Prepáč ale trošku s tvojim názorom nesúhlasím: Tvrdíš, že celoplošný zákaz fajčenia na verejnosti je liberálny. Staviaš si to na starom Millovom maxime. Ja si dovolím ho trošku upraviť, a to: „... z hľadiska záujmov iných, A TO BEZ ICH REÁLNEJ MOŽNOSTI SA IM VYHNÚŤ, škodlivé, je jednotlivec braný ..“ Príkladom by mohla byť jediná krčma v dedine a jedna z mnohých krčiem v meste. Liberál by tvrdil, že trh s o ostatné postará.
Otázka: Je skutočne súkromný podnik súkromným priestorom? Myslím, že je. Máš právo si vybrať, ako zákazník – trh sa najlepšie riadi sám (liberálovi by to mohlo byť jasné) ale ako zamestnanec by si mal mať podmienky alebo kompenzácie (formou príplatkov, možno vyššie daňové zaťaženie zamestnávateľa,...). Určite si treba aj uvedomiť, že slovenská spoločnosť nie je liberálna, ergo aplikácia analogických liberálnych prístupov k celoplošnému riešeniu iných problémov nemusí byť korektná (napr.: liberálna spoločnosť by podľa Millových extrémov neriešila samovraždy nepresahujúce hranice samovraha).
Kto kedy zakáže fajčiť tehotným ženám? So zákazmi to nikdy nie je jednoduché. Osobne si myslím, že spoločnosť treba budovať tak aby nemusela byť stavaná na príkazoch a zákazoch. Máme tu potom rôzne amorálne činy skrývajúce sa za neprotizákonnosť (viď. nedávny “nástenkový tender“ a vyjadrenia ministra výstavby o ňom). Je to beh na dlhú trať, možno bez cieľa, ale zrejme by sme mali začať behať tým smerom pretože ten opačný stavia jednotlivca do role pasívneho prijímača stavu. Nikto zrejme zákonom nezaručí, že spoločnosť fajčiarov a nefajčiarov na súkromnom pozemku bude v rovnováhe. Záleží na ľuďoch, je jedno kde sú – či na verejnosti, či v súkromí.
Čo sa týka merania spoločenskej zhody na vzorke s istou pravdepodobnosťou, tak áno - určite to možné je, ale postrádam význam referenda.