Tretia sudička :: Something smarter than us is going to emerge

Prší. Prší štipľavý dážď osudu v mojej ubolenej duši a kvapka za kvapkou hladká striešku rozprestretého dáždnika nemých snov. Kalíšky zvoncov pod štítmi horských stráň tíško štebocú o krištáľovo čistej pravde ukrytej v očiach jagajúcich sa hviezd a zo slzami zmáčanej zeme vyrastajú ostré tŕne krvavých spomienok...

Na krídlach smrtihlava nesiem vinu cudzích vín...

V ušiach mi neustále znie tvoj zvonivý smiech, smiech cez slzy. V noci ma chodievaš navštevovať a dávaš mi do daru kytice uvité z chvostov živých nočných mor, aby si na mňa urobil dojem, dojem hrôzy. Často sa strhávam zo sna a tvoje veľké čierne oči mi hľadia pod kožu.

Sedím schúlená v tmavom kúte pod zamrežovaným oknom a snažím sa vyhnúť slnečnému svetlu. To svetlo sa mi totiž snaží dokázať, že čas plynie a rána predo mnou utekajú akoby mali z niečoho strach. Obľúbila som si tmu, pretože len tá vie pod svojím temným plášťom ukryť všetky tajomstvá.

Som divá šelma zmietajúca sa v ošiali čiernej mágie

Obkľúčili ma štyri vlhké múry samoty a bez nároku na únik na mňa zo všetkých strán útočí bezodná tieseň a zúfalstvo. Kamarátka nádej sa mi pred očami rozplynula v hlbinách hluchých hmiel... Môj rozum zakalili vibrácie lúčov mesačného svitu. Noc čo noc sa ma dotýka tvoja ruka kostlivca a s láskou mi z líc utiera jantárové more sĺz.

Prenasledujú ma halucinácie o posledných okamihoch tvojho bytia...

Tíško si ležal pri mne a tvoj dych bol nastavený na pravidelnú rytmickú frekvenciu. No v jednej sekunde sa tvoje teplé telo premenilo na mŕtvu substanciu bez dotykov a bez zmyslov.

Ocitol si sa v zlatej sieni večného odpočinku...

Teraz mlčíš ako vlčí mak a ja cítim chlad voskových figurín... Tvoja klokotajúca krv zamrzla na mojich trasúcich sa perách a naše kypré splynutia sa naposledy spojili vo vrúcnom objatí.

Zmocnili sa ma neviditeľné stuhy polnočného splnu mesiaca

Som zakliatou bytosťou mesačných nocí. Blúdim stonajúcimi spálňami a nádvoriami a hľadám svoju vytúženú obeť. Obeť plnú lásky, aby som sa jej zmocnila. Moje prekliatie je strašné a nesmrteľné...

Keď som sa narodila, prišli za mnou tri sudičky. Prvá mi darovala krásu, druhá zdravie a tretia poslušnosť. Odvtedy som rozkvitala do krásy a všetci mali z toho radosť, okrem tretej sudičky, pretože jej priateľ sa do mňa zaľúbil. Čoskoro sa z nás stal dokonalý pár hrkútajúcich hrdličiek a ona to jednoducho nezniesla. Od tej chvíle kula plány ako by nám mohla ublížiť. Po krátkom randení sme vystrojili veľkú svadbu a chvíľu sme boli spolu šťastní, až kým sa do nášho vzťahu nezamiešala ona...

Ona dobre vedela, že musím poslúchať, a preto si ma zavolala na krátky rozhovor:

,,Milá Klára, zo srdca blahoželám k tvojmu vydarenému manželstvu." zatlieskala si sama pre seba. Ja som stále tŕpla, čo bude nasledovať.

,,Neboj sa, nezničím tvoje šťastie, lebo ty si ho zničíš sama. Stane sa to tretiu noc po vašom sobáši. Budete ležať jeden vedľa druhého a tvoj manžel bude pokojne spať. Na oblohe sa ukáže Mesiac v plnej nádhere a spln ti pošepká, aby si do ruky vzala dýku uloženú neďaleko tvojej hlavy. Ňou potom prebodneš srdce svojho milovaného manžela...", smiala sa ako bosorka.

,,Niééééé...." vykríkla som, ale bolo to zbytočné, pretože sudička mala nado mnou moc a ja som musela poslúchať. Samozrejme zakázala mi o jej pláne hovoriť a mne neostávalo nič iné, len splniť jej zlovestnú vôľu...

Teraz som zatvorená v zatuchnutom žalári a deň čo deň čakám na svoju priateľku SMRŤ. Nikto neverí, že som svojho manžela skutočne a bezhranične milovala. Nikto nevie, čo tomu predchádzalo. Nikto netuší, že pykám za niekoho iného. Nikto...

Prešiel krutý rok plný výsluchov a odriekania a nadišiel môj deň popravy, deň vykúpenia. Na námestí sa zhromaždilo množstvo zvedavcov a každý čakal na to, kedy konečne odvisnem. Pre nich som bola len bezcitná ľadová kráľovná a nič iné ich nezaujímalo.

V dave som zbadala vreteničie oči tretej sudičky. Sudičky ktorá ma odsúdila prv, než súd vyriekol svoj rozsudok.

Rozsudok smrti

Zubatá si pohodlne hovie vo svojej mäkučkej porotcovskej stoličke a vysiela na pódium pohrebné roztlieskavačky, aby povzbudili kata pri práci. Mŕtve roztlieskavačky vystrájajú na pódiu všakovaké kúsky, ale mňa ich kostrové pyramídy, či žonglovanie s hrkotajúcimi kosťami a lebkami vôbec nezaujímalo. Moja myseľ je plná lásky. Lásky, ktorá tam na mňa kdesi v diaľke čaká a volá ma do svojho bezpečného náručia.

Odpočítavam posledné sekundy tlkotu svojho milujúceho srdca a na obrovskom plátne sa premieta môj vibrujúci kardiogram. Obecenstvo so zatajeným dychom sleduje, čo sa bude diať...

Vtom vzduchom preletí okamih hrôzy. Jasné nebo potemnie. Spod čiernych mrakov vykukne krvavý spln a z útrob zeme sa vyďobe hŕstka nebožtíkov. V ich čele kráča sám diabol a spolu s družinou kráčajú smerom k tretej sudičke. Ľudia vrieskajú a rozostupujú sa, aby im spravili cestu. Tretia sudička kľačí na kolenách a prosí o zmilovanie, ale diabol sa nedá obmäkčiť. Zneužila jeho moc našepkávať ľuďom, aby konali zlo. Zničila lásku dvoch ľudí, ktorí sa veľmi milovali a nechala trpieť nevinného. Nie, už jej nebolo pomoci. Družina z pekla si prišla po ňu, aby ju stihol spravodlivý trest...

Vo chvíli, keď sa celá pekelná družina spolu s treťou sudičkou naveky prepadla pod čiernu zem, obloha sa vyjasnila a zo zlatého korábu brázdiaceho nebesá vystúpil kŕdeľ krásnych anjelov.

Vystrela som k nim ruky a pocítila som, že moja duša veľkodušne opustila hompáľajúce sa telo zavesené na šibenici. Kardiogram na plátne ukazoval už len rovnú čiaru a ľudia sa pomaly rozchádzali.

,,Anjel môj, láska moja...", začula som známy hlas svojho nebohého manžela a veľmi som sa zaradovala, že si prišiel po mňa. Ihneď som sa za ním ponáhľala a obaja sme sa objali svojimi páperovými anjelskými krídlami. Potom mi vyrozprával, ako sa dostal do neba.

Staručký Peter mu otvoril zlatú nebeskú bránu, hoci jeho príchod bol veľmi nečakaný. Samozrejme bolo potrebné zistiť príčinu smrti, a tak mu Boh na svojom prehrávači prehral posledné okamihy jeho pozemského života. Veľmi sa zarmútil, keď videl, že ho zabila jeho vlastná manželka, a tak ma chodieval strašiť. Neveril však, že som to urobila z vlastnej vôle. A tak požiadal pána Boha, aby mu prehral celý môj život. Vtedy sa dozvedel o kliatbe tretej sudičky a zatelefonoval do pekla, aby si po ňu prišli všetci čerti. V nebi však život plynie pomalšie ako na zemi, a preto sa veľmi ospravedlňoval za ročné omeškanie, ale spravodlivosť aj tak zvíťazila. Vždy je nutné pamätať si, že pravda vždy vypláva z bahna na povrch, nech by bola akokoľvek skrytá v temnotách zla. Pretože čert nikdy nespí a telefóny v nebi fungujú na jednotkuJ...

Pokračujem v čítaní... plač pier, zavriem oči a len vzdychnem \"Stojím na kopci, pozerám sa na okolitý svet, možno cestou nájdem miesto...\"