nechala som sa zase uniesť internetovou komunikáciou
(a to som si už myslela, že mi je to zas konečne jedno)

mojím hlavným problémom je to, že mám občas problémy. veď ich máme všetci.
mojím hlavným problémom je to, že si ich nedokážem riešiť sama.
mojím hlavným problémom je to, že natália tu nie je.
mojím ďalším problémom je to, že niečo skritizujem a po nejakom čase to robím tiež.

notepad, zápisník (denník?). väčšinu z vás nepoznám a ani vy mňa.
paradox, denník, teda miesto obsahujúce mňa, moje súkromie -
už len tým, že si sem občas niečo napíšem si to svoje súkromie vedome ničím pretože ho zverejňujem.
možno už o mne máte nejakú predstavu aj keď sme sa nikdy nevideli alebo sme sa stretli niekde v autobuse alebo na ulici a ja som vedela, že ty si ty a ty si vedel, že ja som ja.

vnímala som to tak, že svoje súkromie zverejňujú na internete ľudia, ktorí sa buď nemajú komu vyrozprávať alebo si myslia, že svojimi veľkými rečami zaujmú okolie. bolo mi smiešne čítať si precitlivelé a nadnesené reči mojich rovesníkov - robím to isté ale občas zároveň tiež. napríklad aj teraz. a ak vás to nezaujíma, aspoň sa nebudem cítiť až tak previnilo z nadmernej otvorenosti (voči internetu).

takto si môžem veci lepšie uvedomiť. takto sa môžem za svoje myšlienky hanbiť pretože vy si ich môžete prečítať a zasmiať sa na mne (a zároveň si ich prečítať vôbec nemusíte)



tieto posledné týždne mi už tak liezli na nervy. úplne všetko.
škola, vzťah, rodičia, spolužiaci, počasie, povinnosti.

jeden deň som bola úplne šťastná, druhý deň opak. stáva sa to aj vám?
deň čo deň sa veci menia. najprv koniec, potom pokračovanie, a nakoniec začiatok.

medzi tým problémy a nevyrovnanosť s koncom. hlúpe statusy na facebooku či si, alebo nie si zadaný. veď to môže byť každému akurát tak jedno. už dávnejšie som rozmýšľala, prečo to ľudia robia. načo okolo seba vytvárajú taký rozruch?

a urobila som to tiež. takže som urobila niečo, čo som sama kritizovala.

urobila som to preto, lebo som sama sebe chcela dokázať, že sa už kvôli žiadnemu chalanovi nebudem trápiť. lenže to celé bolo nedorozumenie,
ľudia sa stretnú, vysvetlia si to, každý urobí menší kompromis a je to vyriešené. vzťah pokračuje. potom prídem večer domov a je mi celá tá situácia trápna. pred sebou a pred ľudmi, ktorí si to nedorozumenie všimli takým smiešnym spôsobom.

vytváram si tie problémy často sama a zveličujem si ich.
chcela by som veľa vecí zmeniť/zlepšiť.