cwbe coordinatez:
101
63533
642373
2326477
4825885

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::2
show[ 2 | 3] flat


ako to uz u Ed Yong-a chodi, opat nadherne zhrnul nejaku temu, tentoraz grandmother cell.
http://scienceblogs.com/notrocketscience/2009/07/your_brain_on_oprah_and_saddam_or_the_return_of_the_halle_be.php

neurons.jpg

toto vysvetlenie ma stale nadchyna, a myslim, ze by sa z neho malo vychadzat pri vytvarani skutocnej inteligencie. totiz som presvedceny, ze myslienky (resp. okamzite pocity z nich) a emocie su len suhra paliacich neuronov. teda napr. pes je chlpaty, hnedy + zver + spomienka ako som sa hral + vrtenie chvostom + usmevne, zlate + stekanie + beh, atd.. pricom spolocne vsetky tieto neurony su napojene este na jeden 'grandmother' neuron, ktory by sa dal povazovat za 'neuron psa' (ale kludne moze byt aj vseobecnejsi, napr. neuron pre psa aj macku, ktory je vyrazne aktivny pri velmi podobnych stimuloch).

takto to postupne imho prechadza k zakladom (ktore su tak elementarne, ze ludia maju problem ich vobec definovat), zrejme este nizsim ako su konkretne farby, zvuky a pod.
a samozrejme ak palia niektore neurony naraz (rozne elementy situacie), vznika medzi nimi asociacia.

bohvie vsak, ako funguje uz komplexne rozmyslanie, aky je ten mechanizmus za tym, ze riesim nejaky problem (su aktivne nejake neurony), ktore ak mam v hlave jasno, by mali rozbehnut dalsie neurony (riesenie problemu), ale ak toto riesenie problemu nie je dostatocne (dalej nastava utlm), nejaky mechanizmus to dokaze vratit naspat k zaciatocnemu problemu, a usmernit aktivitu neuronov zase inym smerom.
je mozne, ze ide jednoducho o pamat, ktora dokaze za urcitych okolnosti po case vratit aktivitu do povodneho miesta. alebo sa aktivita (neuronov problemu) udrzuje na istej urovni, ibaze je uprednostnena aktivita tych dalsich neuronov (riesenia), a potom bud zakape ako prva aktivita pamatovych neuronov (clovek prestane riesit), alebo neuronov riesenia a clovek sa vrati opat k problemu. az kym to nezakape cele, a nezacnu byt aktivne neurony hladu a pod. :)

napisal som to z dvoch dovodov. v prvom rade rozvijam svoje myslienky tym ze sa snazim vystihnut svoje chapanie problemu. a v druhom rade ma zaujima..

zaujima to niekoho? ake su vase teorie? kde mate gaps vo svojej teorii? co vam nezapada?

naposledy som si o tom strasne dobre pokecal s Farkasom (super clovek) z FMFI UK, na konferencii KUZ (a cestou vlakom domov) - potom som pisal na FMFI ze chcem prestupit z fiitky, ale povedali ze to uz nejde, ze az o rok. odvtedy nebola moznost to riesit :( (na fiitke su noobs pokial ide o cogsci)




000001010006353300642373023264770482588504837231
dark matter
 dark matter      31.07.2009 - 15:57:09 , level: 1, UP   NEW
no myslim, ze tebou uvadzany clanok a autor prave argumentuje proti existencii grandmother cell

imho cela problematika je radovo zlozitejsia ako relativne jednoduchy stromovy model, ktory uvadzas, masivne paralelne spracovania, neurony vysielaju opakovane signaly s rozlicnou frekvenciou, dlzkou a vlnovym priebehom, zabudovane uciace mechanizmy, rozlicna intepretacia rovnakeho vstupneho signalu na zaklade rozlicnej citlivosti na neuroreceptory atd

uz len kodovanie informacie v takomto systeme by som skor videl ako statisticky vyhodnotitelnu ciastocne nedeterministicku komplexnu dynamicku akciu nez kombinaciu ON/OFF stavov jedneho alebo malej skupiny neuronov pre elementarne vlastnosti

pri ciastocnom poskodeni mozgu skor vypadavaju urcite celky ako rec, pamat a podobne a nie jednotlive druhy v urcitej triede objektov alebo abstraktov ako su farby, druhy zvierat a podobne

povedzme, ze mas vyhodnotit situaciu, na ceste su 4 auta vo farbach modra, modra, zlta, zelena,
ak by si mal kazdu farbu (a ine ciastkove vlastnosti) ulozenu lokalne na jednom mieste v mozgu, musis spracovanie sceny robit seriovo objekt po objekte top down postupnym urcovanim od vseobecneho ku konkretnemu -> to podla vytvara obrovsku potrebu kapacity a systemu na ulozenie medzivysledkov a tiez casovu stratu, co mi pride dost nerealne

mozno existuje viac literatury riesiacej neuronovu sustavu s 302 neuronmi tohto cervicka http://en.wikipedia.org/wiki/Caenorhabditis_elegans - tam by sa dalo zacat s budovanim predstavy, ako neuronova siet funguje...

00000101000635330064237302326477048258850483723107675341
psycho
 psycho      16.08.2014 - 22:28:52 , level: 2, UP   NEW
"masivne paralelne spracovania, neurony vysielaju opakovane signaly s rozlicnou frekvenciou, dlzkou a vlnovym priebehom"

akurat pozeram video od zakladetelov nejakeho top ai startupu, kde clovek spomenul, ze sa nenaslo ziadne priame prepojenie spikes s tym co sa deje vo svete, a ze teda to je zrejme len komunikacna zalezitost.. a presne toto, ze vsetky tie veci co spominas su imho nepodstatne, samotny princip vytvarania asociativnych informacii je nieco jednoduche (tak ako vsetky principy v prirode, zlozite veci neexistuju)

v podstate to co si povedal by sa dalo povedat aj na vlny vo vode, a pritom sa nikto netvari, ze voda je zlozita, alebo ze ju nevieme lahko realisticky odsimulovat

0000010100063533006423730232647704825885048372310767534107675582
ode
 ode      17.08.2014 - 14:28:49 , level: 3, UP   NEW
ibm umelú inteligenciu už dlho vytvára, google: ibm watson 1, ibm watson 2,...

000001010006353300642373023264770482588504826041
juraj
 juraj      24.07.2009 - 20:38:16 , level: 1, UP   NEW
osobne si nemyslím, že je to tak, že jeden neurón reprezentuje jablko a jeden hrušku, tá informácia je veľmi pravdepodobne distribuovaná a je to súhra viacerých neurónov. rozmýšľanie by mohlo fungovať trochu ako rekurentná umelá neurónová sieť (teda naša neurónová sieť je určite rekurentná).