dnes večer bola bratislava taká krásna. prázdna, jesenné slnko akoby vydenzifikovalo ulice. stále mám v hlave crown of love od arcade fire. je tam všetko. a ten beat, čo je nakonci mám stále v nohách a podupkávam vo výťahu a na zastávke.

s maminkou sme boli za starkou v ružinove. odniesli sme jej nejaké kvety v kvetináči. tí všetci ľudia na cintoríne neboli vôbec smutní. každému niekto umrel. je to normálne. bolo ich tam veľa, chodili s kvetmi, stretávali známych, boli spolu a neboli smutní.

na hviezdku sú zaparkované somáre a pod tým nato altánkom je popísaných pár riadkov k tej výstave. písmenká sú to škaredé, žlté a zaslúžili by si veľkorysejšie riadkovanie, ale je to veľmi múdre.

ľudia šetria čas technológiou, ale ono zrazu že čo s tým našetreným časom? čo je potom akože zmysluplné alebo čo. asi stačí, keď ľudia normálne veci ako chodenie, jedenie, varenie, spanie, kúpanie robia dôsledne a radi. a potom je to asi dobre využitý čas.

nerada som s ľuďmi, ktorí nadávajú na život a na všetko okolo, s tým že ja asi neviem nič o živote, keď sa teším z niektorých kadejakých vecí. úplne to vysiluje.

chcem veľa lásky.