ach, dufam, ze tu nie je dalsia kriza s robenim veci. predminuly tyzden som sa pristihla, ako posielam na schvalenie nejaku uplnu blbost s pocitom, ze len nech to uz mozem poslat a si to odfajknut a ist na dalsiu vec na zozname... panabeka. A akosi stracam usudok, ze kedy su tie veci dobre a kedy je to hlupost. A pozeram sa tak okolo a mi dochadza, ze nemam sancu nieco nove spravit. Ze vsade na tych internetoch je uz porobenych tolko peknych veci, ze uz sa to minulo. A hlavne sa na to nechytam. A je mi trapne a potupne opakovat.
Ech kolka zahuba to je, ked ma clovek moznost vidiet vsetky veci, co sa na svete robia. Zrazu mam zadane ulohy, sedim pred tym pocitacom a vobec neviem na co tuknut, co posunut a tak. A ani ma to nebavi. Len viem, ze nemozem nerobit, aby som nedopadla ako foter. Neviem si predstavit, ze by som robila na viac veciach ako robim a neviem si predstavit, ako by ma to ajtak uzivilo, keby som nebyvala doma a tak.
Som sa tesila, ako mi pride fotak a ako budem moct pekne fotit a zatial som narobila asi 600 zbytocnych fotiek, vacsinu mazem ich bez stiahnutia, lebo to je len tak, ze aby som fotila, lebo chcem skusat ten fotak. Ze je zrazu menej dolezite to, ze vidim nieco, co by som chcela uschovat.
Tak sa aspon cely den napchavam mikulasom, ale nicomu to zatial nepomaha.
a dufam, ze sa z toho aspon vypisem, a zajtra to bude vpohac.

ech aka hmla na hlave. slnco! slnco! hej! dashboard hlasi slnco na stredu. juchú!