navaro's choice :) :: Remember, remember, the velvet November


node:	navaro's choice :)
template:	3
parent:	personal notepads
owner:	polar
viewed by:
created:	23.01.2007 - 14:03:51
updated:	23.01.2007 - 14:10:30

cwbe coordinatez:
101
792011
2883947

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

polar	0
mental shape	0
desconocida	0
fark!	0
naomi	0
basuu	0
suzka	0
Faun	2
tigeree	2
palinator	2
Kubris	11
petkq	11
neon	11

:: Finest selection, alebo preco mam rad kyberiu :)

00000101007920110288394705707657

Ohh, du bist nicht deine Schlüssel, du bist nicht deine Schuhe,
du bist nicht dein Handy und du bist nicht deine Uhr,
du bist nicht dein Terminplan und auch nicht dein Hund,
du bist nicht dein Gesicht, deine Augen, dein Mund,
du bist nicht dein Job und du bist nicht dein Haus,
du bist nicht deine Triebe und nicht Peter Kraus,
du bist nicht dein Glaube oder Freunde, die verschwinden,
alles verlor’n, um zu dir selbst zu finden!

Binder & Krieglstein

Presne tak, nie som moj bytny, ani jeho syn alebo podrbane kluce od izby. Nie som moji rodicia a nie som moja sestra. Nie som moja uzkost, nie som moje ambicie a nie som moje pocity viny. Nie som moja ex, nie som jej terapeutka a nie som moja vycvikova lektorka. Nie som svoje povinnosti, nie som vianoce, nie som darceky. Nie som moja babka, ani jej choroba. Nie som tato izba, tento pocitac, nie som tato ulica ani mesto. Nie som moj vykon ani moje plany, nie som moje nadeje ani moj klud. NIE SOM!

0000010100792011028839470570765705707872

A čo teda si?

000001010079201102883947057076570570787205708573

som ten kto rozlisuje, som moje telo, moje rozhodnutia.. inspirativna otazka samozrejme (btw takto som na nu odpovedal pred 8 rokmi). Kazdopadne, vcera pre mna bolo aktualnejsie to, cim nie som.

00000101007920110288394705707657057078720570857305708653

Ktovie, či človek ako celok nie je len jednoduché úsilie za vyšším cieľom [hovorí Nietzsche]

00000101007920110288394705586018

SpiNback donate button (by polar)

00000101007920110288394705578476

gotcha

00000101007920110288394705480584

third

00000101007920110288394705439148

second check

00000101007920110288394705437788

check

00000101007920110288394705392827

je uplna krasa, ze vlada fica, meciara a slotu skoncila, a ze konecne moze zacat NORMAL (nejaky tazky nadpriemer to tu asi ani nemoze byt).

Specialne ma tesi, ze meciar sa vybral na smetisko dejin (a dufam ze tam aj dorazi). A aj ked zatial nebol spravodlivo potrestany za vsetko co za svoju karieru napachal, blazi ma myslienka, ze ako tazky narcis teraz nenavidi cele slovensko a citi sa nekonecne zradeny.

Velmi porovnatelne ma tesi, ze ficove hulvatsvo sa obratilo proti nemu. Dostal po com tuzil - svojich oddanych volicov. Len zabudol ze jeho volici nie su vsetko. Bodaj by si upratal priority - jeho tuzba vladnut je taka silna, ze mozno raz snad aj pochopi, co vladnutie (relativne) civilizovanej spolocnosti vyzaduje.

SMK sa nedostalo do parlamentu - koledovali si o to, ale nesu to zo ctou. S pacientom z SNS by som si najradsej strngol (jeho kapurkove, a "na slovensko" - stupla mi totiz narodna hrdost :). Inak divil by som sa, keby sa mu chcelo 4 roky sledovat tu zufalo nudnu uzemnu celistvost SR a ustretovost voci mensinam (a to este z opozicie).

Ostatne je otvorene, ale verim ze na slovensku sa bude lepsie dychat a menej rozhadzovat, a za tu nadej som tu a teraz rad a vdacny. Uvidime co bude zajtra.

00000101007920110288394704603284

FORMOVATEĽNOSŤ FLUIDNEJ INTELIGENCIE – ZHRNUTIE DOTERAJŠÍCH POZNATKOV

Článok podáva správu o výskume v oblasti zvyšovania inteligencie. Po teoretickom úvode (Cattelov Gf-Gc model inteligencie), sa dotýka relevantných oblastí v histórii výskumu inteligencie (dedičnosť), a tiež súčasných zistení. Samostatná kapitola je venovaná výskumu Jaeggi et al. (2008), záverom i otázkam ktoré z tejto štúdie plynú, a ich výskumnému potenciálu.

1 Úvod

Psychológia ako veda sa inteligenciou zaoberá už od svojho vzniku, a naopak, skúmanie inteligencie spadá skoro výhradne do oblasti psychológie. Na jednej strane tomuto pojmu dnes rozumie snáď každý (volk-psychology), na strane druhej majú odborníci aj po 150 rokoch bádania problém zhodnúť sa na jeho definícii. Ide evidentne o komplexný fenomén, a existuje množstvo odlišných prístupov na jeho uchopenie. Nie je účelom tohto článku analyzovať široké témy, ako sú definície, dedičnosť alebo psychometrické otázky IQ. Na druhej strane sa nevyhneme istému teoretickému pozadiu, ktorého výber by som v nasledujúcom odstavci rád odôvodnil.

2 Teoretické pozadie

Pravdepodobne najznámejšou a v praxi najširšie akceptovanou teóriou inteligencie je Cattelov model rozlišujúci fluidnú (Gf) a kryštalizovanú (Gc) inteligenciu (Cattell, 1971). Faktor Gf označuje rýchlosť a presnosť abstraktného uvažovania, najmä v prípade nových problémov. Faktor Gc označuje nahromadené znalosti a slovnú zásobu. Zásluhu na rozšírení tohto konceptu majú nepochybne aj populárne testy inteligencie. Napr. verbálna časť Wechslerovho inteligenčného testu skóruje skoro výhradne zaobchádzanie zo slovami a znalosťami (porozumenie, slovník, informácie, podobnosti), naproti tomu performačná časť pridáva riešenie nových situácií (skladanie puzzle, kocky). Ravenove matice sú zase priamo definíciou testu merajúceho Gf (často používané aj organizáciou Mensa). Takisto Woodcock-Johnsonov test IQ (vydaný v Českej republike r. 2006), má skupiny subtestov s názvom Gf a Gc.

Súčasná verzia hierarchického modelu inteligencie pochádza od Carolla (1993), a volá sa CHC (Cattel-Horn-Caroll). Vznikla na základe analýzy dát 130 000 ľudí, má tri „vrstvy“, viacero faktorov, pričom ale prvé dva sú stále Gf a Gc. V tomto článku by som sa chcel venovať len konceptu Gf, v súvislosti s pár konkrétnymi pojmami z kognitívnej psychológie.

3 História

Formovateľnosť inteligencie je exemplárnym príkladom sporu nature Vs nurture. Na jednej strane existuje množstvo výskumov ktoré hovoria o vysokej genetickej determinovanosti Gf (r 0,75), napr. Bouchard a McGue (1981), Jensen (1969) a Murray (1998). Na druhej strane je zrejmé, že prostredie a učenie má takisto zreteľný vplyv na IQ (už len napr. v podobe slovníka) – Devlin (1997), Kamin (1974) alebo McGue (1997). Táto polemika je ale tak rozmanitá ako aj kontroverzná, nakoľko niektoré jej poznatky bývajú zneužívané ako podporný argument rasistických postojov. Snáď najproblematickejším dielom v tomto duchu bola kniha The Bell Curve (Herrnstein, Murray, 1994), ktorá vykresľuje inteligenciu ako jediný faktor, vysoko dedičnú, a súčasne ako lepší prediktor napr. pracovného, finančného úspechu, takisto zločinnosti, než napr. vzdelanie osoby alebo socioekonomický status jej rodičov. Jej protipólom by zase mohla byť kniha Not in our genes (Levontin, Rose, Kamin, 1984) kde autori hovoria o potenciálne nulovej dedičnosti IQ, alebo The Mismeasure of Man (James Gould, 1981).

Počas desaťročí výskumu sa tiež napr. vyskytol prípad štúdie, na ktorú sa ostatní výskumníci dlhé roky odvolávali, aby bolo následne preukázané, že bádateľ si výsledky svojej práce pravdepodobne vymyslel (tzv. prípad Cyrila Burta). A zase napr. aj v názvoch súčasných vedeckých článkov od niektorých prestížnych IQ výzkumníkov (Jensen) sa objavujú pojmy ako „čierni / bieli“, „rasa“, „rasový realizmus Vs moralistické omyly“ apod. Prirodzene, kontroverzné diela nájdeme aj v našich krajinách, napr. kniha Tabu v sociálních vědách (Bakalář, 2003), na ktorú sa na našom internete snáď najviac odvolávajú nacionalistické diskusné fóra (autorova druhá kniha má názov Psychologie romů).

Je možné, že inteligencia hrá v našej kultúre až príliš dôležitú úlohu – akoby sa stávala tajným fetišom, podľa ktorého sa dá nenápadne posudzovať hodnota druhých ľudí, alebo dokonca aj vlastná. Tip na zaujímavý myšlienkový experiment by mohol znieť: „Predstavte si, že Vám niekto v detstve oznámil / dnes oznámi, že máte IQ 180.“ Zmenilo by sa niečo? Ako by sa táto informácia odrazila na Vašom sebapojatí / sebadôvere, ambíciach, na motivácii, na odvahe venovať sa svojím skutočným záujmom...? A čo bez tejto informácie? Naša spoločnosť akoby vytvárala dojem, že 100 bodov IQ je čímsi nezaujímavým, bez skutočného potenciálu, a naopak vysoké IQ sa stáva automaticky autoritou, má akosi bližšie k pravde, je hodnejšie nasledovania.

Možno aj tieto úvahy, resp. nebezpečie zneužívania výskumov inteligencie a ich interpretácii viedlo Americkú psychologickú asociáciu v roku 1996 k tomu, že vydala autoritatívnu sumarizáciu výskumov inteligencie s názvom Intelligence: Knowns and unknowns. Podpísalo sa pod ňu 11 odborníkov (včetne napr. Ulrica Neissera alebo R. J. Sternberga), a popisuje rôzne koncepty, testy, koreláty dedičnosti a prostredia (dedičnosť v rozmedzí r = 0,4 až 0,8), prípadné skupinové rozdiely v IQ a takisto hranice interpretácie všetkých týchto zistení.

Tento miniatúrny exkurz do histórie formovateľnosti inteligencie by som zakončil popisom amerického vládneho programu s názvom Head-start. Prebiehal od roku 1964 ako plošný vzdelávací program pre deti, v roku 1984 bol zrevitalizovaný a funguje dodnes za účelom zlepšenia školských výsledkov a gramotnosti (absolvovalo ho už skoro 1 milión detí, včetne mentálne

handicapovaných). V začiatkoch Head-start prebehlo pár longitudiálnych štúdií aj ohlaďom zvyšovania IQ, ktoré sa v istom rozmedzí (do 10 bodov) potvrdilo, a to vďaka intenzívnej starostlivosti, ktorú deti dostávali od 3-4 rokov. Interpretácie štúdie sa ale rôznia, a kritika sa odvoláva napr. aj na to, že jeden bod IQ jedného dieťata stál vládu desiatky, ak nie stovky tisíc dolárov.

4 Súčasnosť

Asi hlavnú časť dnešného výskumu inteligencie tvoria príležitostné štúdie, ktoré predpokladajú pozitívny príčinný vplyv nejakého faktoru prostredia na IQ (často ide o obdobie detstva alebo adolescencie). Sem patria napr. dĺžka kojenia (Pollock, 1994), vegetariánska strava v detstve (Gale, 2004), prvorodenstvo (Kristensen, 2007), hra na hudobný nástroj (Southgate, 2009) alebo strava bohatá na ryby (Aberg, 2009). Vzhľadom na sociálnevedný aspekt týchto výskumov si nemôžeme byť úplne istí priamym príčinným vzťahom, môže ísť len o koexistenciu dvoch skutočností, prípadne skôr odstránenie negatívnych vplyvov (napr. umelá strava po pôrode). Každopádne výsledky týchto výskumov sú dobre zdokumentované, umiernené, a postavené na tisícoch až desaťtisícoch pokusných osôb, čo im dodáva na vierohodnosti.

Priebežne sa objavujú aj štúdie odhaľujúce genetické (napr. Chiang, 2009) a biologické podklady inteligencie (Irvine, 2004, 2007). Zaujímavosťou je výskum May et al. (2004), ktorý udáva, že tréning žonglovania vyvoláva fyziologický rast šedej kôry mozgovej (vo vizuospacialálnej oblasti, reverzibilne). V psychofarmakológií zase poznáme kognitíva ako skupinu liečiv, alebo často bez receptu dostupné smart drugs. Niektoré z nich pozitívne vplývajú na izolované kognitívne procesy, napr. methylphenidate (Eliott, 1997) alebo bromocriptine (Kimberg, 1997), zatiaľ sa ale nepotvrdil ich pozitívny vplyv na Gf u zdravých jedincov.

Čo sa týka serióznosti výskumu, na opačnom póle stoja populárne články dostupné voľne na internete, bez odkazov na výskum alebo literárne zdroje. Tieto často sľubujú zvýšenie IQ napr. vôňou rozmarínu, písaním denníka, autohypnózou, meditáciou, prípadne parapsychologickými metódami.

A potom existujú techniky na zvyšovanie IQ, ktoré majú isté teoretické alebo výskumné pozadie, ovšem často neurčite(ľne)j kvality. Typickým príkladom je počúvanie binaurálne stimulujúcej hudby - binaural beats. Vychádza z predpokladu, že pokiaľ človek počuje v každom zo stereo slúchadiel tón s mierne odlišnou frekvenciou, nevníma tieto ako dva tóny rozličnej výšky, ale ako jeden – s pulzujúcou hlasitosťou. A ak sú tieto pulzácie v rozmedzí EEG vlnenia (cca 4 – 40 Hz), tak sa vraj nespracúvajú len „centrami zodpovednými za počúvanie“, ale celkové EEG vykazuje tendenciu preladiť sa na frekvenciu týchto (fiktívnych) pulzácií hlasitosti. Hlavným aktérom zmien je potom navodenie a pôsobenie žiadanej EEG frekvencie. A tu prichádzame k výskumu Dr. Othmera, PhD („EEG biofeedback pioneer since 1985“), ktorý tvrdí, že tréningom v beta hladine zvýšil IQ mierne mentálne zaostalých dvojičiek o 23%. Dokonca, výsledky boli relatívne udržateľné (Othmer, 2006). Jeho výskum v EEG oblasti siaha od migrén cez osobnostné črty až po prácu so závislými, ADHD poruchami a autizmom.

Práve jeho meno sa tiež objavilo po čase pripísané na výskum, ktorým firma Volition Thought House obhajuje svoju metódu zvyšovania IQ. Nejedná sa tu o binaural beats (ktoré mimochodom iná firma predávala ako „digitálnu drogu“ vďaka stavom nevoľnosti ktoré navodzujú). Nepotrebujete teda stereo slúchadlá, ani hlboké tóny znejúce desiatky minút. Miesto toho žiadúcu EEG aktivitu vyvoláva ľubovoľná hudba, ovšem upravená efektom podobným vibratu. Mozog sa snaží túto „husto nastrihanú“ melódiu vo vnímaní spájať do konzistentného zvuku, a touto námahou je žiaduco stimulovaný. Dr. Othmer zistil priemerne 18,3% nárast inteligencie po 70 minútovom počúvaní denne (20 členov, 21 dní, kontrolná skupina). Stránka firmy je preplnená reportami spokojných zákazníkov, a podobnú technológiu vraj využíva aj NASA.

Na príbuznej odbornej úrovni nájdeme aj techniku nazvanú „image streaming“. Jej tvorcom je Win Wenger, PhD., ktorý ju pôvodne vytvoril ako tréning vizualizácie. Spočíva v hlasnej verbalizacii vizuálnych predstáv. Človek si vyberie tému, resp. sa sám seba spýta otázku, a opisuje naprosto všetko, čo ho pred vnútorným zrakom napadá, a to nahlas. Keď nazbierate niekoľko hodín podobného tréningu, Vaše IQ by malo stúpnuť minimálne o 5-10 bodov, ako to tvrdia prívrženci tejto techniky. Wenger sa zaoberá myslením, kreativitou a genialitou, dáva semináre a je autorom desiatok kníh a niekoľkých vynálezov.

5 Výskum Jaeggi et al. (2008)

Kognitívne schopnosti sa vo všeobecnosti dajú trénovať, niekedy aj s obdivuhodnými výsledkami, väčšinou je však takýto profit výrazne ohraničený konkrétnou oblasťou tréningu (tzv. domain-specific). Napríklad Ericsson a Delaney (1998) uvádzajú, že osoby ktoré si dokázali vďaka rôznym mnemotechnickým pomôckam zapamätať zoznam 100 čísel, sa ani nepriblížili tomuto číslu, akonáhle išlo o písmená.

Kognitívny transfer znamená, že tréning jednej kognitívnej schopnosti sa odráža v druhej. A práve transfer tréningu krátkodobej pamäte na inteligenciu je to, čo sa podarilo v štúdii s názvom „Improving fluid intelligence with training on working memory“. Publikovaná bola v máji roku 2008 a jej autormi sú Jaeggi, Buschkuehl, Jonides a Perrig, pracujúci na univerzite v Berne a v Michigane. Ich hypotéza bola inšpirovaná úvahou, že ak kryštalizovaná inteligencia je založená na dlhodobej pamäti, fluidná inteligencia by mohla mať rovnako úzky vzťah s krátkodobou pamäťou. Výskumy za posledné desaťročie tomu celkom nasvedčujú zisteniami, že aj keď Gf a KDP zďaleka nie sú izomorfné, obe súvisia s procesmi kontroly pozornosti, do istej miery zdieľajú svoje limity a neurobiologické dráhy (cca laterálnu prefrontálnu a parietálnu kôru).

Ďaľším krokom bol teda návrh vhodnej tréningovej úlohy pre KDP. Martin Buskuehl hovorí o troch hlavných bodoch dizajnu:
• Adaptívnosť – náročnosť úlohy sa zvyšuje alebo znižuje v reálnom čase podľa výsledkov probanda, aby tréning prebiehal čo najefektívnejšie.
• Komplexnosť – úloha je veľmi komplexná, pri rôznych druhoch podnetov, a pod časovým tlakom
• Snaha o transferabilitu – snaha o potlačenie „task-specific“ stratégii, aby nedošlo k automatizácií úlohy, a ďalej snaha o celkové zväčšenie kapacity KDP

Ako vhodný kandidát na takúto úlohu sa ukázal tzv. n-back task. Táto tréningová úloha spočíva v tom, že probandom sa na 500ms prezentuje nejaký vizuálny stimul, vzápätí nasleduje 2500ms pauza, a cyklus sa opakuje. Keď nasledujú dva rovnaké stimuly za sebou, proband má stlačiť klávesu. Tak vyzerá „back-task“. Ak má proband v minútovej sérii aspoň 80% úspešnosť, úloha sa sťaží: klávesu treba stlačiť keď sa opakuje stimul nie o jeden dozadu, ale o dva. Čiže ak sú totožné prvý a tretí obrázok, resp. druhý so štvrtým. To by bol „n-back task“ – so stúpajúcim n silne stúpa náročnosť úlohy.

Jaeggi et al ale vytvorili modifikáciu tejto úlohy, ktorú nazvali dual-n-back task. Princíp ostáva zachovaný, ale okrem zrakového nesymbolického kanálu (obrázky bez významu) pripojili auditívny symbolický kanál (písmeno, ktoré s každým obrázkom zaznie do sluchátok). Proband teda musí do 2500ms rozlíšiť, či sa opakoval vizuálny alebo auditívny stimul a stlačiť tú-ktorú klávesu (prípadne obe). Ak to zvládne s 80% úspešnosťou, n sa zväčší na oboch kanáloch.

Tento druh úlohy cvičilo 35 účastníkov výskumu Jaeggi et al. (2008) 25 minút denne, po dobu 8 až 19 dní čistého času (mimo víkendov). Druhá, kontrolná skupina (n=35), netrénovala žiadnu úlohu. Všetkým účastníkom boli na úvod a záver administrované odlišné formy Ravenových matíc.

Výsledky štúdie hovoria, že bol zistený transfer tréningu KDP na Gf (štatisticky významnejší ako u kont. skupiny, u ktorej nastal vďaka retest efektu). 19 dní tréningu sa odrazilo v náraste IQ o 5 bodov. Dôležité tiež bolo, že tento prírastok bol lineárnou funkciou času stráveného tréningom. To znamená, že nebol závislý na pôvodnej hodnote IQ, ani na dosiahnutej úrovni n, a predbežne nevykazoval ani efekt stropu.

6 Reakcie na Jaeggi et al. (2008) a budúci výskum

Portál vedeckých článkov Google scholar uvádza, že štúdia Jaeggi et al. (2008) bola za necelý rok citovaná 10 krát. Z toho najpriamejšou a najvýznamnejšou reakciou bol asi komentár R. J. Sternberga, v článku Increasing fluid intelligence is possible after all (2008). Uznáva v ňom význam objavu a pomenúva otázky ktoré vyvstávajú, napr.:
• Je pri zvyšovaní skóru IQ skutočne rozhodujúca pracovná pamäť? Alebo je podstatným ohnivkom v reťazi príčin a následkov skôr koncentrácia, alebo ešte nejaká iná podivná kognitívna schopnosť, ako napr. plánovanie?
• Prejaví sa prírastok IQ aj pri iných testoch Gf, alebo len pri Ravenových maticiach?
• Jedná sa len o transfer na Gf, alebo aj na iné kognitívne schopnosti?
• Ako je to s dlhodobou udržateľnosťou výsledkov?
• Kontrolná skupina by tiež mala trénovať nejakú ulohu
• Výskumná vzorka by mala byť reprezentatívnejšia (starší ľudia, širšie rozpätie IQ...)
• Pracovná pamäť má rôzne vlastnosti (kapacitu prvkov, časovú kapacitu, je rozdiel medzi znovupoznaním prvku a schopnosťou aktívne ho pomenovať, atď.) – ako tieto korelujú s transferom?

Vynárajú sa aj otázky teoretického pozadia celého výskumu, to ako zapadá do existujúcich modelov inteligencie. Tiež nezabúdajme, že sa jedná zatiaľ o ojedinelý sociálnovedný výskum. Autor tohto článku v rámci svojej dizertačnej práce plánuje najskôr štúdiu Jaeggi et al. (2008) najskôr čo najpresnejšie zopakovať (momentálne prebieha nábor dobrovoľníkov), a následne ju rozvinúť. Praktický začiatok pilotného výskumu je naplánovaný na apríl 2009.

Originálny tréningový software Braintwister je dostupný na internetovej podstránke Bernskej univerzity, v privátnej alebo univerzálnej verzii (240 euro). Nakoľko ale vedecké články obsahujú podrobný popis techniky dual-n-back, a táto (zatiaľ?) nie je patentovaná, na internete sa objavili jej viaceré verzie, pričom najkvalitnejší je v tomto smere určite software „Brain workshop“. Je dielom kanadského študenta chémie, má množstvo nastavení, včetne originálneho módu pôvodnej štúdie, a je voľne dostupný. Prichádza dokonca s pokusom o „triple-n-back“ – pridáva ďalší kanál pre farbu podnetu (aj keď skutočný triple-n-back by asi vyžadoval taktilný podnet).
K tomuto software tiež vzniklo internetové diskusné fórum (cca 250 členov), v ktorom užívatelia zdieľajú svoje skúsenosti počas tréningu. Exaktné meranie IQ v skupine skoro neexistuje, ale užívatelia často hlásia zlepšenie kognitívnych schopností. Konkrétne napr., ľahšie učenie sa, počítanie, zlepšenie dlhodobej pamäte, lepšie výsledky v hrách ako scrabble alebo šach apod.
Ďalší výskum v tejto oblasti mi príde ako zaujímavý a potenciálne veľmi prínosný. Teoreticky by sa mohlo jednať o efektívnu intervenciu v oblasti kognitívneho tréningu starších ľudí, prípadne rehabilitáciu dospelých neurologických pacientov, až napr. k mentálne handicapovaným deťom a ich testom zrelosti školskej dochádzky.

7 Literatúra

berg et al. (2009). Fish intake of Swedish male adolescents is a predictor of cognitive performance. Acta Paediatrica; 98 (3): 555 DOI: 10.1111/j.1651-2227.2008.01103.x

Bakalář, P. (2003). Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003

Bouchard TJ, McGue M (1981). "Familial studies of intelligence: a review". Science 212 (4498): 1055–9. PMID 7195071.

Devlin, Bernie, Daniels, Roeder, “The Heritability of IQ,” Nature 388 (31 July 1997):s. 468–471

Elliott R, et al. (1997). Effects of methylphenidate on spatial working memory and planning in healthy young adults. Psychopharmacology 131:196–206.

Ericsson, K. A., & Delaney, P. F. (1998). Working memory and expert performance. In R. H. Logie & K. J. Gilhooly (Eds.), Working Memory and Thinking (s. 93-114). Hillsdale, NJ: Erlbaum

Gale, C. R. (2004). Critical periods of brain growth, and congnitive functions in children. Brain 127, 321 – 329

Gould, S. J. (1981). The mismeasure of man. New York: Norton and Company.

Gunnell, D., Miller, L. L., Rogers, I., Holly J. M. P., (2005): Association of insulin-like growth factor I and insulin-like growth factor-binding protein-3. American Academy Pediatrics

Herrnstein, R.J., & Murray, C. (1994). The bell curve. New York: Free Press
Kristensen, Petter, Tor Bjerkedal, “Explaining the relation between birth order and intelligence,” Science, vol. 316, no. 5832, p. 1717, 22 June 2007.

Irvine, (2004, July 20). Human Intelligence Determined By Volume And Location Of Gray Matter Tissue In Brain. ScienceDaily. Retrieved March 18, 2009, from www.sciencedaily.com /releases/2004/07/040720090419.htm

Irvine, (2007, September 19). Brain Network Related To Intelligence Identified. ScienceDaily. Retrieved March 18, 2009, from www.sciencedaily.com /releases/2007/09/070911092117.htm

Jaeggi, S.M., Buschkuehl, M., Jonides, J., & Perrig, W.J. (2008). Improving fluid intelligence with training on working memory. Proceedings of the National Academy of Sciences, USA, 105, 6829–6833.

Jensen A R. (1969). How much can we boost IQ and scholastic achievement? Harvard Educ. Rev. 39:1-123

Kamin, L. J. (1974). The science and politics of IQ. Potomac, MD: Erlbaum

Kamin, L. J., Lewontin, R., Rose, S., (1984). Not in Our Genes.

Kimberg D.Y., D’Esposito M., Farah M.J., (1997). Effects of bromocriptine on human subjects depend on working memory capacity. NeuroReport 8:3581–3585.

May, A. et al. (2004). Neuroplasticity: Changes in grey matter induced by training. Nature, Volume 427, Issue 6972, s. 311-312

McGue M. (1997). The democracy of the genes. Nature 388:417–418

Ming-Chang Chiang, Marina Barysheva, David W. Shattuck, Agatha D. Lee, Sarah K. Madsen, Christina Avedissian, Andrea D. Klunder, Arthur W. Toga, Katie L. McMahon, Greig I. de Zubicaray, Margaret J. Wright, Anuj Srivastava, Nikolay Balov, and Paul M. Thompson. (2009). Genetics of Brain Fiber Architecture and Intellectual Performance. Journal of Neuroscience, 29 (7): 2212 DOI: 10.1523/JNEUROSCI.4184-08.2009

Murray, C. (1998). Income Inequality and IQ. Washington: AEI Press.

Neisser, U., Boodoo, G., Bouchard, T.J., Boykin, A.W., Brody, N., Ceci, S.J., Halpern, D.F., Loehlin, J.C., Perloff, R., Sternberg, R.J., & Urbina, S. (1996). Intelligence: Knowns and unknowns. American Psychologist, 51, 77–101

Othmer, S., Fleischmann, M. J., (2006). Improvements in IQ Score and Maintenance of Gains Following EEG Biofeedback with Mildly Developmentally Delayed Twins. Journal of Neurotherapy, 9(4), s. 35-46

Pollock, J.I. (1994). "Long-term associations with infant feeding in a clinically advantaged population of babies." Developmental Medical Child Neurology; 36(5); s.429-40

Southgate et al. (2009). The Impact of Music on Childhood and Adolescent Achievement. Social Science Quarterly; 90 (1): 4 DOI: 10.1111/j.1540-6237.2009.00598.x

Sternberg, R. J. (2002). Kognitivní psychologie. Z originálu „Cognitive psychology“ preložil František Koukolík. Portál: Praha

Sternberg, R. J. (2008). Increasing fluid intelligence is possible after all. PNAS 105: st. 6791-6792

Ullén, F., Forsman, L., Blom, O., Karabanov A., Madison, G., (2008). Intelligence and variability in a simple timing task share neural substrates in the prefrontal white matter. The Journal of Neuroscience

0000010100792011028839470460328404909562

narazila som na tento tvoj clanok ked som hladala
nieco ku carrollovej chc theory... hodilo mato na kyberiu, how nice:)
preco tam nemas meno btw?

0000010100792011028839470460328404616268

ten trening mi pripomina alttabovanie vo windowsoch... :) su casy ked nemam problem stlacit spravny pocet krat bez kukania :]

000001010079201102883947046032840461626804616337

:-)

0000010100792011028839470460328404614487

Myslim, ze jednym z najlepsich zlepsovatelov iq je sach a rozne hry s nim spojene. Vzdy ked zacnem pravidelne hravat sach, pocitujem aj zlepsenie, kombinacnych a pametovych schopnosti. Nehovoriac ze Chessmaster 10 ma aj kopec doplnkovych hier na trening pamete atd.

000001010079201102883947046032840461448704653124

cital som ze sach nie je dobra hra na rozvoj logiky. v sachu sa pouziva iba sustredenost. sach sa da vyhrat aj bez akejkolvek kombinatoriky, staci ak hrate tak, ze svoje figurky nechavate stale chranene. lepsie ako sach je dama, kde nieje taky velky pocet roznych tahov a kombinacii a supera musis obelstit. celkom zaujimava uvaha...

000001010079201102883947046032840461448704614617

noo, jedna vec je pocit tvojho vykonu, a druha skutocny vykon. Sach moze zlepsovat kombinatoriku, predstavivost... vylucene nie je ani iq. A dobre vediet ze chessmaster 10 ma aj pridruzene hry

0000010100792011028839470460328404605138

mna by celkom zaujimalo ako je to s vyskumom, ktory studuje korelaciu IQ a uspesnost v (povedzme) prirodnych vedach. robilo sa nieco take? Pretoze casto sa clovek stretne s tvrdeniami typu, ze Albert Einstein mal IQ 209,14 a pod. ale pochybujem, ze si Albi taku blbost ako IQ test niekedy robil.

000001010079201102883947046032840460513806964068

Ja by som k tomu chcel doplnit to co som sa vcera dozvedel od znameho ktory robi s testami IQ.

IQ nemeria tvoju absolutnu inteligenciu. Tato hodnota nieje exaktna, nieje navzdy, nemozes ju ani porovnavat s IQ Einsteina pretoze on sa testoval davno s inymi normami. IQ je vzdy relativne ku aktualnej populacii. Robi sa zjednodusene tak, ze sa vyrobi test ktory sa da vzorke povedzme 1000 ludi. Vyhodnotia sa vysledky a povie sa ze najslabsi clovek ma IQ 70 a najlepsi ma 130, priemerna hodnota je IQ 100. Toto sa stanovi ako 'norma'.

Ked si ty spravis IQ test tak sa tvoje vysledky porovnaju s vysledkami z tychto tabuliek, a podla tejto normy sa urci ake je tvoje IQ. Je to teda hodnota relativna ku IQ populacie.

Priblizne raz za 7 rokov by sa mali tieto udaje nastavit nanovo na aktualnej populacii, a je to aj preto, ze sa ukazuje ze populacia mudrie. Ludia vedia viac, viac sa naucia.

Su rozne testy ktore meraju IQ, niektore meraju schopnost logickeho myslenia, niektore pamat, a ine. Celkove IQ sa moze vyratavat ako sumar testov z viacerych kategorii. Takze tvoje IQ zalezi aj od testu alebo kombinacii testov ktore si spravil, a tiez aj od 'normy' podla ktorej si bol ohodnoteny. Norma moze byt napriklad 'studenti strednej skoly', 'autolakyrnici', 'cela populacia slovenska vek 18-25', 'cela populacia slovenska 55-70'.

IQ vyssie ako 130 je velmi tazsie presne zmerat pretoze na to potrebujes vytvorit test ktory nezvladnu ludia s IQ do 130 a tiez by si mal zohnat ludi ktori ho dokazu vyriesit aby si podla toho mohol stanovit hodnotenie IQ. Hodnota nad 130 je o to viac nepresna. Takze ak niekto povie ze ma IQ 145, tak moze mat tiez IQ 150 alebo 138.

(prerabame software na testovanie, Schuhfried Vienna test system, takze obcas sa o takych veciach rozpravame)

000001010079201102883947046032840460513804607263

uhm, tu sa asi hodi kratky uvod k tomu co vlastne je iq test. Ked zomrel einstein (1955), boli iq testy sice v zacaitkoch, ale boli. To jest, boli normovane, to znamena, ze boli zadane tisicom ludi a az potom sa podla nich hodnotia jednotlivci.

Totiz kazdy moze spravit subor logickych uloh, a uprimne si tipnut "na tuto ulohu treba iq 80, na tuto 120". Ovsem jeho mienka je irelevantna - na com zalezi je, kolko ludi v populacii to spravi. IQ je teda POMER, napr. ludi s iq 125 a viac je v populacii 5%, takisto ludi s iq 75 a menej je 5%. Ludi s iq 135 a viac uz je len 1%, jeden z miliona ma 172 (alebo 18) a jeden z miliardy ma 190... Ovsem uprimne povedane, nad nejakych 145 uz to nema zmysel merat, pretoze nemas ako vytvorit presny test - uz na 145 musis vybrat z 1000 ludi toho najlepsieho a oddelit jeho vykon od vsetkych ostatnych. PLUS to musi byt opakovatelne, a testy su zavisle od veku, cize pre kazdy rok-dva sa robi nova norma... Proste hovorit konkretnom iq nad 145 nema moc zmysel.

Ja som pocul ze einstein mal okolo 160, coz by akoze este mohlo byt (zas na druhej strane napr. s matematickou strankou teorie relativity musel ziadat o pomoc dalsich ludi). To je uz potom len taky odhad. NApriklad na nete su volne prisptupne aj testy extremne vysokeho iq . Ale odhliadnuc od toho ze uz trochu pripominaju kresby schizofrenika, viac ako o IQ hovoria o odhade. I ked uprimnom a od velmi inteligentnych ludi.

A korelacia IQ a studia prirodnych vied spada do kapitoly predikcia skolskeho uspechu na zaklade iq. U prirodnych vies to tusim bolo viac ako u humanitnych, ale stale len okolo 0.6 . Nezabudajme ze su rozne testy iq, kazdy ma ine subtesty, akurat ze su teda normalizovane.

00000101007920110288394704603284046051380460726304607706

Richard Feynman pisal v jednej zo svojich knih, ze v Mensa teste dosiahol vysledok IQ 125. Ak sa tomu da verit, tak potom to podla mna ukazuje, ze konexia medzi IQ a uspechom napr. v prirodnych vedach nie je az taka silna (kedze Feynman bol jednym z najvaecsich fyzikov vsetkych cias). Preto ma zaujima, ci sa tato suvislost skumala detailnejsie - ci su dostupne data od naozaj spickovych vedcov (ludia ako Ed Witten, Terrence Tao a spol.), ci sa skumala korelacia medzi IQ a uspesnostou (napr. suvis IQ a h-index),...

0000010100792011028839470460328404605138046072630460770604607773

myslim ze sa to da uzavriet tym, ze 0.6 je fakt mala suvislost medzi inteligenciou a skolskym uspechom (feynmann je toho dokazom), a ze to je tak super. Hovori sa ze "knowledge is power" - ale bez sustavneho zaujmu a motivacie su ti akekolvek vedomosti alebo inteligencia na hovno. A naopak, ked mas cca 120, vraj uz mozes dosiahnut akekolvek vzdelanie alebo uspech. Ti najlepsi vo svojom obore budu mat velmi pravdepodobne vysoke iq - ale isto nielen to, ale aj osobnostne predpoklady, atd. V jednom vyskume hovorili ze svetova uroven v comkolvek vyzaduje 40 hodin prace tyzdenne, po dobu 10 rokov - to nie je az take zle! :)

00000101007920110288394704603284046051380460726304607375

az na tu matematicku stranku teorie relativity vyborna odpoved:)

0000010100792011028839470460328404605138046072630460737504607425

my pleasure :) - je mozne ze s tou matematikou je to pritiahnute za vlasy, ja som len kdesi cital ze einstein lorentzove tranformacie nepoznal a boli mu niekym odporucene ked hladal matematicke vyjadrenie svojich myslineok.

00000101007920110288394703033660

Profesor Alan Turing (1912-54) bol renesancna osobnost realizujuca sa v matematike, logike, kryptografii, teorii informacii a filozofii. Jeho najvyznamnejsimi dielami su "Turingov stroj" (opisany nizsie), dalej podklady na prelomenie fasistickeho sifrovacieho stroja Enigma, a tzv. Turingov test (tiez nizsie).

Otazka v nadpise znie: budu stroje niekedy schopne mysliet? Po kratkom (asi 90 minutovom) zamysleni nad touto otazkou mozno niektorych z Vas napadne "co presne budeme brat ako stroj?" a "co to znamena mysliet"? Alan Turing zformuloval vlastne odpovede na obe otazky.

Pod pojmom "Stroj" budeme rozumiet Turingov stroj. Je to abstraktny model najjednoduchsieho pocitaca (ktory mal mimochodom vyznamny vplyv na pojem algoritmus a prve realne pocitace). Sklada sa z par zariadeni ("pamat", "paska s instukciami", "citacia a zapisovacia hlava"...) Pointa je v tom, ze v kazdom momente ma presne dany problem, postup riesenia, aj to kam ma zapisat vysledok. Ide proste o myslienkovy experiment pocitaca ktory vykonava svoj program.

"Mysliet" pre Turinga znamena prejst Turingovym testom. Ten vyzera nasledovne: clovek (posudzovatel) sa zapoji do prirodzenej konverzacie s dvoma stranami - jedna je clovek, druha je stroj. Ak posudzovatel spolahlivo nerozpozna kto je kto, potom stroj presiel tymto testom. Neznamena to este, ze tym splnil DOSTATOCNU podmienku "myslenia" (vedomia), a ze teda mysli - ale len tolko, ze splnil NUTNU podmienku - ze ma za sebou prvy krok, bez ktoreho o mysliacom stroji nemoze byt reci. Je ale potrebne hned dodat, ze o ziadnych dalsich ci lepsich krokoch / podmienkach nevieme... Skuste na nejaky prist :)

Problemom je totiz tzv. "privilegovany pristup" (pojem z filozofie mysle), ktory znamena, ze mame priamy pristup len ku svojmu vlastnemu vedomiu. Dohnane do extremu, teoreticky si nemozeme byt ISTY, ze niekto iny okrem nas ma vedomie tiez! Tomuto postoju sa hovori solipsizmus a nie je znamy ziaden jeho skutocny zastanca ;). Kazdopadne je zaujimave si uvedomit ze ostatnym pripisujeme to iste vedomie ako sebe len na zaklade ich vonkajsej podobnosti (a nevedomeho turingovho testu komunikacie).

Nasledujuci dialog je vlastne byvala seminarna praca na predmet "uvod do filozofie mysli". Dve fiktivne postavy v nom zvazuju, ci je vobec teoreticky mozne aby raz stroje uspesne presli turingovym testom (iste by sa hned naslo par ludi ktory by im na zaklade toho pripisali vedomie). Jedna tvrdi ze ano, dalsia kladie rozne namietky. Silne som sa nechal inpirovat originalnym Turingovym clankom "Computing machinery and intelligence" z roku 1950.

Mimochodom dva roky predtym bol Turing v olympijskom maratone len o 11 minut pomalsi ako vitaz, a o styri roky nato dobrovolne zomrel po zjedeni kyanidom napusteneho jablka. Spekuluje sa, ze za to moze skandal ktory vyvolalo zverejnenie jeho homosexualneho vztahu, a hrozba nariadenej hormonalnej liecby...

A teraz samotny dialog:

Adam: Ahoj Boris, este stale si myslis ze stroje raz mozu uspiet v turingovom teste?
Boris: Ano, myslim si ze je mozne aby, ludovo povedane, stroje jedneho dna mysleli.

Nabozenska namietka
A: Ale ved mysliet moze len clovek s dusou ktoru mu dal Boh. Vierouka pravi, ze tato dusa je nesmrtelna a ze ju Boh dal len cloveku, ani nie zvieratam a uz vobec nie strojom.
B: Chapem co hovoris, ale zalezi na tom aku vierouku myslis. Z hladiska islamu napriklad zeny tiez nemaju dusu, pritom z pohladu krestanstva ano. Dalej tymto vlastne obmedzujeme vsemohucnost boha – akoby dusu nemohol dat zvieratu ci kamenu, ani keby sa mu to na nieco hodilo. Naviac tato namietka len substituuje jeden vedecky nevysvetleny jav inym vedecky nevysvetlenym javom.
A: Mas pravdu, tato namietka nie je prilis presvedciva. Ale napr. krestanska predstava Boha je uz aj tak nekonzistentna (napr. boh nemoze spravit aby 2+2 sa rovnalo 5 cize nie je vsemocny, ).

Namietka “hlav v piesku”
A: Boris musim sa ti s niecim priznat. Uvedomujem si ake je myslenie uzasne, ako umoznuje modelovat realitu bez potreby fyzikalne uskutocnovat pokusy, ako nam umoznuje rozvijat sa vo vsetkych smeroch a ze nam prinasa moc. Skutocne akoby dar od Boha. Vo mne uz len ta predstava ze stroje by raz mohli mysliet vzbudzuje velky strach. Totiz akonahle by raz prekonali tu deliacu ciaru a ziskali vedomie, mali by okamzite navrch pretoze ako bonus by mali napr. ohromne vypocetne schopnosti, a hlavne vymyslanim lepsich suciastok by mohli logaritmicky zvysovat svoj vykon. Ludstvo by ich muselo zacat respektovat a mozno aj posluchat, mozno by stroje ludi vyvrazdili! Vedomie a myslenie cini cloveka tak odlisnym, vyspelym a vynimocnym, to sa proste nesmie stat aby sa dalo skopirovat ci strojovo vytvorit… stroje nesmu, stroje isto nebudu moct mysliet!! Ako velmi si to prajem!
B: Obavam sa ze toto nie je logicky argument, a preto nebudem reagovat logicky. Chcem Ti len povedat ze ak by u strojov skutocne slo o podobne vedomie ake maju ludia, mam pocit ze by nebolo od pociatku destruktivne. Takisto mam pocit ze akesi zasadne „vylepsovanie vedomia“ je skor iluziou nez realitou (napr. Tieto iluzie mozu mat ludia na drogach) a teda ani to pocitacove vedomie by nebolo niecim nadprirodzene efektivnym. Zober si jednoduchu hru ktora simuluje problemy realneho zivota s nedostatkom informacii – sach. Existuju ludia ktorych jednoznacne neporazi ani ten najvykonnejsi stroj dneska, aj ked ma ulozene skusenosti tych najlepsich ludskych hracov a nesmiernu vypoctovu silu. Nemam pocit ze je dovod na paniku ani keby stroje zacali mysliet.

Matematicka namietka
A: Boris, a nemyslis ze pokial stroju v turingovom teste polozime prilis narocnu otazku, bude potrebovat prilis vela casu na jej zodpovedanie a my pozname ze je stroj?
B: Tento pripad pravdepodobne moze nastat, ale ako by si si taku otazku predstavoval?
A: Niektore pojmy oznacuju presne jeden objekt resp. su synonymom niecoho relativne jednoznacneho (“jablko”). Ine pojmy, napr. kategorie, zahrnaju viacero objektov (“ovocie”). Ine pojmy zase mozu oznacovat vztah medzi lubovolnymi 2 objektami z milionov (“podobnost”). Stroju mozem polozit otazku na ktorej odpovedanie bude musiet pouzit napr. velke percento prvkov svojej pamate a zaroven medzi nimi vytvorit vsetky mozne kombinacie, naviac tieto vzajomne otestovat a oznamit vysledok. Napr.
- “Dokazes odpovedat na lubovolnu otazku ktoru si vies predstavit?” alebo
- “Ktora otazka ktoru si vies predstavit by bola pre stroj casovo najnarocnejsia?” alebo
- “Predstav si stroj ktory obsahuje vsetko poznanie na svete, ale nepozna jablko. Bude takyto stoj vediet odpovedat na lubovolnu otazku?”
B: Uznavam ze vytvorenie vsetkych moznych “predstavitelnych” otazok, ich overenie ci porovnavanie medzi sebou by stroju zabralo prilis vela casu. Ale ako dokazat ze podobny problem cloveku nehrozi?
A: Clovek je schopny istej metadedukcie – vie, ze ak z lubovolnej mnoziny s konecnym poctom prvkov vyberieme jeden, nie je uz mozne vytvorit lubovolnu kombinaciu akychkolvek prvkov – ten jeden tam uz totiz nie je. Clovek vie ze odpovedat moze na cokolvek, ci uz spravne alebo nespravne, nemusi to testovat po jednej otazke.
B: Ale aj stroju ktory by nemal odpovede na vsetky otazky mozem povedat aby neurcito odpovedal na vsetko co nevie alebo prilis dlho trva, a tak simuloval chovanie cloveka.

Namietka vedomia
A: Boris, podla mna stroje nebudu moct mysliet, pretoze nemaju ludske vedomie. Chyba im tak aj uvedomie emocnych stavov – pocity, aj uvedomenie toho ze nieco vedia, a tym postradaju zasadny aspekt skutocneho myslenia. Mozu obstat v turingovom teste, ale to este neznamena ze maju vedomie – ze skutocne myslia.
B: Chapem na co narazas Adam, ale to nas privadza k problemu privilegovaneho pristupu – ak neuznam ze viacmenej dokonala “vonkajsia” simulacia myslenia JE myslenim, nemozem si byt isty ani tym ze Ty sam myslis – pretoze to tiez pozorujem len “zvonku”. Podla toho co hovoris by sme si vobec u nikoho nemohli byt isti ze mysli, vzdy by to clovek mohol identifikovat len u seba.
Ak by stroj nejakym sposobom rozumel symbolom s ktorymi operuje, natolko ze by ich vedel operativne analyzovat, syntetizovat, pretvarat – mozno nema ludske vedomie, ale naplna “velku cast” z toho co rozumieme pod “mysliet”. Ale mas pravdu, otazka “JE dokonala simulacia (simulator) tym, co simuluje?” je zaujimava.

Nesposobilosti rozlicneho druhu a namietka lady Lovelace
A: Dobre Boris, pripustme, ze stroje dokazu simulovat myslenie a tym aj naplnia skutkovu podstatu myslenia. Ale co citenie? Co humor? Co moralne usudky a skutocna tvorivost – nie len ta co sme ich naucili? Co uvazovanie o sebe?
B: Adam, ja sa spytam Teba ohladom emocii – a preco by to nebolo mozne? Len preto ze si to nevieme predstavit alebo preto ze to je dnesnym strojom cudzie? Totiz stroj mozno nema potesenie z narodeninovej torty, ale predsa aj toto sa da nasimulovat (zvonku to bude vyzerat ze potesenie zo sladkosti ma) a co sa tyka napr. vyznamu svojich narodenin, aj ludia sa ho musia najskor naucit nez z neho maju radost. Tym ze stroje budu simulovat emocie (ci uz vyrazom umelej tvare alebo len sprostredkovanou komunikaciou), este ich mozno nezacnu citit, suhlasim. Ale clovek sa do nich napr. moze zamilovat – napr. tak ako zamiluje na internete do niekoho koho v zivote nevidel! Tak moze kazdy z nas na zaklade simulovaneho myslenia ci emocii stroja tento stroj “poludstit”. Tym ze ho zacnes brat ako cloveka nie je pre Teba ani dolezite ci jeho myslenie vyzera presne ako ludske, ale hodnotovo je pre Teba clovek a pri jeho umrti budes trpiet ako pri umrti cloveka.
A tvorivost? Tak ci tak moze vzniknut len kombinaciou ci vynechanim veci ktore sme specifickymi metodami spoznali od narodenia az do pritomnosti – ale stroj dokaze “vnimat” a kombinovat tiez. A staci aby dostal kluc “hodnotenia pouzitelnosti” a mame aj uzitocnu tvorivost. Ako chces napr. odlisit nahodnost cisla ktore povie clovek (“skutocne tvorivo”?) od cisla vygenerovaneho zlozitym algoritmom napr. z aktualneho casu ktory sa stale meni? Aj keby ich bolo sto za sebou, budu sa ti zdat nahodne – a tak vytvorit dojem ze sme stroje zbavili determinizmu moze byt relativne jednoduche. A naviac v 99, 999% pripadoch je to cislo naprosto pouzitelne ako nahodne aj v praxi.
A to ze stroj nemoze byt objektom svojich vlastnych uvah je tiez diskutabilne – ked riesi nejaku rovnicu, je naozaj az takym prehreskom povedat, ze o nej svojim sposobom “rozmysla”? Najma ked stroj ako taky len napr. rozpoznal ze to je rovnica, a poskytol ju nejakemu svojmu podprogramu na riesenie a caka teraz na vysledok. Uznavam ze trochu problem je, ze “rozmyslanie nad sebou” by potom znamenalo aby ista “riadiaca” cast zavolala ako podprogram samu seba, co v beznom programovani vedie k zacykleniu – ale mozno len k rekurzii. A mozno v algoritmoch neuronovych sieti (su decentralizovane) by to bolo este lahsie predstavitelne.

Namietka odvodena zo spojitej povahy nervovej sustavy
A: Boris ale ved stroje a ludia maju odlisnu podstatu, odlisny “hardware” – stroj na najnizsej urovni pozna len 0 alebo 1, nic medzi tym. Kdezto nervova bunka ma elektricky analogovy potencial. Ten si proste stupa od minima k maximu plynule, a az dosiahne nejaku (ne-binarnu) hodnotu, spusti sa dalsie stupanie potencialu na inej bunke…
B: Mas pravdu, ale toto sa vobec nemusi prejavit na urovni turingovho testu. Tam uz predpokladame stroj ktory dokaze zaobchadzat nielen s urovnami ANO/NIE, ale aj “mozno, trochu, viac” atd., a ma to aj nejak odstupnovane. Ved si zober obycajne zobrazovanie farieb. Stroje bezproblemov zobrazia odtiene cervenej, a pritom podla toho co hovoris by mali poznat len ciernu alebo bielu. Na vyssej urovni podobne rozdiely medzi analogovou a digitalnou informaciou vobec nemusia byt zasadne urcujuce. Naviac stroje dokazu aj na nizkej urovni pocitat napr. pravdepodobnostne hodnoty, cize uz tam moze nastat stieranie hranic analogoveho a digitalneho.

Namietka zalozena na neformalnosti spravania - toto som mozno uplne spravne nepochopil
A: Boris, myslenie strojov je nemozne, pretoze ludske spravanie nemozno do bodky opisat pravidlami. Totiz aj ked nemame na nieco pravidlo (kontrolka ktora ma svietit ked mame malo oleja, zacne zrazu blikat), my si ho vytvorime (olej je asi treba skontrolovat aj ked kontrolka len blika) – ale co stroj? Mozno pravidlo o blikani este ma, ale co ked kontrolka blikne inou farbou? Nie je mozne vytvorit pravidlo ako reagovat na kazdu eventualitu ktora sa vo fyzikalnej realite moze prihodit.
B: To uznavam. Zaroven ak to zoberiem z opacneho konca – ak clovek nereguluje svoj zivot podla konecneho suboru pravidiel, nie je redukovatelny na stroj. Ale tu je treba rozlisit medzi “pravidlami predstavujucimi poznanie” a “zakonitostami regulujucimi spravanie”. Pravidlami poznania myslim pravidla ktore si mozeme uvedomovat, napr. “vymen olej ak svieti cervena kontrolka”, tym druhym myslim telesne zakonitosti, napr. “ak cloveka ustipnes, skrikne”. Chcem upozornit ze aj ked o mnozine pravidiel poznania mozme povedat ze nema konecny pocet prvkov (teda ze neexistuje konecny subor pravidiel poznania pre kazdu eventualitu), nemozeme si byt isty ci nahodou pre ludi neexistuje konecny subor pravidiel konania. Mozno su pravidla konania obmedzenejsie ako pravidla poznania.
A na druhej strane z teorie chaosu a atraktorov vieme, ze aj deterministicky system je schopny chaotickej diverzity spravania.

Namietky zalozene na mimozmyslovom vnimani
A: Bori, vies ze mimozmyslove vnimanie u ludi nemozeme celkom vylucit. V turingovom teste by sme mohli stroje od ludi odlisit tym, ze ludia by mali percento mimozmysloveho uhadnutia nejakeho javu vyssie ako nahodne (ako stroj).
B: To je mozne Adam, ale o toto by sa dalo naozaj opriet az potom, ked by mimozmyslove vnimanie u ludi bolo jednoznacne dokazanym javom. Dokonca aj potom by sme stale mohli odlisovat mimozmyslove vnimanie od myslenia, a v turingovom teste sprostedkovanej pisanej komunikacie by napr. telepatia nemusela hrat ulohu. Ale pokial ako mimozmyslove vnimanie berieme telepatiu, jasnovidectvo, predvidanie a psychokinezu, tak test by musel prebiehat v miestnosti zamedzujucej telepatii aby bol platny.

Potesia ma Vase reakcie, zatial AU REZERVOIR :-)

0000010100792011028839470303366004101144

Uz myslia ... a je ich priblizne 6 miliard ...

000001010079201102883947030336600410114404157387

No evolucia tych anorganickych prave zacala ....

000001010079201102883947030336600410114404138258

Hh to je dobry nazor. Nekdy neni lehke uvedomit si ze na vsechno se da podivat zrcadlove obracene ;D

0000010100792011028839470303366003828853

Jenom interface...

0000010100792011028839470303366003828106

aneb
"ok, im pissed. so, my DELL computer frezes up while im surfing the internet(for porn) and those dang japanese have freaking androids!!!!"

AI Female Android
Speech, Reading, Color, Face, Object recognition.
Ability to tell Weather.
Ability to have a conversation
Can understand 13,000+ sentences, and
has the ability to learn.
Ability to solve math
Ability to distinguish simple drinks and foods.

rozpoznavanie tekutin je rozkosne, taktiez tracing objektov napr
zatial maju iba hlavu, ale zda sa, ze za sw je pekny kus prace
vobec sa zda, ze v japonsku im to zachvilu bude hlasit vecerne spravy
:

0000010100792011028839470303366003823777

To co tento článek rozebírá je jen otázkou času. Je tady ale jiná důležitější věc než schopnost vést smysluplnou artikulovanou řeč... Naučit stroj smyslupně mluvit a rozumět je jen další úkol pro programátory. Ačkoli je tu spousta otázek ( http://cs.wikipedia.org/wiki/Argument_%C4%8D%C3%ADnsk%C3%A9ho_pokoje ), jde jen o rutinní práci programátorů a zvyšování výkonu současného hardware. Při čtení článku jsem ale uvažoval především o následujích věcech, které odlišují člověka od stroje:

Problémy klasických strojů
- Stroj "nedokáže" udělat chybu
- Stroj se s vlastní chybou hůře vypořádá (na cestě ke splnění úkolu)
- Stroj vlastní chybu nepřizná, nepozná, nebo ji naopak vyzdvihne

Problémy klasických i neuronových strojů
- Stroj necítí bolest (Fyzickou a hlavně duševní)*
- Stroj si neuvědomuje vlastní existenci, vlastní vědomí, vlastní stav vědomí*

*I kdyby tyto body neplatili, myslite ze cloveku dokaze zkazit den, kdyz ho urazi pocitac? Myslite si, ze nekomu bude líto jak ublížil kyborgovi? Může člověk skutečně milovat stroj jako lidskou bytost? Nebo alespoň jako domácího mazlíčka? - To jsou podle mne mnohem důležitější otázky, než jestli stroj umí mluvit, jestli má iq jako moucha nebo 3x větší než Einstein. Jde o to, aby se mohli lidé a stroje vzájemně respektovat jako bytosti. Až nebudete vidět rozdíl v tom, jesti si na pustý ostrov vezmete raději kyborga, nebo kamaráda (u obou zanedbáme fyzické výhody a nevýhody), tak teprve budou stroje myslet. Zatím mi ale ještě žádný stroj nedal důvod mít vůči němu výčitky svědomí, když ho prostě vypnu. (kromě logoutu z kyberky ;)

000001010079201102883947030336600382377703825106

nevidim dovody preco si myslis ze je to len otazka casu.. mnozstvo ludi ktori o tom vedia omnoho viac ako ja alebo Ty si myslia opak. Uz len turingov test, (ktory je ale podla cinskeho pokoje nutnou a nie dostatocnou podmienkou!) moze byt velmi problematicky - a dokonca neprekonatelny aj kvoli takej banalite akou je vykon.

ohladom POVAZOVANIA stroja za mysliaceho, sa celkom stotoznujem s filmom AI - je totiz jedno ci je "niekto" biologicky alebo stroj POKIAL sa donho niekto zamiluje. Vtedy tym citom clovek dviha ten stroj na uroven cloveka. Na druhej strane, stroj bude vzdy replikovatelny, na rozdiel od cloveka, takze vzdy by mal byt clovek hodnotnejsi.