FORMOVATEĽNOSŤ FLUIDNEJ INTELIGENCIE – ZHRNUTIE DOTERAJŠÍCH POZNATKOV

Článok podáva správu o výskume v oblasti zvyšovania inteligencie. Po teoretickom úvode (Cattelov Gf-Gc model inteligencie), sa dotýka relevantných oblastí v histórii výskumu inteligencie (dedičnosť), a tiež súčasných zistení. Samostatná kapitola je venovaná výskumu Jaeggi et al. (2008), záverom i otázkam ktoré z tejto štúdie plynú, a ich výskumnému potenciálu.


1 Úvod

Psychológia ako veda sa inteligenciou zaoberá už od svojho vzniku, a naopak, skúmanie inteligencie spadá skoro výhradne do oblasti psychológie. Na jednej strane tomuto pojmu dnes rozumie snáď každý (volk-psychology), na strane druhej majú odborníci aj po 150 rokoch bádania problém zhodnúť sa na jeho definícii. Ide evidentne o komplexný fenomén, a existuje množstvo odlišných prístupov na jeho uchopenie. Nie je účelom tohto článku analyzovať široké témy, ako sú definície, dedičnosť alebo psychometrické otázky IQ. Na druhej strane sa nevyhneme istému teoretickému pozadiu, ktorého výber by som v nasledujúcom odstavci rád odôvodnil.


2 Teoretické pozadie

Pravdepodobne najznámejšou a v praxi najširšie akceptovanou teóriou inteligencie je Cattelov model rozlišujúci fluidnú (Gf) a kryštalizovanú (Gc) inteligenciu (Cattell, 1971). Faktor Gf označuje rýchlosť a presnosť abstraktného uvažovania, najmä v prípade nových problémov. Faktor Gc označuje nahromadené znalosti a slovnú zásobu. Zásluhu na rozšírení tohto konceptu majú nepochybne aj populárne testy inteligencie. Napr. verbálna časť Wechslerovho inteligenčného testu skóruje skoro výhradne zaobchádzanie zo slovami a znalosťami (porozumenie, slovník, informácie, podobnosti), naproti tomu performačná časť pridáva riešenie nových situácií (skladanie puzzle, kocky). Ravenove matice sú zase priamo definíciou testu merajúceho Gf (často používané aj organizáciou Mensa). Takisto Woodcock-Johnsonov test IQ (vydaný v Českej republike r. 2006), má skupiny subtestov s názvom Gf a Gc.

Súčasná verzia hierarchického modelu inteligencie pochádza od Carolla (1993), a volá sa CHC (Cattel-Horn-Caroll). Vznikla na základe analýzy dát 130 000 ľudí, má tri „vrstvy“, viacero faktorov, pričom ale prvé dva sú stále Gf a Gc. V tomto článku by som sa chcel venovať len konceptu Gf, v súvislosti s pár konkrétnymi pojmami z kognitívnej psychológie.


3 História

Formovateľnosť inteligencie je exemplárnym príkladom sporu nature Vs nurture. Na jednej strane existuje množstvo výskumov ktoré hovoria o vysokej genetickej determinovanosti Gf (r 0,75), napr. Bouchard a McGue (1981), Jensen (1969) a Murray (1998). Na druhej strane je zrejmé, že prostredie a učenie má takisto zreteľný vplyv na IQ (už len napr. v podobe slovníka) – Devlin (1997), Kamin (1974) alebo McGue (1997). Táto polemika je ale tak rozmanitá ako aj kontroverzná, nakoľko niektoré jej poznatky bývajú zneužívané ako podporný argument rasistických postojov. Snáď najproblematickejším dielom v tomto duchu bola kniha The Bell Curve (Herrnstein, Murray, 1994), ktorá vykresľuje inteligenciu ako jediný faktor, vysoko dedičnú, a súčasne ako lepší prediktor napr. pracovného, finančného úspechu, takisto zločinnosti, než napr. vzdelanie osoby alebo socioekonomický status jej rodičov. Jej protipólom by zase mohla byť kniha Not in our genes (Levontin, Rose, Kamin, 1984) kde autori hovoria o potenciálne nulovej dedičnosti IQ, alebo The Mismeasure of Man (James Gould, 1981).

Počas desaťročí výskumu sa tiež napr. vyskytol prípad štúdie, na ktorú sa ostatní výskumníci dlhé roky odvolávali, aby bolo následne preukázané, že bádateľ si výsledky svojej práce pravdepodobne vymyslel (tzv. prípad Cyrila Burta). A zase napr. aj v názvoch súčasných vedeckých článkov od niektorých prestížnych IQ výzkumníkov (Jensen) sa objavujú pojmy ako „čierni / bieli“, „rasa“, „rasový realizmus Vs moralistické omyly“ apod. Prirodzene, kontroverzné diela nájdeme aj v našich krajinách, napr. kniha Tabu v sociálních vědách (Bakalář, 2003), na ktorú sa na našom internete snáď najviac odvolávajú nacionalistické diskusné fóra (autorova druhá kniha má názov Psychologie romů).

Je možné, že inteligencia hrá v našej kultúre až príliš dôležitú úlohu – akoby sa stávala tajným fetišom, podľa ktorého sa dá nenápadne posudzovať hodnota druhých ľudí, alebo dokonca aj vlastná. Tip na zaujímavý myšlienkový experiment by mohol znieť: „Predstavte si, že Vám niekto v detstve oznámil / dnes oznámi, že máte IQ 180.“ Zmenilo by sa niečo? Ako by sa táto informácia odrazila na Vašom sebapojatí / sebadôvere, ambíciach, na motivácii, na odvahe venovať sa svojím skutočným záujmom...? A čo bez tejto informácie? Naša spoločnosť akoby vytvárala dojem, že 100 bodov IQ je čímsi nezaujímavým, bez skutočného potenciálu, a naopak vysoké IQ sa stáva automaticky autoritou, má akosi bližšie k pravde, je hodnejšie nasledovania.

Možno aj tieto úvahy, resp. nebezpečie zneužívania výskumov inteligencie a ich interpretácii viedlo Americkú psychologickú asociáciu v roku 1996 k tomu, že vydala autoritatívnu sumarizáciu výskumov inteligencie s názvom Intelligence: Knowns and unknowns. Podpísalo sa pod ňu 11 odborníkov (včetne napr. Ulrica Neissera alebo R. J. Sternberga), a popisuje rôzne koncepty, testy, koreláty dedičnosti a prostredia (dedičnosť v rozmedzí r = 0,4 až 0,8), prípadné skupinové rozdiely v IQ a takisto hranice interpretácie všetkých týchto zistení.

Tento miniatúrny exkurz do histórie formovateľnosti inteligencie by som zakončil popisom amerického vládneho programu s názvom Head-start. Prebiehal od roku 1964 ako plošný vzdelávací program pre deti, v roku 1984 bol zrevitalizovaný a funguje dodnes za účelom zlepšenia školských výsledkov a gramotnosti (absolvovalo ho už skoro 1 milión detí, včetne mentálne

handicapovaných). V začiatkoch Head-start prebehlo pár longitudiálnych štúdií aj ohlaďom zvyšovania IQ, ktoré sa v istom rozmedzí (do 10 bodov) potvrdilo, a to vďaka intenzívnej starostlivosti, ktorú deti dostávali od 3-4 rokov. Interpretácie štúdie sa ale rôznia, a kritika sa odvoláva napr. aj na to, že jeden bod IQ jedného dieťata stál vládu desiatky, ak nie stovky tisíc dolárov.


4 Súčasnosť

Asi hlavnú časť dnešného výskumu inteligencie tvoria príležitostné štúdie, ktoré predpokladajú pozitívny príčinný vplyv nejakého faktoru prostredia na IQ (často ide o obdobie detstva alebo adolescencie). Sem patria napr. dĺžka kojenia (Pollock, 1994), vegetariánska strava v detstve (Gale, 2004), prvorodenstvo (Kristensen, 2007), hra na hudobný nástroj (Southgate, 2009) alebo strava bohatá na ryby (Aberg, 2009). Vzhľadom na sociálnevedný aspekt týchto výskumov si nemôžeme byť úplne istí priamym príčinným vzťahom, môže ísť len o koexistenciu dvoch skutočností, prípadne skôr odstránenie negatívnych vplyvov (napr. umelá strava po pôrode). Každopádne výsledky týchto výskumov sú dobre zdokumentované, umiernené, a postavené na tisícoch až desaťtisícoch pokusných osôb, čo im dodáva na vierohodnosti.

Priebežne sa objavujú aj štúdie odhaľujúce genetické (napr. Chiang, 2009) a biologické podklady inteligencie (Irvine, 2004, 2007). Zaujímavosťou je výskum May et al. (2004), ktorý udáva, že tréning žonglovania vyvoláva fyziologický rast šedej kôry mozgovej (vo vizuospacialálnej oblasti, reverzibilne). V psychofarmakológií zase poznáme kognitíva ako skupinu liečiv, alebo často bez receptu dostupné smart drugs. Niektoré z nich pozitívne vplývajú na izolované kognitívne procesy, napr. methylphenidate (Eliott, 1997) alebo bromocriptine (Kimberg, 1997), zatiaľ sa ale nepotvrdil ich pozitívny vplyv na Gf u zdravých jedincov.

Čo sa týka serióznosti výskumu, na opačnom póle stoja populárne články dostupné voľne na internete, bez odkazov na výskum alebo literárne zdroje. Tieto často sľubujú zvýšenie IQ napr. vôňou rozmarínu, písaním denníka, autohypnózou, meditáciou, prípadne parapsychologickými metódami.

A potom existujú techniky na zvyšovanie IQ, ktoré majú isté teoretické alebo výskumné pozadie, ovšem často neurčite(ľne)j kvality. Typickým príkladom je počúvanie binaurálne stimulujúcej hudby - binaural beats. Vychádza z predpokladu, že pokiaľ človek počuje v každom zo stereo slúchadiel tón s mierne odlišnou frekvenciou, nevníma tieto ako dva tóny rozličnej výšky, ale ako jeden – s pulzujúcou hlasitosťou. A ak sú tieto pulzácie v rozmedzí EEG vlnenia (cca 4 – 40 Hz), tak sa vraj nespracúvajú len „centrami zodpovednými za počúvanie“, ale celkové EEG vykazuje tendenciu preladiť sa na frekvenciu týchto (fiktívnych) pulzácií hlasitosti. Hlavným aktérom zmien je potom navodenie a pôsobenie žiadanej EEG frekvencie. A tu prichádzame k výskumu Dr. Othmera, PhD („EEG biofeedback pioneer since 1985“), ktorý tvrdí, že tréningom v beta hladine zvýšil IQ mierne mentálne zaostalých dvojičiek o 23%. Dokonca, výsledky boli relatívne udržateľné (Othmer, 2006). Jeho výskum v EEG oblasti siaha od migrén cez osobnostné črty až po prácu so závislými, ADHD poruchami a autizmom.

Práve jeho meno sa tiež objavilo po čase pripísané na výskum, ktorým firma Volition Thought House obhajuje svoju metódu zvyšovania IQ. Nejedná sa tu o binaural beats (ktoré mimochodom iná firma predávala ako „digitálnu drogu“ vďaka stavom nevoľnosti ktoré navodzujú). Nepotrebujete teda stereo slúchadlá, ani hlboké tóny znejúce desiatky minút. Miesto toho žiadúcu EEG aktivitu vyvoláva ľubovoľná hudba, ovšem upravená efektom podobným vibratu. Mozog sa snaží túto „husto nastrihanú“ melódiu vo vnímaní spájať do konzistentného zvuku, a touto námahou je žiaduco stimulovaný. Dr. Othmer zistil priemerne 18,3% nárast inteligencie po 70 minútovom počúvaní denne (20 členov, 21 dní, kontrolná skupina). Stránka firmy je preplnená reportami spokojných zákazníkov, a podobnú technológiu vraj využíva aj NASA.

Na príbuznej odbornej úrovni nájdeme aj techniku nazvanú „image streaming“. Jej tvorcom je Win Wenger, PhD., ktorý ju pôvodne vytvoril ako tréning vizualizácie. Spočíva v hlasnej verbalizacii vizuálnych predstáv. Človek si vyberie tému, resp. sa sám seba spýta otázku, a opisuje naprosto všetko, čo ho pred vnútorným zrakom napadá, a to nahlas. Keď nazbierate niekoľko hodín podobného tréningu, Vaše IQ by malo stúpnuť minimálne o 5-10 bodov, ako to tvrdia prívrženci tejto techniky. Wenger sa zaoberá myslením, kreativitou a genialitou, dáva semináre a je autorom desiatok kníh a niekoľkých vynálezov.


5 Výskum Jaeggi et al. (2008)

Kognitívne schopnosti sa vo všeobecnosti dajú trénovať, niekedy aj s obdivuhodnými výsledkami, väčšinou je však takýto profit výrazne ohraničený konkrétnou oblasťou tréningu (tzv. domain-specific). Napríklad Ericsson a Delaney (1998) uvádzajú, že osoby ktoré si dokázali vďaka rôznym mnemotechnickým pomôckam zapamätať zoznam 100 čísel, sa ani nepriblížili tomuto číslu, akonáhle išlo o písmená.

Kognitívny transfer znamená, že tréning jednej kognitívnej schopnosti sa odráža v druhej. A práve transfer tréningu krátkodobej pamäte na inteligenciu je to, čo sa podarilo v štúdii s názvom „Improving fluid intelligence with training on working memory“. Publikovaná bola v máji roku 2008 a jej autormi sú Jaeggi, Buschkuehl, Jonides a Perrig, pracujúci na univerzite v Berne a v Michigane. Ich hypotéza bola inšpirovaná úvahou, že ak kryštalizovaná inteligencia je založená na dlhodobej pamäti, fluidná inteligencia by mohla mať rovnako úzky vzťah s krátkodobou pamäťou. Výskumy za posledné desaťročie tomu celkom nasvedčujú zisteniami, že aj keď Gf a KDP zďaleka nie sú izomorfné, obe súvisia s procesmi kontroly pozornosti, do istej miery zdieľajú svoje limity a neurobiologické dráhy (cca laterálnu prefrontálnu a parietálnu kôru).

Ďaľším krokom bol teda návrh vhodnej tréningovej úlohy pre KDP. Martin Buskuehl hovorí o troch hlavných bodoch dizajnu:
• Adaptívnosť – náročnosť úlohy sa zvyšuje alebo znižuje v reálnom čase podľa výsledkov probanda, aby tréning prebiehal čo najefektívnejšie.
• Komplexnosť – úloha je veľmi komplexná, pri rôznych druhoch podnetov, a pod časovým tlakom
• Snaha o transferabilitu – snaha o potlačenie „task-specific“ stratégii, aby nedošlo k automatizácií úlohy, a ďalej snaha o celkové zväčšenie kapacity KDP

Ako vhodný kandidát na takúto úlohu sa ukázal tzv. n-back task. Táto tréningová úloha spočíva v tom, že probandom sa na 500ms prezentuje nejaký vizuálny stimul, vzápätí nasleduje 2500ms pauza, a cyklus sa opakuje. Keď nasledujú dva rovnaké stimuly za sebou, proband má stlačiť klávesu. Tak vyzerá „back-task“. Ak má proband v minútovej sérii aspoň 80% úspešnosť, úloha sa sťaží: klávesu treba stlačiť keď sa opakuje stimul nie o jeden dozadu, ale o dva. Čiže ak sú totožné prvý a tretí obrázok, resp. druhý so štvrtým. To by bol „n-back task“ – so stúpajúcim n silne stúpa náročnosť úlohy.

Jaeggi et al ale vytvorili modifikáciu tejto úlohy, ktorú nazvali dual-n-back task. Princíp ostáva zachovaný, ale okrem zrakového nesymbolického kanálu (obrázky bez významu) pripojili auditívny symbolický kanál (písmeno, ktoré s každým obrázkom zaznie do sluchátok). Proband teda musí do 2500ms rozlíšiť, či sa opakoval vizuálny alebo auditívny stimul a stlačiť tú-ktorú klávesu (prípadne obe). Ak to zvládne s 80% úspešnosťou, n sa zväčší na oboch kanáloch.

Tento druh úlohy cvičilo 35 účastníkov výskumu Jaeggi et al. (2008) 25 minút denne, po dobu 8 až 19 dní čistého času (mimo víkendov). Druhá, kontrolná skupina (n=35), netrénovala žiadnu úlohu. Všetkým účastníkom boli na úvod a záver administrované odlišné formy Ravenových matíc.

Výsledky štúdie hovoria, že bol zistený transfer tréningu KDP na Gf (štatisticky významnejší ako u kont. skupiny, u ktorej nastal vďaka retest efektu). 19 dní tréningu sa odrazilo v náraste IQ o 5 bodov. Dôležité tiež bolo, že tento prírastok bol lineárnou funkciou času stráveného tréningom. To znamená, že nebol závislý na pôvodnej hodnote IQ, ani na dosiahnutej úrovni n, a predbežne nevykazoval ani efekt stropu.


6 Reakcie na Jaeggi et al. (2008) a budúci výskum

Portál vedeckých článkov Google scholar uvádza, že štúdia Jaeggi et al. (2008) bola za necelý rok citovaná 10 krát. Z toho najpriamejšou a najvýznamnejšou reakciou bol asi komentár R. J. Sternberga, v článku Increasing fluid intelligence is possible after all (2008). Uznáva v ňom význam objavu a pomenúva otázky ktoré vyvstávajú, napr.:
• Je pri zvyšovaní skóru IQ skutočne rozhodujúca pracovná pamäť? Alebo je podstatným ohnivkom v reťazi príčin a následkov skôr koncentrácia, alebo ešte nejaká iná podivná kognitívna schopnosť, ako napr. plánovanie?
• Prejaví sa prírastok IQ aj pri iných testoch Gf, alebo len pri Ravenových maticiach?
• Jedná sa len o transfer na Gf, alebo aj na iné kognitívne schopnosti?
• Ako je to s dlhodobou udržateľnosťou výsledkov?
• Kontrolná skupina by tiež mala trénovať nejakú ulohu
• Výskumná vzorka by mala byť reprezentatívnejšia (starší ľudia, širšie rozpätie IQ...)
• Pracovná pamäť má rôzne vlastnosti (kapacitu prvkov, časovú kapacitu, je rozdiel medzi znovupoznaním prvku a schopnosťou aktívne ho pomenovať, atď.) – ako tieto korelujú s transferom?

Vynárajú sa aj otázky teoretického pozadia celého výskumu, to ako zapadá do existujúcich modelov inteligencie. Tiež nezabúdajme, že sa jedná zatiaľ o ojedinelý sociálnovedný výskum. Autor tohto článku v rámci svojej dizertačnej práce plánuje najskôr štúdiu Jaeggi et al. (2008) najskôr čo najpresnejšie zopakovať (momentálne prebieha nábor dobrovoľníkov), a následne ju rozvinúť. Praktický začiatok pilotného výskumu je naplánovaný na apríl 2009.

Originálny tréningový software Braintwister je dostupný na internetovej podstránke Bernskej univerzity, v privátnej alebo univerzálnej verzii (240 euro). Nakoľko ale vedecké články obsahujú podrobný popis techniky dual-n-back, a táto (zatiaľ?) nie je patentovaná, na internete sa objavili jej viaceré verzie, pričom najkvalitnejší je v tomto smere určite software „Brain workshop“. Je dielom kanadského študenta chémie, má množstvo nastavení, včetne originálneho módu pôvodnej štúdie, a je voľne dostupný. Prichádza dokonca s pokusom o „triple-n-back“ – pridáva ďalší kanál pre farbu podnetu (aj keď skutočný triple-n-back by asi vyžadoval taktilný podnet).
K tomuto software tiež vzniklo internetové diskusné fórum (cca 250 členov), v ktorom užívatelia zdieľajú svoje skúsenosti počas tréningu. Exaktné meranie IQ v skupine skoro neexistuje, ale užívatelia často hlásia zlepšenie kognitívnych schopností. Konkrétne napr., ľahšie učenie sa, počítanie, zlepšenie dlhodobej pamäte, lepšie výsledky v hrách ako scrabble alebo šach apod.
Ďalší výskum v tejto oblasti mi príde ako zaujímavý a potenciálne veľmi prínosný. Teoreticky by sa mohlo jednať o efektívnu intervenciu v oblasti kognitívneho tréningu starších ľudí, prípadne rehabilitáciu dospelých neurologických pacientov, až napr. k mentálne handicapovaným deťom a ich testom zrelosti školskej dochádzky.






7 Literatúra

berg et al. (2009). Fish intake of Swedish male adolescents is a predictor of cognitive performance. Acta Paediatrica; 98 (3): 555 DOI: 10.1111/j.1651-2227.2008.01103.x

Bakalář, P. (2003). Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003

Bouchard TJ, McGue M (1981). "Familial studies of intelligence: a review". Science 212 (4498): 1055–9. PMID 7195071.

Devlin, Bernie, Daniels, Roeder, “The Heritability of IQ,” Nature 388 (31 July 1997):s. 468–471

Elliott R, et al. (1997). Effects of methylphenidate on spatial working memory and planning in healthy young adults. Psychopharmacology 131:196–206.

Ericsson, K. A., & Delaney, P. F. (1998). Working memory and expert performance. In R. H. Logie & K. J. Gilhooly (Eds.), Working Memory and Thinking (s. 93-114). Hillsdale, NJ: Erlbaum

Gale, C. R. (2004). Critical periods of brain growth, and congnitive functions in children. Brain 127, 321 – 329

Gould, S. J. (1981). The mismeasure of man. New York: Norton and Company.

Gunnell, D., Miller, L. L., Rogers, I., Holly J. M. P., (2005): Association of insulin-like growth factor I and insulin-like growth factor-binding protein-3. American Academy Pediatrics

Herrnstein, R.J., & Murray, C. (1994). The bell curve. New York: Free Press
Kristensen, Petter, Tor Bjerkedal, “Explaining the relation between birth order and intelligence,” Science, vol. 316, no. 5832, p. 1717, 22 June 2007.

Irvine, (2004, July 20). Human Intelligence Determined By Volume And Location Of Gray Matter Tissue In Brain. ScienceDaily. Retrieved March 18, 2009, from www.sciencedaily.com /releases/2004/07/040720090419.htm

Irvine, (2007, September 19). Brain Network Related To Intelligence Identified. ScienceDaily. Retrieved March 18, 2009, from www.sciencedaily.com /releases/2007/09/070911092117.htm

Jaeggi, S.M., Buschkuehl, M., Jonides, J., & Perrig, W.J. (2008). Improving fluid intelligence with training on working memory. Proceedings of the National Academy of Sciences, USA, 105, 6829–6833.

Jensen A R. (1969). How much can we boost IQ and scholastic achievement? Harvard Educ. Rev. 39:1-123

Kamin, L. J. (1974). The science and politics of IQ. Potomac, MD: Erlbaum

Kamin, L. J., Lewontin, R., Rose, S., (1984). Not in Our Genes.

Kimberg D.Y., D’Esposito M., Farah M.J., (1997). Effects of bromocriptine on human subjects depend on working memory capacity. NeuroReport 8:3581–3585.

May, A. et al. (2004). Neuroplasticity: Changes in grey matter induced by training. Nature, Volume 427, Issue 6972, s. 311-312

McGue M. (1997). The democracy of the genes. Nature 388:417–418

Ming-Chang Chiang, Marina Barysheva, David W. Shattuck, Agatha D. Lee, Sarah K. Madsen, Christina Avedissian, Andrea D. Klunder, Arthur W. Toga, Katie L. McMahon, Greig I. de Zubicaray, Margaret J. Wright, Anuj Srivastava, Nikolay Balov, and Paul M. Thompson. (2009). Genetics of Brain Fiber Architecture and Intellectual Performance. Journal of Neuroscience, 29 (7): 2212 DOI: 10.1523/JNEUROSCI.4184-08.2009

Murray, C. (1998). Income Inequality and IQ. Washington: AEI Press.

Neisser, U., Boodoo, G., Bouchard, T.J., Boykin, A.W., Brody, N., Ceci, S.J., Halpern, D.F., Loehlin, J.C., Perloff, R., Sternberg, R.J., & Urbina, S. (1996). Intelligence: Knowns and unknowns. American Psychologist, 51, 77–101

Othmer, S., Fleischmann, M. J., (2006). Improvements in IQ Score and Maintenance of Gains Following EEG Biofeedback with Mildly Developmentally Delayed Twins. Journal of Neurotherapy, 9(4), s. 35-46

Pollock, J.I. (1994). "Long-term associations with infant feeding in a clinically advantaged population of babies." Developmental Medical Child Neurology; 36(5); s.429-40

Southgate et al. (2009). The Impact of Music on Childhood and Adolescent Achievement. Social Science Quarterly; 90 (1): 4 DOI: 10.1111/j.1540-6237.2009.00598.x

Sternberg, R. J. (2002). Kognitivní psychologie. Z originálu „Cognitive psychology“ preložil František Koukolík. Portál: Praha

Sternberg, R. J. (2008). Increasing fluid intelligence is possible after all. PNAS 105: st. 6791-6792

Ullén, F., Forsman, L., Blom, O., Karabanov A., Madison, G., (2008). Intelligence and variability in a simple timing task share neural substrates in the prefrontal white matter. The Journal of Neuroscience