Myslím si, že všetko je o človeku, ako to on všetko vníma a cíti.
Môže žiť v konzumnej spoločnosti, využívať všetky možnosti a nové výdobytky aťď., no napriek ostať sám sebou.
Fakt je dôležitý jeho prístup, či ten dnešný tzv. konzum berie iba ako akísi nástroj a nie životnú hodnotu.

Nevidím na tom nič zlé, že kedysi mali 2 druhy chleba a dnes ich je 30.
Že môžeme cestovať, navštevovať hudobné, alebo športové krúžky, vzdelávať sa, vybrať si to, na čo máme chuť. Veď to zároveň neukazuje iba to, že ľudia sú konzumnejší, ale aj to, ako sa človek vyvíja. Viď veda, výskumy, technológie, je zároveň náročnejší aj sám na seba, čo mu umožňuje jeho osobný rast.

To že to niektorých ľudí úplne ovládlo, správajú sa egoisticky, nespokojne, sú rozmaznaní, to je len a len ich chyba.
Je to presne o tom ich prístupe a subjektivite. Ako k tým tisíckam možností pristúpili. A žiaľ sa tým nechali zlákať a pohltiť...

Stále sú však na svete ľudia, ktorí toto všetko dokážu spracovať vo svoj a spoločenský prospech a osoh.

Toť všjo :-)