gratulujem k prvym uspechom :)) možno sa ti bude hodiť stránka www.mybabycantalk.com pre inšpiráciu. je tam kopec znakov.
k tej frustrácii... ja som minule nad tým premýšľala a prišlo mi také prirodzené, že deti v určitom vývojovom stupni prežívajú frustráciu (nie len kvôli reči ale aj kvôli iným činnostiam) a myslím si že tá frustrácia (akokoľvek ju my dospelí považujeme za negatívnu) je pre deti v istej miere potrebná, aby sa mohli ďalej zdravo psychicky vyvíjať, aby zakúsili všetky póly -
úspech, neúspech
moc, bezmocnosť.... pretože iba tak môžu pochopiť jedno - tým, že zažijú druhé. nechcem ťa odradzovať týmto od znakovania samozrejme, len by som to nepreháňala s podávaním "nástrojov" dieťaťu, ktoré nimi nie je pripravené narábať (jedným z nich je aj reč)

...dnes sú deti strašne preťažované. mnohé vedia čítať, písať, ešte ani nenastúpia do školy. ponúkajú sa im samé logické hry a pod. je to z veľkej časti aj tým, že sa zmenila skladba rodiny, že žena zostáva s dieťaťom sama doma a má priveľa času na to aby sa venovala iba jemu. dieťa tým nielenže prichádza o možnosť sledovať rôznych ľudí pri ich prirodzených činnostiach a tak sa učiť ale je aj preťažované cieleným "učením".
tak ja len toľko :)
ja som bola znakovaním tiež veľmi nadšená zpočiatku a aj keď sa objavili prvé znaky. neskôr som sa ale rozhodla radšej zostať pri pár znakoch pre radosť a nehnať to do nejakých extra rozhovorov.
taký malý príklad za všetky :) - Valér sa naučil asi dva týždne dozadu kývať hlavou na znak odmietnutia.(toto sme ho ale neučili :-D) a teraz mi kýve hlavou keď ho chceme napríklad vybrať z vody a jemu sa ešte nechce alebo keď ho chcem uložiť spať. zároveň ešte nemá takú pasívnu slovnú zásobu ani nedokáže pochopiť prečo by bolo dobré aby robil aj niečo čo teraz nechce. takže v skutočnosti to vyzerá tak ako keby som jeho "odmietania" ignorovala alebo ako keby som ho nepočúvala.