prvých sobov. Míňame množstvo zavretých múzeí, kempov...prosto všetko čo funguje v lete a v zime.








Inak všade tu majú neskutočne dobré mlieko (už chápeme prečo ho pijú ku každému jedlu) a fajné koláčiky. Dobrá mapa sa tu zohňad nedá – divné, a tie nedobré čo sme si kúpili boli strašne drahé...







Ihneď po prekročení Nórskych hraníc sa krajina mení. Pribúda viac hôr, kopcov. Ďalšie soby. Krajina je to na pohľad krajšia ako Fínsko. Pozreli sme si Sámsi park (Skansen) – Sámovia = Laponci. Sámsky parlament a národná knižnica – samozrejme zavreté.








Ďalej zisťujeme skutočnú cenu Nórskej koruny. Je krutá. Prechod tunelom smerom na Nordkapp – 25 a platiť budeme aj cestou späť. Nórsko vyzerá akosi drsnejšie. Nordkapp – veľká pasca na turistov – najsevernejší bod Európy, máme práve pre sebou. Pozrieť sa tam chceme, to je fakt, aj kvôli Hansíkovy lebo bol už aj na Gibraltare, takže Nordkapp musí byť.







A keďže sme ranný vtáci do 11.30 sme boli na ceste. Na náš údiv (a že cesta hore bola prenádherná) na rampách priamo na Nordkappe nikoho. Takže sme o 40 „bohatší“ pozreli sme si v kľude a úplne sami nádherný mis. Aj tak by sme zrejme odmietli platiť, teda nešli by sme až hore. No a hneď potom ako sme odišli, po ceste sme streli dodávku plnú personálu. Dobré vediet – na Nordkapp treba íst doobeda. Ešte poplatok za tunel a šup preč.
Smerujeme do mesta Hamerfest. Zažívame všetko počasie – chvílku slnko, chvíľku sneží, hmla alebo prwí. Ako Island  Nafta tu stjí tiež viac ako vo Fínsku. Je tu veľmi krásne. Pastva pre du3u. Okolo cesty behá kopec sobov. Tie sú výrobné, aj ked domáci sa netvária moc nadšene. Jazdí sa tu krásne, teda to aj vo Fínsku, to však platí ak ťa baví šoférovať, inak by to asi bolo peklo. Jazdím veľmi opatrne. Najhoršie čo by sa mohlo stať, keby sme sa dakde vybúrali. To sa však nestalo. Nehody sme videli asi tri, vždy auto čo vyletelo z cesty.









V Hamerfeste si dávame sprchu v miestnom fit centre a ideme do severnešie položeného mestečka. Ráno ešte prechádzame mesto a jeho zázraky. Pomaly si zvykáme na fakt že aj keď nechceme míňať, nejaký ten NOK proste minieme a naozaj Nórsko je nechutne drahé. Na druhú stranu treba povedať, že sa im tu žije pekne, je tu dosť prisťahovalcov. Podľa aké hosi rebríčka je Nórsko krajina kde sa žije ženám najlepšie na svete. Aj keď ste hendikepovaný tak tu to naozaj necítiť. Na každom odpočívadle je WC (kadibudka), proste sa staraujú. Ďalší fakt je, že odpočívadlá tu nie sú nič moc. Fínske sú čistejšie, krajšie situované – odhrabané. Na jednom sme dokonca našli saunu.






Cestujeme na juh do Fínska. Ešte raz poriadne zarezať do vnútrozemia. Prázdno – krajina s opadanými brezami a hnedo bielim podkladom pôsobí ako po atómovom výbuchu. Vzduch je tu však krásne čistý. Je tu prázdno, ticho. Je tu krásne.



Smíme a ráno keď vyjde slnko teplomer ukazujem -13C. V aute všetko primrznuté. Ktovie koľko bolo v noci. Toto by mala byť čiste teoreticky tá najchladnejšia noc vzhľadom k tomu, že už fičíme na pobrežie – neďaleko vody je teplejšie. Presúvame sa do Nórska. Navštevujeme ostrovy západne od Tromso. Pekné dedinky, ostrovy, fjordy...
Tromso nás zaujalo pivovarom (všetko v tomto meste je najsevernejšie položene – dokonca aj Burger King, sklárska dieľna a samozrejme aj pivovar Mack). Ideme sa pozrieť do múzea Polaria s bazénmi so živími tuleňmi a simulátorom ovládania veľkej lode – jednoducho veľké ihrisko pre detičky aj dospelých. Večer drink a parádny sendvič v parádnej sendivčovni.
Večer spíme u Knuta Havala – Nora a pána učiteľa, ktorého sme si zohnali cez HC. Takže príjemný mestnký deň. Knut a jeho priateľka z Venezuali boli veľmi príjemná spoločnosť. Dozvedeli sme sa množstvo zaujímavých vecí o Nórsku. Npríklad že nórsky policajti nenosia zbrane a preto ich nik nezabíja, Nórsky štátny dlh je NULA.



Cestujeme na ostrovy – oblasť, ktorá sa volá Lofoty. Ktovie, či sa potom ľuďom tu žijúcim hovorí Lofoťania . Celý deň je škaredo. Prší a je zlá viditeľnosť. Fotiť je zbytočné, ale aj tak cestujeme. %Cas odčasu sa aj rozjasní. Dostali sme sa až do mestečka A s krúžkom – to je žie posledné písmeno v Nórskej abecede. Po celých Lofotách sú nádherné Fjordy, malé rybárske dedinky. Všade konštrukcie na sušenie tresky. Ročne sa tu vyloví 700 000 kúskov. Telá sa tu sušia a potom ďalej spracúvajú. Odrezané hlavy putujú do Nigérie, kde z nich varia národné jedno – polievku a deti nadšene vykrajujú treščie jazyky.






Príroda a pohlľady sú tu krásne. Sú tu snáď všetky farby – zelené stromy, zlatá tráva, modré moré a šedé skyly – idilka.
Ďaľší deň sa presúvame cez Lofoty do Švédska. Švédsko sa predstavuje veľkolepo – hory, planiny, výhľady slnko a Simpsonovské mráčiky. V Abisku –mestečko s rovnakým menom ako národný park sa dávame na peší výlet. Park je krásny, ale keďže naša prechádzka netravala dlho nevideli sme mnoho odlišných typov krajiny. Ale aj tak krásne. Sme radi, že sme vo Švédsku. Zase nová krajina, nový pocit, nové pohľady. Spíme ako inač po Xtý krát pri jazere. A je tu zase zimšie ako bolo na Lofotách. Tiež sme si všimili, že švédi sa oveľa viac priznávajú k Lponsku. Berú to ako časť svojej krajiny, dokonca aj na tabuli s mestom je vždy Laplant. V Nórsku akoby Laposnko nebolo, nik nepovie Laponské Lofoty. Je to zvláštne...






Tento deň bol divný. Bolo pod mrakom, celý den v borovicovom lese, ani sme nevideli nad vrcholky stromov. Plus bola nedela, takže sme boli v zavretom a slávnom ICE HOTEL, ďalej v zavretom Laponskom múzeu a v zavretom Skanzene. A dokonca aj v zavretej plavárni  Takže tak. Bohatá kus-kus večera a šup do nového dňa. A ešte som zabudol, že sme sa dnes bohapusto oklamali o 50, co je nádrž na 800km!




Prechod do Nórska bol pekný a plynulý. Neviem prečo, ale tak ako na Islande aj tu je kultúra hamburgerov úplne zabehnutá. Severania ich proste milujú a majú ich všade. Cez deň máme striedavo – prší, striedavo máme krásne výhľady. Ďalší deň si pozeráme bývalé hlavné mesto Nórska – Tronheim. Pekné mestečko, veľmi živé, veľa mladých ľudí a kultúry. Pozreli sme si najväčšiu gotickú stavbu v Škandinávií a dali super kávičku a koláčik v galérií – teda v kaviarni, lebo galéria bola samozrejme zatvorena 






Odtialto nás čaká už len dlhá cesta späť domov, aj do práce - presne 2 460km a sme doma. Cestu sme zvádli úplne krásne za necelé tri dni – s výdatným spánkom a poučnou zástavkou v Prahe. Finálne sme presli cca. 9 500km.
Na záver desatoro roadtripu po severských krajinách – Laponsku:
1.dobré auto a zimné gumy
2.netankovať nikdy na Shellkách
3.zobrať si kopec dobrej muziky/audiobooks
4.dobrý spacák a teplé spoďáre
5.GPS + mapa
6.Chipsy a pivo
7.Drevená lyžica a hubka na riad
8.Koťogo a kávičku


polarna ziara :




kto by mal zaujem budeme robit aj prezentaciu nazivo. uz coskoro. posta


b