Mikrooxidácia nemusí byť degradáciou, no zase nemusí byť ani zlepšovaním.
Proces zrenia - téma obšírna a zapeklitá - je o tom čo komu chutí (tam neexistuje univerzálnej pravdy).
Pri každom víne k tomu dochádza - od búrlivého no jemného perlenia, vôňa ešte so zvyškami fermentácie, alkalická, oceľová či ostro drevnatá (nový dub dokáže byť vážny humus v prvotných štádiách), nezrelá zelená, kvetová, jemne herbálna, cez nejaké to stredné štádium, kde vystupujú zrelšie ovocné a rozvinutejšie herbálne tony všeobecne, no najmä aj korenisté zemité a minerálne/extraktívne tony - svedčiace možno najviac o teroári. Táto harmonia pomyselne končí pri prezretých, až konzervovaných t´´onoch - dzemy, zaváraniny ovocné a pod. No v týchto štádiách sa pri niektorých vínach dostávajú k slovu ar´´omy zo živočíšnej (mokrá psia, maštaľ, sedlo, koža, mačací moč) karamelovej (med, sojovka, čokoláda) či drevnatej skupiny (vanilka, cedr, káva), ba aj mnohé evokujúce chcemické (decht, plast, kerozin, diesel, petrolej).. Viec či menej orieškových - mikrooxidatívnych či skôr oxidatívnych tonov - záleží od typu a veku vína - v niektorých je bežne prítomné, v niektorých povaťované za chybu. Zostáva sa vrátiť k obsahu alkoholu, zvyškového cukru, trieslovín, extraktu a najmä kyselín, ktoré sú podstatnou časťou budúcnosti vína a urobiť predbežný výhľad. Niektoré vína naše ortiele zvládajú lepšie ako iné :")
Tie zrelé tony sú krásne, ale obávam sa, že už krajšie nebudú, lebo neamjú byť ani ako. Tu ide o to, že v závisloti na veku vína dostaneš (ked sa o jahodách bavíme bud košík čerstvých jahôd, jahodový džús, dreň, koktejl, koláč, želé, koncentrovanú šťavu, či lekvár :") Tak by sa zjednodušene dal nazvať vývoj aromy nejedného rosé.