17.11.2008
ja potrebujem ist prec prec, daleko.
zacat odznova, novi ludia, situacie ktore som zazila tak davno
ze si ani nepamatam ten pocit ze som niekde nova.
Niekde kde ma nebude nikto poznat a nic odomna cakat
Alebo sa vratit spat. Tak o desat rokov. Ked som sa tesila ze pre mna dosli nasi
hned po vyucku v piatok a isli sme babke. Na vikend. Ked sme chodievali jazdit na kone
na farmu a krmili sme nutrie s takymi strasne zltymi zubami.
Alebo ako sme so sestrou kazdu sobotu pozerali rano rozpravky
a chodili sme na treningy, a na zakladku a v skole prirode sme na diskoteke tancovali sladaky co bol pre mna vrchol dna a vzdy som sa strasne cervenala. a chodila som na vytvarku, do ozajstneho atelieru s obrovskymi oknami a terasou a parkom. Zarastena trava, vysoke kriky, velikanska ceresna, rozpadnute betonove pieskovisko pod stromom, a linoleum, rydla, peroxid vodika, a zofka a velki, vianocne pozdravy do finska, tempera, spinave palety, pomalovane zachody a tlaciarenska miestnost s obrovskym lisom a v kazdom rohu chodby otrava pre potkany,
a potom hned na trening, maca, skrinky s ostrymi rohmi, plesnive sprchy, viancone preteky, chytanie kapra a lucia a zuzka a lukas, podvodne rugby, a za trest drepy pred plavcikarnou, kde sme asi patnasti pozerali hokej na najmensej ciernobielej telke,
nic podstatne ma nesralo, a vacsina veci sa darila aj mne aj rodicom aj babke a dedkovi,
a ako som sa tesila ked som sla s nasimi na silvestra na donovaly ked oco pokupoval tak strasne vela ohnostrojov a ja som sa o neho tak velmi bala
a potom sa dlho dlho nic nemenilo az prisla stredna skola
a kajco
a ako sme boli na jednom pive v kelte, a ako sme sli potom dole marianskou a
a ako sme si dali prvu pusu
a ako som sa potom celu cestu v elektricke mala usmev od ucha k uchu a ako si tie dve socky
co sedeli predomnou mysleli ze to sa smejem na nich
a ako sme vysedavali v kute a v starej trznici
a ako som trpela a potom bola zase stastna a tak dokola

a ako mi je teraz strasne zle zle zle
kolko ludi poodchadzalo odomna prec a do cudziny a ja tu stale som..a hnijem
a zistujem kolko s tych vztahov stalo za hovno, pretoze zide z oci zide z mysle sa tomu tusim hovori
a ked odomna odidu dalsi a dalsi tak na to zase pridem
ze na kolko je ta obklopenost ludmi iluzivna, a na kolko realna
a na ake veci sa upieram a na kolko si klamem a na kolko som naivna
a som slaba a clovek ma dokaze odrovnat jedinou vetou
a dnes som mohla ist na klimta ale som nesla, dokelu