"začali byť lepší po príchode decka v takom zmysle, žeby sa snažili na sebe viac pracovať, nebyť leniví, pomáhať žene viac"

toto je asi ten root cause medzi marsom a venušou:), vy baby asi stále očakávate, že chlap sa raz zmení, razom, zo dňa na deň

Rada, v prvom rade, nečakať, že sa chlap zmení takou udalosťou ako je narodenie dieťaťa. prečo by ho to malo zmeniť? ten proces uvedomovania a priebežnej zmeny je dlhočižný, empirický.

radím ti nečakať, že chlap sa RAZOM zmeni, inak sa môže stať, že sa ti bude zdať že ten chlap sa zmenil k horšiemu resp. úplne odcudzil.

pretože nároky na neho vzrastú.

----

fakt si asi nemysli, že po príchode dieťaťa sa chlap zmení k horšiemu/lepšiemu.

zmení sa žena? asi áno.

žena sa matkou postupne (aj za výdatnej hormonálnej podpory stáva už počas tehotesntva) no a pôrod je šleha + kojenie, bytostná naviazanosť novorodenca/dojčaťa na matku, spoločná neha, atď. úplne prirodzené.

zmení sa muž? asi nie.

muž sa otcom (tou rolou) stáva nie narodením dieťaťa, ale až neskôr keď môže aktívnejšie starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove. v princípe, otec nie je po narodení dieťaťa pre mimino nič viac a nič menej ako ktokoľvek iný (babka, brat, suseda..)..

..s jedným rozdielom, žije v spoločnej domácnosti s entitou matka-dieťa a akosi sa od neho automaticky očakáva, že bude 'slúžiť' zväzku tejto entity...

..a to aj musí, keďže entita matka-dieťa je krehunká, čistunká, unavené, náladová, nevyspyateľná; práce je akosi viac a času menej:

o domácnosť sa musí starať muž (po jobe aj pred ním) samozrejme. všetok ten čas ktorý žena/matka musí venovať dieťaťu, jej chýba na vykonávanie (domácich) prác, na ktoré bola zvyknutá predtým (bez ohľadu na to ako mali s partnerom podelené vysávanie, pranie, žehlenie, riady, nakupovanie, miešanie driknov, zadávanie platobných príkazov).

muž sa vnútorne dramaticky nemení, ale z objektývnych dôvodov, sa menia nároky na neho. má nové úlohy. očakáva sa od neho viac.

je úlohou matky a otca, nájsť spoločnú partnerskú harmóniu v starostlivosti o dieťa a domácnosť - otec sa snažiť pomáhať čo najviac, matka podstatne znížiť nároky.

prvé mesiace sa riadiť heslom "Bordel v byte, šťastné dítě". Aj rodičia.

dôležité asi je aby otec a mama boli partneri, teda nie aby nejak súperili resp. obviňovali sa navzájom s prípadnej frustrácie prameniacej z tej zložitej úlohy starania sa o dieťa, domácnosť, obmedzenie medziľudských vzťahov, nedostatok spánku, času, času na seba, sprchu, jedlo, osobnú slobodu..

-----

takže

partnerom odporúčam spoliehať sa hlavne na seba, potom na druhého, veriť si navzájom, veriť v dobré úmysly druhého, hlavne stále otvorene a úprimne komunikovať (i keď na to býva málo času), neuzatvárať sa do seba, a hlavne si to užívať. byť otvorený alternatívnym riešeniam, permanentne dočasnému stavu, atď.

:)

----

v prípadne nejakých pochybností, by som neradil do toho ísť štýlom: budeme mať dieťa, zmení ho to k lepšiemu. skôr naopak. to klišé, asi teda, nie je klišé :)

EDIT: je to hrozne napísané, nemá hlavu a patu.. a možno aj OT.