nie som odbornik na dejiny stravovania, kazdopadne restauracie na sposob tych dnesnych -- kupujuce suroviny od mnozstva dodavatelov na volnom trhu, s namezdne pracujucou obsluhou a kuchynou atd. -- sotva mohli existovat mimo kapitalizmu. je to podobne, ako tvrdit, ze "fabriky" existovali vzdy, a poukazovat na remeselne manufaktury v antickom Grecku.

pokial ide o parlamentnu demokraciu -- tato politicka forma vznikla prave spolu s kapitalizmom a znamenala zanik feudalizmu. Anglicko je skutocne najlepsi priklad, pretoze tu kapitalizmus i parlamentna demokracia vznikali uplne sucasne. mozno ta to prekvapi, ale kapitalizmus existoval uz pred priemyselnou revoluciou, a prave vdaka nemu sa vobec stala moznou. (alebo chces tvrdit, ze az do priemyselnej revolucie existoval v celej Europe... co vlastne? feudalizmus?)

neviem, co presne si predstavujes pod pojmom "nacionalizmus" -- ja ho chapem ako presvedcenie (a hnutie, ktore chce toto presvedcenie realizovat), podla ktoreho kazdy politicky celok (stat) by mal zodpovedat jednej narodnosti ci "nacionalite", a ktore chape "narodnost" ako beprostredne politicku kategoriu. to, ze koncept naroda a cele toto presvedcenie "nacionalizmus", vznikli az v kapitalizme (a skutocne vyznamnu ulohu hraju od polovice 19. storocia) dokazuju rozne teorie nacionalizmu, napriklad ta od znameho antikomunistu a vynikajuceho antropologa ceskeho povodu, E. Gellnera (alebo tiez od E. Hobsbawma).

nieco podobne plati pre stat. podla mna sa neda stotoznovat stat v dnesnom zmysle slova so "statmi" feudalnymi ci antickymi. ide o institucie s odlisnou strukturou a funkciou, s uplne odlisnym chapanim vlastnej povahy atd. k vztahu policie a kapitalizmu pozri Foucault, Dozerať a trestať.