zamilovaní grafomaniaci
majú pocit že by mali už byť ticho ale nemôžu nepísať, hoc si kúšu do prstov

a ja čakám, čakám
dvadsať rokov
presne

dva talianske chrtíky a dvadsať kocúrov
ktoré ťa olizujú drsnými jazýčkami, kým sa sprchuješ

v andalúzii

dvadsať rokov stačí
a hektolitre čierneho drevnatého rumu
marzipan a horké višne

vtáčie súhvezdia, východy slnka vybuchujúce v schránke
mäkkej, pružnej
raz ma snáď rozplačú



čakám