ahoj.
zaujal ma tvoj popis trojrocneho studia a tvojqa otazka "Dokážete si predstaviť, že by to tak bolo aj u nás?"

Su rozne pokusy to takto zariadit napriklad pri studiu fyziky. V novom modele, ktory je implementovany cca 3 roky [alebo 4, 5?], to tak aj je.
Ked som studovala ja, mali sme 3 roky vseobecnej fyziky a 2,5 roka specializacie na odbor [pricom pol roka je overlap, kedy sme mali predmety z vseobecnej fyziky aj specializacie].
Na to, aby clovek mohol ist na specializaciu, musel mat vseobecnu fyziku spravenu. Tych 2,5 roka na specializacii [v mojom pripade odbor Meteorologia a klimatologia] len tak-tak stacilo na pokrytie uplne elementarnych zakladov odboru. Neexistovala moznost ukoncit studium skor - studium bolo 5 rocne a hotovo, ziaden bakalarsky medzistupen nebol. Bolo to tak skratka zorganizovane.

Tieto posledne roky je to uz zorganizovane inak. Studenti maju bakalarske a magisterske studium a uz v bakalarskom si zapisuju predmety z odborov, a to aj z roznych.

Aky je vysledok tejto zmeny neviem. Boli urcite polemiky o tom, ze napriklad by to mohlo byt vyhodne pre tych, co chcu byt len bakalarmi a pracovat niekde napr. v laboratoriach alebo ako vedecki pracovnici, nie sa naplno venovat vede.
Na druhu stranu, s typickou slovenskou mentalitou [musim to tak nazvat] vznikalo aj podozrive mnozstvo studentov, ktori chceli len ziskat titul, takze si zapisali z kazdeho odboru takzvane "uvodne predmety", t.j. Uvod do astronomie a astrofyziky, Uvod do meteworologie a klimatologie a podobne relativne "lahke" [ha-ha] predmety. Ich bakalarske studium sa teda na nic nespecializovalo a vysli z neho s iba akymsi vseobecnym prehladom o fyzike, ale ako odbornici na nic.

Ako to prebieha teraz neviem, ale snaha urobit plnohodnotne bakalarske studium, ktore sa da ukoncit a nikam nepokracovat, minimalne na matfyze vyvinuta bola.