Hemishove rozpravky na dobru noc alebo len tak... :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Hemishove rozpravky na dobru noc alebo len tak...
template:	4
parent:	blogs
owner:	hemish
viewed by:
created:	08.10.2008 - 23:39:39
updated:	13.10.2008 - 23:24:36

cwbe coordinatez:
101
63535
21
4223405

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

a5tr0	0
hemish	0
sunrise	0

Rozhodol som sa, ze pustim fantaziu na prechadzku a teda, ze skusim napisat zopar rozpravok.
Aj ked rozpravky by sa mali rozpravat a nie pisat... to by to neboli rozpravky ale pisavky.
Nicmenej kopec ludi pise rozpravky a tak co to skusim napisat aj ja, hoci ovela radsej ich priamo vymyslam a rozpravam, ked uz.

Takze o com si dame dnes rozpravku?

Ak mate nejaky namet alebo napad, sem s nim.

A ak mate aj nejaku rozpravku, sem s nou... rozpravok nie je nikdy dost.

Len prosim dodrziavat aspon zakladne pravidla slusnosti, etikety rozpravkovej a ludskej.
Teda ziadne urazky, vulgarizmy atd... to do rozpravok nepatri. Na eroticke rozpravky/pribehy su tu tiez ine fora, takze sem len naozaj rozpravky na dobru noc alebo len tak.

Zatial napisane:

1. Rozpravka o tucniakovi, ktory nechcel jest ryby (Hemish)
2. Rozpravka o muske, ktora nevedela v noci spat a bala sa tmy (Hemish)
3. Maly Igi a Hmlovec Taradlo (Hemish)

0000010100063535000000210422340504233536

Rozpravka tretia

Maly Igi a Hmlovec Taradlo

Ked padne hmla a plizi sa po cestach a necestach, lukach a lesoch, vsade je vlhko a slnko skoro nevidiet a zvlast v noci, ked uz len mesiac bdie. Vtedy lepsie byt doma pri ohni, ci radiatore, nevystrcit vonka nos.

V jednej chalupke pod lesom, z ktorej okien bolo vidno tu do lesa a tam zasa na velku luku, zil chlapec menom Ignac so svojou babickou a dedkom. Jeho rodicia boli v meste, zarabali peniaze a on, kedze este nechodil do skoly, bol u babicky a dedka na dlhych prazdninach. Cely den mohol behat po luke, po lese, a teda nieto divu, ze o chvilu uz poznal vsetky zakutia okolia domceka a stale viac a viac ho to lakalo do hmloveho udolia. To bolo miesto, kam mu zakazali babicka s dedkom ist. Jednak bolo daleko a jednak sa povravalo, ze tam byva Hmlovec Taradlo. Ked ten niekoho stretne, tolko mu tara dve na tri az je z toho jeden tumpachovy a unavou tam zaspi a ked sa zobudi, tak Hmlovec taradlo znova tara a tara... a teda chudak ten kto ho stretne.

Kedze uz maly Igi - tak ho volali aj babicka s dedkom aj vsetci co ho poznali, kedze to bolo kratsie a aj krajsie pre maleho chlapca nez dospelacke Ignac - bol uz vo svojich 4 rokoch relativne sveta znaly, teda aspon si to myslel. Jedneho dna si povedal, ze skusi neposluchnut varovania a zakazy a ze sa vyda do toho hmloveho udolia. Babicke a dedkovi zazvatlal, ze bude vonku cely den a kedze bolo pekne, tak ho aj pustili. Babicka mu zabalila zopar chlebikov s maslom, nejake paradajky, zopar kolacov s tvarohom a hrozinkami, jablcka zo tri a vodu ze si niekde najde z lesneho pramena ci potoka. Priroda tam bola cista a tak sa dalo v pohode pit aj z potoka.
Maly Igi sa teda vydal na cestu kratko po ranajkach. Presiel cez cely les ktory poznal, za nim sa mu otvorila pred ocami luka, ktoru tiez este ako tak poznal ale potom prisiel husty les, tmavy. V nom akoby ani nebol den ale len take sero akoby sumracne pritmie. A to aj napriek tomu, ze bolo prave sotva doobeda.

Po chvili presiel aj tento les a vysiel na cistinku z ktorej viedla cesta priamo do skanlnateho udolia, v ktorom tiekla mala riecka. Ta riecka bola niecim zvlastna uz na prvy pohlad. Ked sa Igi lepsie pozrel, videl, ze hmla, ktora naplna cele udolie obkolesene skalami vychadza prave z tej riecky. Akoby sa z nej voda vyparovala. Odvazil sa teda maly Igi vstupit do udolia a prisiel az k riecke. Ked si namocil prstiky do vody, zistil, ze voda je docela dost tepla az horuca. Poobzeral sa okolo seba a tu videl len hmlu a slnko matne presvitalo. isiel teda popri riecke proti prudu, dufajuc ze narazi na nejaku skalnu stenu a podla nej sa dostane k brane do udolia.

Branu nasiel, ale nie von z udolia. Skor nez brana to boli velke drevene dvere lemovane kamennym oblukom. Zvedavy Igi nedbal varovani starych rodicov a suverenne zaklopal na dvere. Jeho detske klopanie vsak nikto nepocul a tak ked zistil, ze nie je ziadna odozva na klopanie, poobzeral si lepsie dvere a tu zbadal klopadlo. Takmer na neho nedociahol ale ked povyskocil a zavesil sa na neho odrazmi od dveri dokazal parkrat zaklopat klopadlom na dvere. Po chvili sa dvere otvorili a tu sa vo dverach zjavil maly chlapik asi tak 130cm vysoky, trosku zavalitejsej postavy, dlhovlasy, bradaty. Mal sede vlasy, fuzy aj bradu.
Len co zbadal s otvorenymi ustami prekvapene kukajuceho Igiho, zacal blabotat hatmatilkou nejake slova. Ked videl, ze Igi na neho stale hladi ako tela na nove vrata, zastavil sa a zacal hovorit trosku pomalsie a recou, ktorej rozumel aj maly Igy.

Hmlovec taral a taral a tu ho maly Igi prerusil otazkou.
- "Ujo a kto vy ste?"
Hmlovca Taradlo to zarazilo a zarazilo ho to az tak, ze sa zamyslel a pomalsie zacal hovorit.
- "Chlapce, ty si nepocul o mne este?"
- "No nie som si isty... je tu hmla, vy s nou tak trosku splyvate a tarate dve na tri. Nie ste vy Hmlovec Taradlo?"
- "Samozrejme, ze som to ja, kto iny by to bol?"
- "Ahaaaa, tak to potom dobre, este ze som vas nasiel. Poradite mi ako sa dostanem z tohoto udolia?" - opytal sa Igi a uprel na neho svoje velke uprimne detske ocka.
Hmlovec Taradlo takuto otazku este nedostal a tak bol este viac zarazeny ako pri predoslej Igiho otazke.
- "Za to, ze si ma dokazal takto prekvapit a hlavne si jediny, kto ma dokazal prerusit v tarani, ti za malu odmenu ukazem kade sa dostanes von z udolia v hmle."
- "A za aku odmenu ujo?"
- "Uz dlho som nemal dobry chlieb s maslom a mozno este dlhsie som nemal jablko. Ludia co tu zabludia vacsinou nic nemaju alebo len to co zjedia ked pocuvaju moje taranie. A ja som potom aj tak hladny."
- "No, mozem sa s vami podelit o moj obed ak chcete a potom mi ukazete cestu odtialto."
Hmlovec prislubil, ze za takuto odmenu ukaze malemu Igimu cestu z udolia a hladno uprel zrak na Igiho batoztek, z ktoreho Igi zacal vytahovat dva chleby a dve jablka. Povedal si, ze ked bude jest Hmlovec Taradlo, tak, ze sa naje rovno aj on a ze aspon ked bude Hmlovec jest, nebude chvilu tarat.
- "Ujo, a kde su ti, ktorych ste utarali?" - opytal sa Igi pocas jedenia.
- "Chlapce, oni sa zblaznili a odtulali sa tu v udoli kde kade. Davaj pozor ak na nejakeho narazis. Da sa spoznat aj na dialku podla toho, ze robi neustale brm brm brm brm a obcas aj budliky budliky skrk cink."
- "A... ujo, preco vlastne tolko tarate az sa z toho zblaznia?"
- "Vies, ja som tu taky osamely a mam rad spolocnost a ked som tu sam dlho dlho, nemam sa s kym porozpravat a potom oni ked ma vidia tak zostanu stat ako solne stlpy, a tak rozpravam len ja a potom sa necham obcas uniest a taram a taram a taram a oni stale nic, tak taram dalej."
Ked Hmlovec Taradlo dojedol chleba a dohryzol jablko, podakoval Igimu a splnil slub. Dal malemu Igimu do ruky palicu a vrecko, ktore bolo derave. Podla toho co sa z neho sypalo, bol plny trblietaveho prasku, ktory odrazal svetlo aj v hmle a teda bol dobre vidiet.
- "Tu mas palicku, aby si v hmle nenarazil do skal a kamenov a tu mas vrecko s mesacnym prachom. Ked by si zabludil, zistis kade si uz isiel podla toho, ze za sebou budes sypat tento prach. Chod stale tymto smerom a ked narazis na velky vysoky kamen, tak sa otoc do lava a zasa stale rovno a vyjdes z udolia. Keby si stretol blabotajucich blaznov, nevsimaj si ich a chod dalej."

Igy podakoval za darceky, ktore dostal a na oplatku za darceky nechal Hmlovcovi Taradlo este aj zopar kolacov, z tych, ktore mu babicka zabalila a vydal sa na cestu.
Po chvili chodze skutocne narazil na vysoky kamen, a teda otocil sa do lava a siel stale rovno. Presne tak, ako mu maly sedivy bradaty chlapik poradil. Netrvalo dlho a tu uvidel vstup do udolia a za nim zelenu luku. Bola to prijemna zmena vidiet namiesto sedej hmly zasa zelenu travu, farebne kvietky a taktiez ziarive slniecko na nebi. Palicku aj vacok nechal pri vstupe do udolia a este raz do hmly podakoval Hmlovcovi za pomoc.

Ked sa vsak pozrel lepsie na nebo, videl, ze slnko uz je dost nizko nad obzorom a pobral sa rychlo domov. Temny les uz mu neprisiel az taky temny a aj cesta mu ubiehala rychlejsie. Po celom dni bol docela nachodeny a aj tak trosku utarany prvym navalom tarania od Hmlovca Taradla.

Ked prisiel domov, babicka s dedkom ho uz netrpezlivo cakali a uz sa aj trosku zacinali bat, kde je tak dlho. Stihol to vsak este pred zapadom slnka a sotva sa najedol zopar pecenych zemiakov s maslom a mliekom, isiel si lahnut a ako bol unaveny, ihned zaspal. Babicka ani dedko netusili kde az ich vnucik bol, a teda taktiez isli spat s kludnym svedomim.

Nad ranom ked padla hmla a zacalo prsat a maleho Igiho zobudili kvapky padajuce na okenne skla, pozrel sa rozospaty von a videl tam Hmlovca Taradla ako santi v hmle a vytvara bielu tmu ako mlieko. Tu si maly Igi vsimol, ze tam Hmlovec Taradlo nie je sam, ale ma spolocnost. Bol to sam Dazdovec. Ale o tom az niekedy nabuduce...

Krasne sny a nech po rozplinuti hmly sa vam vzdy ukaze spravna cesta tam kam chcete ist.

Dobru noc...

It can\'t rain all the time...

000001010006353500000021042234050423353604287474

juuuj, zlate to je , velmi.
sice by to chcelo este jazykove a stylisticke korekcie, ale inak krasa.
Aj som sa usmievala, ,aj napatie tam bolo. A nechybal ani pocit nadprirodzena a zahady.
Pekna metafora.
Igy ako velky maly cloviecik, ktory svojou nevinnostou dokaze byt imunny voci veciam, pri ktorych ludia maju predsudky a spravaju sa skatulkovito ..

Dazdoveeeec :) tesim sa na Dazdovca.

idem si precitat aj zvysne .

0000010100063535000000210422340504228930

chcela by som aj ja prispiet rozpravkou. ale neviem, ci by ti to bolo po voli, kedze toto je tvoja rozpravkaren:)

...se neříká nadarmo,že ty nejlepší věci jsou zadarmo...

000001010006353500000021042234050422893004228994

ale kludne napis:) vobec sa nebudem hnevat:) tesim sa na tvoju rozpravku

It can\'t rain all the time...

00000101000635350000002104223405042289300422899404232135

joj no ale ja som uplne blba, lebo som ju zabudla doma. som si v poprade cez vikend citala svoje stare rozpravky a strasne ma pobavili, tak ale teraz ich tu nemam, cize bude to nejaky cas trvat:)))

...se neříká nadarmo,že ty nejlepší věci jsou zadarmo...

0000010100063535000000210422340504228930042289940423213504232595

nevadi;) tak neskor...

It can\'t rain all the time...

0000010100063535000000210422340504225696

Rozpravka druha

O muske, ktora nevedela v noci spat a bala sa tmy.

V jednom takom lese, kde ten les bol, to uz asi nikto nevie, zila okrem inych chrobacikov aj jedna taka muska. Muska sa volala Rin. Zvlastne meno ale tak sa volala a tak ju aj volali jej kamosky a kamosi a rovnako aj rodicia a celkovo vsetci co ju poznali.

Rin si rada lietala po lese a ponad luky, ked bola unavena tak sa posadila a tak si uzivala den co den. Cez den to bolo fajn ale v noci... Ked padla noc a tma spustila svoje zavesy z neba na zem a len mesiac trosku osvecoval krajinu zahalenu do zavoja tmy, Rin nevedela zaspat. Vsetci uz sa pobrali spat a odfukovali, chrapkali, niektori robili "puf...puf..." a niektori len tak poticucky odpocivali v spanku. Ale Rin nie a nie zaspat. Navyse nemala rada tmu. Bala sa jej, lebo v nej nevidela a nedalo sa ani lietat, nedalo sa vlastne skoro nic, len lezat a cakat kym zaspi alebo kym sa zase rozvidnie a bude moct lietat zasa.
Ako tak lezala a pozerala sa na mesiac a pre seba si, potichucky aby nikoho nezobudila, hovorila...
- "Co len budem robit? Ved ja sa takto ani nevyspim a nevyspata budem poletovat, ved este do niecoho narazim, budu sa mi smiat ze mam opuchnute oci a vacky pod ocami ako Derick, ktory sa asi v detstve pozeral do zapnuteho vysavaca... Co len budem robit? aspon keby som videla v tejto tme ale je tu tma ako v rohu. Ani tem mesiac nesvieti vsade. Keby som tak..."
V tej chvili zacula jemny tichy hlas. Obzrela sa ale kedze bola tma, nikoho nevidela, len mesiac nad nou svietil. Svojim bystrym musim usudkom prisla na to, ze na nu asi teda hovori mesiac. A mala pravdu. Hoci mesiac visel pevne na oblohe, hlas sa jej znova prihovoril a teraz uz aj pocula co jej hovori.
- "Rin, Rin... muska Rin, pocujes ma?"
- "No, pocujem ale kto si a ako to, ze poznas moje meno?"
- "Ja som mesiac ale to si si asi vsimla. Kto iny by k tebe hovoril, ked aj hviezdy boli lenive svietit a zakryli sa perinou z tmavych oblakov."
- "No dobre, ale ako to, ze poznas moje meno?"
- "Vies, ked je rano, slnko uz vam svieti ale ja som este obcas vidno a teda aj ja vidim co sa deje a pocul som, ze ta kamaratky musky volaju Rin. No a tak som si povedal, ze asi to budes ty. A kedze sa teraz nemam s kym bavit, tak som si povedal, ze ta oslovim. Hadam ti to nevadi?"
- "Vobec nie, aspon sa nenudim aj ja. Je to otrava len tak lezat ked nemozem zaspat a navyse, nemam rada tmu."
- "Hmm..." - zamyslel sa mesiac - "co by sa s tym tak dalo spravit?"
- "To ja neviem" - nesmelo povedala Rin.
- "Uz viem. Dam ti trosku zo svojho svetla, chces?"
- "Mnooo, to by som mozno aj skusila. Myslis ze budem moct potom lietat aj v noci?"
- "Skusime to a uvidime, hej?"
Mesiac zvrastil celo v sustredeni, dvakrat zmurkol jednym okom a trikrat druhym, zamlaskal, zapiskal a nieco zamumlal a luskol neviditelnymi prstami.
Ozvalo sa tichucke cink a muske zacal svietit zadocek a kedze bola tak trosku cela taka chuducka, dalo by sa povedat ze cela svietila a hlavne sa jej rozziarili ocka prekvapenim a tiez potesenim.
- "Tak tu mas odo mna darcek mila Rin, snad ti pomoze takto v tmave noci ked nebudes vediet zaspat."
- "Co? Jaj... dak... dakujem" - koktala este stale prekvapena muska.
Rin sa rozhodla , ze rovno vyskusa ako sa jej bude lietat s takymto svietiacim zadockom a veru, lietalo sa jej prijemne. Len ju mrzelo, ze je sama ale zasa bola rada, ze aspon nemusi len tak lezat a cakat na prve luce ranneho slnka aby si mohla zasa trosku zalietat bez toho aby sa bala tmy, bala toho ze by narazala do stromov, kvetin...
Ked sa rano zobudili ostatne musky a chrobaciky nic si nevsimli, lebo ked uz bolo svetlo tak Rin uz nesvietil zadocek. Rin bola po prebdenej noci unavena a tak sa ulozila s prvymi lucmi vychadzajuceho slnka spat a spala az do obeda.
Rin sa tak stala prvou svetluskou a ked si nasla musiaka a mali spolu musence, vsetky ich deti boli svetlusky a svetlusaci a teda v noci im svietili zadocky a nad ranom zaspavali spolu s Rin a zobudzali sa az na obed a niektori a niektore svetlusence az v vecer aby mohli zasa celu noc lietat.
Ale my nie sme ani musky ani svetlusky a tak sup sup do postielky a spinkat. Dobru noc! :)

It can\'t rain all the time...

0000010100063535000000210422340504223481

Rozpravka prva

O tucniakovi, ktory nechcel jest ryby

Bolo... ci nebolo? ale asi skor bol, tuto za rohom, co by kamenom na niekolkokrat dohodil a ostatne dobehol jedno mestecko. Mestecko sa volalo Tucniakovce.
Mozno prave preto, ze tu zili vacsinou len same tucniaky a obcas okolo poletovali rozne otuzile operence. Tucniaci si zili v naprostej pohode, ked boli hladni, nalovili si ryby, ked boli smadni napili sa vody alebo si dali trochu snehu ci ladu, ktoreho tam bolo vsade naokolo dost a dost.
Raz za cas mali aj rozptylenie v podobe polarnej ziary ale kedze ju videli dost pravidelne, uz si na nu zvykli a len ti, ktori ju este nevideli, teda novo narodeni, si ju uzivali a svojimi zobacikmi robili "jeeeeeeeeeeeej" a pri pozerani dohora na kuzelne farby na nebi padali na zadok.

V tomto mestecku zila aj rodinka pozostavajuca z tatina tucniaka, maminy tucniacky a jedneho tucniacatka. Tucniacatko nebolo zasa az take male ako by sa mohlo zdat. Uz mal za sebou zopar huncutstiev a teda uz tak trosku vedel ako to chodi medzi tucniakmi. Povedali by sme, ze v porovnani s clovekom, bol akurat v puberte. Volal sa Kdesi.
Mozno zvlastne meno ale celkom prirodzene, kedze aj medzi tucniakmi sa pri narodeni davaju mena a zapisuju do listin v podobe ladovych tabuliek, ked sa narodil bol velmi plachy a ukryval sa stale mamine tucniacici pod kridla. Jeho tatino tucniak ho hladal a nevedel najst a tak ked sa poporodny zapisovatel kronikar pytal, ake meno mu daju, jeho tatino tucniak v zapale hladania neustale sa schovavajuceho novorodeneho tucniacika povedal "Kde si?". No a kronikar to zapisal ako jeho meno. Medzi ostatnymi menami sa to stratilo.

Tucniak Kdesi bol prave v puberte a ako to byva aj u ludi, decka v puberte neustale vymyslaju nieco a teda aj tucniak Kdesi si zobral do hlavy, ze nebude jest ryby, teda, ze to radsej bude vegetarian. Lenze tucniaci kedze sa zivia prevazne len rybami a teda masom nemaju velmi na vyber. Nedal si ani od tatina tucniaka ani od maminy tucniacky dohovorit, ze nech neblbne a nech si da ako kazdy iny poriadny tucniak na ranajky, na obed aj na veceru rybu.
Ale Kdesi protestoval a ze on bude jest cokolvek ale ryby nie. Tatino tucniak aj mamina tucniacka rezignovali a povedali mu, ze nech teda skusi si najst nieco pod zub ineho, ked mu nevonia ich ryba.
A tak sa Kdesi pobral hladat nieco nemasite na jedenie... hladal na snehu, hladal na lade, hladal vo vode a nenasiel nic co by bolo jedle a nerybacie.
Ako tak chodil a chodil hladny, pomaly mu dochadzalo, ze asi naozaj mali jeho rodicia tucniaci pravdu, ze nema inu moznost len jest ryby cely zivot.
Sklamany sa rozhodol, ze sa teda vrati domov a cestou si nalovi nejake ryby aby neumrel od hladu.

Ako tak chytal a chytal, videl ze tam nie je sam... ked sa lepsie pozrel, videl ze kusok od neho lovi ryby stary tucniak... kedze bol slusne vychovany aj ked v puberte tak relativne slusne pozdravil stylom - "bry den!", kedze stary tucniak zle pocul, nereagoval a tak Kdesi zopakoval pozdrav trosku hlasnejsie - "BRY DEN!". Tu sa stary tucniak strhol, otocil a az vtedy si vsimol mladeho tucniaka a prihovoril sa mu.
- Ahoj mlady, a co ty tu takto sam?
- aaaaaaaaaale, viete nechcelo sa mi uz jest ryby, tak som sa vybral, ze si najdem nieco ine pod zub.
- Hehehe - zasmial sa stary tucniak - a co by si tak asi chcel jest ak nie ryby?
- Nooo, ja neviem ale... isto je aj nieco ine na jedenie, ci nie?
- To vies, ze je. Ale nie tu. Pocul som, ze vraj tucniaky, ktore ziju severnejsie, tam kde je teplejsie vraj jedia nie len ryby ale aj akesi hlavonozce a chobotnice a podobne luxusnosti. Ale ja som vyrastal na rybach a asi az do smrti budem jest ryby.
- Aha, mno a co u nas? Da sa aj tu nieco ine jest ako ryby?
- Ani velmi nie mlady, ani velmi nie. Takze sa radsej vrat domov a daj si poriadnu porciu ryb.
- Ach jaj - povzdychol si Kdesi, podakoval staremu tucniakovi, za rozhovor a pobral sa uz trosku najedeny domov.
Doma ho cakali a mali o neho uz aj trosku strach, ze kde je tolko. Sadol si velmi rad, kedze bol nachodeny z tolkeho chodenia a hladania a pustil sa do ryby, ktoru mal mat na obed a ktoru mu mamina tucniacka dala do chladnicky kym bol prec. Preco do chladnicky? Kto vie? A vlastne, preco nie? :)
Ked dojedol, dolahla na neho unava a tak si lahol do svojej postielky a bol rad, ze je zase doma, ze je najedeny aj ked z rybicky a ze ma za sebou zasa jeden zaujimavy den. Tak teda dobru noc mily Kdesi!
A dobru noc aj vam... :)