velmi by som chcel s tymto suhlasit, ale nemyslim, ze je to tak uplne pravda

na jednu stranu je citit rozdiel medzi ludmi z VS a bez VS - ti s titulom su zvacsa schopnejsi prehryzt sa cez problemy a dokopat nacatu vec az dokonca, ale taktiez casto vidim ludi preakademizovanych - inteligentnych, puntickarskych, ale nepraktickych

nie o tom ale chcem hovorit

Vyucovanie ma totiz dve stranky - nielen *co* ucit, ale aj *ako* ucit. Problem je podla mna v tej druhej veci. Na mojej skole (zilina) sa ucilo vela matematiky ale malokto jej skutocne porozumel. Ti co presli cez prve dva rocniky dokazali rozvijat Fourrierove rady, integrovat po krivke (ako-tak) a pod. ale napriek tomu sa mi zda, ze 90% z nich by nedokazalo polopate/laicky vysvetlit na akom zaklade funguje integrovanie. Prednasajuceho ani nenapadlo, ze by taku nejaku otazku mal dat na skuske. Pritom je to prva vec, co by sa mali naucit.

Co vacsina studentov robi, je spravne postupovanie pri narabani s tymi srandovnymi chrobacikmi na papieri. Recepty. Na skuskach sice byvaju aj priklady/otazky, kde treba danej veci aj hlbsie rozumiet, ale na dokoncenie skoly staci naucit sa recepty, definicie a dokazy naspamat. Potom vidim v praci ludi nastavenych na taketo rigorozne procesy - dokazu zatat zuby a makat ale nie improvizovat, vynaliezt sa.

Nehovorim, ze vsetci - a uz vobec nehovorim, ze sa to clovek nenauci tym, ze z vysokej skoly odide. Hovorim len, ze veci sa daju vyucovat aj inak. Ze hlavnym cielom vyucovania by malo byt porozumenie a nie konformita.

Ze ked niekto nadava na matematiku v prvych rocnikoch vysokej skoly, tak ho chapem.