miliony hviezd na oblohe, zasvietili a zhasli.. zakryl ich dym z piatich tisicov vypalenych dedin. a teraz za kazdu z nich, svieti v opustenej vaznici jedno svetielko.



netreba slova. Takto to bolo mozno silnejsie, nez akokolvek inac



za kazdu dusu kusok zrkadla. Nech sa mozme kazdy pozriet sam na seba, ci do seba..
coho vsetkeho sme schopni? visi vo vzduchu.



pokriveni a rozbiti



a potom jednoducho ist dalej, prec, za svetlom



a nieco si predsa niest dalej, so sebou..