Rozpravka tretia

Maly Igi a Hmlovec Taradlo

Ked padne hmla a plizi sa po cestach a necestach, lukach a lesoch, vsade je vlhko a slnko skoro nevidiet a zvlast v noci, ked uz len mesiac bdie. Vtedy lepsie byt doma pri ohni, ci radiatore, nevystrcit vonka nos.

V jednej chalupke pod lesom, z ktorej okien bolo vidno tu do lesa a tam zasa na velku luku, zil chlapec menom Ignac so svojou babickou a dedkom. Jeho rodicia boli v meste, zarabali peniaze a on, kedze este nechodil do skoly, bol u babicky a dedka na dlhych prazdninach. Cely den mohol behat po luke, po lese, a teda nieto divu, ze o chvilu uz poznal vsetky zakutia okolia domceka a stale viac a viac ho to lakalo do hmloveho udolia. To bolo miesto, kam mu zakazali babicka s dedkom ist. Jednak bolo daleko a jednak sa povravalo, ze tam byva Hmlovec Taradlo. Ked ten niekoho stretne, tolko mu tara dve na tri az je z toho jeden tumpachovy a unavou tam zaspi a ked sa zobudi, tak Hmlovec taradlo znova tara a tara... a teda chudak ten kto ho stretne.

Kedze uz maly Igi - tak ho volali aj babicka s dedkom aj vsetci co ho poznali, kedze to bolo kratsie a aj krajsie pre maleho chlapca nez dospelacke Ignac - bol uz vo svojich 4 rokoch relativne sveta znaly, teda aspon si to myslel. Jedneho dna si povedal, ze skusi neposluchnut varovania a zakazy a ze sa vyda do toho hmloveho udolia. Babicke a dedkovi zazvatlal, ze bude vonku cely den a kedze bolo pekne, tak ho aj pustili. Babicka mu zabalila zopar chlebikov s maslom, nejake paradajky, zopar kolacov s tvarohom a hrozinkami, jablcka zo tri a vodu ze si niekde najde z lesneho pramena ci potoka. Priroda tam bola cista a tak sa dalo v pohode pit aj z potoka.
Maly Igi sa teda vydal na cestu kratko po ranajkach. Presiel cez cely les ktory poznal, za nim sa mu otvorila pred ocami luka, ktoru tiez este ako tak poznal ale potom prisiel husty les, tmavy. V nom akoby ani nebol den ale len take sero akoby sumracne pritmie. A to aj napriek tomu, ze bolo prave sotva doobeda.

Po chvili presiel aj tento les a vysiel na cistinku z ktorej viedla cesta priamo do skanlnateho udolia, v ktorom tiekla mala riecka. Ta riecka bola niecim zvlastna uz na prvy pohlad. Ked sa Igi lepsie pozrel, videl, ze hmla, ktora naplna cele udolie obkolesene skalami vychadza prave z tej riecky. Akoby sa z nej voda vyparovala. Odvazil sa teda maly Igi vstupit do udolia a prisiel az k riecke. Ked si namocil prstiky do vody, zistil, ze voda je docela dost tepla az horuca. Poobzeral sa okolo seba a tu videl len hmlu a slnko matne presvitalo. isiel teda popri riecke proti prudu, dufajuc ze narazi na nejaku skalnu stenu a podla nej sa dostane k brane do udolia.

Branu nasiel, ale nie von z udolia. Skor nez brana to boli velke drevene dvere lemovane kamennym oblukom. Zvedavy Igi nedbal varovani starych rodicov a suverenne zaklopal na dvere. Jeho detske klopanie vsak nikto nepocul a tak ked zistil, ze nie je ziadna odozva na klopanie, poobzeral si lepsie dvere a tu zbadal klopadlo. Takmer na neho nedociahol ale ked povyskocil a zavesil sa na neho odrazmi od dveri dokazal parkrat zaklopat klopadlom na dvere. Po chvili sa dvere otvorili a tu sa vo dverach zjavil maly chlapik asi tak 130cm vysoky, trosku zavalitejsej postavy, dlhovlasy, bradaty. Mal sede vlasy, fuzy aj bradu.
Len co zbadal s otvorenymi ustami prekvapene kukajuceho Igiho, zacal blabotat hatmatilkou nejake slova. Ked videl, ze Igi na neho stale hladi ako tela na nove vrata, zastavil sa a zacal hovorit trosku pomalsie a recou, ktorej rozumel aj maly Igy.

Hmlovec taral a taral a tu ho maly Igi prerusil otazkou.
- "Ujo a kto vy ste?"
Hmlovca Taradlo to zarazilo a zarazilo ho to az tak, ze sa zamyslel a pomalsie zacal hovorit.
- "Chlapce, ty si nepocul o mne este?"
- "No nie som si isty... je tu hmla, vy s nou tak trosku splyvate a tarate dve na tri. Nie ste vy Hmlovec Taradlo?"
- "Samozrejme, ze som to ja, kto iny by to bol?"
- "Ahaaaa, tak to potom dobre, este ze som vas nasiel. Poradite mi ako sa dostanem z tohoto udolia?" - opytal sa Igi a uprel na neho svoje velke uprimne detske ocka.
Hmlovec Taradlo takuto otazku este nedostal a tak bol este viac zarazeny ako pri predoslej Igiho otazke.
- "Za to, ze si ma dokazal takto prekvapit a hlavne si jediny, kto ma dokazal prerusit v tarani, ti za malu odmenu ukazem kade sa dostanes von z udolia v hmle."
- "A za aku odmenu ujo?"
- "Uz dlho som nemal dobry chlieb s maslom a mozno este dlhsie som nemal jablko. Ludia co tu zabludia vacsinou nic nemaju alebo len to co zjedia ked pocuvaju moje taranie. A ja som potom aj tak hladny."
- "No, mozem sa s vami podelit o moj obed ak chcete a potom mi ukazete cestu odtialto."
Hmlovec prislubil, ze za takuto odmenu ukaze malemu Igimu cestu z udolia a hladno uprel zrak na Igiho batoztek, z ktoreho Igi zacal vytahovat dva chleby a dve jablka. Povedal si, ze ked bude jest Hmlovec Taradlo, tak, ze sa naje rovno aj on a ze aspon ked bude Hmlovec jest, nebude chvilu tarat.
- "Ujo, a kde su ti, ktorych ste utarali?" - opytal sa Igi pocas jedenia.
- "Chlapce, oni sa zblaznili a odtulali sa tu v udoli kde kade. Davaj pozor ak na nejakeho narazis. Da sa spoznat aj na dialku podla toho, ze robi neustale brm brm brm brm a obcas aj budliky budliky skrk cink."
- "A... ujo, preco vlastne tolko tarate az sa z toho zblaznia?"
- "Vies, ja som tu taky osamely a mam rad spolocnost a ked som tu sam dlho dlho, nemam sa s kym porozpravat a potom oni ked ma vidia tak zostanu stat ako solne stlpy, a tak rozpravam len ja a potom sa necham obcas uniest a taram a taram a taram a oni stale nic, tak taram dalej."
Ked Hmlovec Taradlo dojedol chleba a dohryzol jablko, podakoval Igimu a splnil slub. Dal malemu Igimu do ruky palicu a vrecko, ktore bolo derave. Podla toho co sa z neho sypalo, bol plny trblietaveho prasku, ktory odrazal svetlo aj v hmle a teda bol dobre vidiet.
- "Tu mas palicku, aby si v hmle nenarazil do skal a kamenov a tu mas vrecko s mesacnym prachom. Ked by si zabludil, zistis kade si uz isiel podla toho, ze za sebou budes sypat tento prach. Chod stale tymto smerom a ked narazis na velky vysoky kamen, tak sa otoc do lava a zasa stale rovno a vyjdes z udolia. Keby si stretol blabotajucich blaznov, nevsimaj si ich a chod dalej."

Igy podakoval za darceky, ktore dostal a na oplatku za darceky nechal Hmlovcovi Taradlo este aj zopar kolacov, z tych, ktore mu babicka zabalila a vydal sa na cestu.
Po chvili chodze skutocne narazil na vysoky kamen, a teda otocil sa do lava a siel stale rovno. Presne tak, ako mu maly sedivy bradaty chlapik poradil. Netrvalo dlho a tu uvidel vstup do udolia a za nim zelenu luku. Bola to prijemna zmena vidiet namiesto sedej hmly zasa zelenu travu, farebne kvietky a taktiez ziarive slniecko na nebi. Palicku aj vacok nechal pri vstupe do udolia a este raz do hmly podakoval Hmlovcovi za pomoc.

Ked sa vsak pozrel lepsie na nebo, videl, ze slnko uz je dost nizko nad obzorom a pobral sa rychlo domov. Temny les uz mu neprisiel az taky temny a aj cesta mu ubiehala rychlejsie. Po celom dni bol docela nachodeny a aj tak trosku utarany prvym navalom tarania od Hmlovca Taradla.

Ked prisiel domov, babicka s dedkom ho uz netrpezlivo cakali a uz sa aj trosku zacinali bat, kde je tak dlho. Stihol to vsak este pred zapadom slnka a sotva sa najedol zopar pecenych zemiakov s maslom a mliekom, isiel si lahnut a ako bol unaveny, ihned zaspal. Babicka ani dedko netusili kde az ich vnucik bol, a teda taktiez isli spat s kludnym svedomim.

Nad ranom ked padla hmla a zacalo prsat a maleho Igiho zobudili kvapky padajuce na okenne skla, pozrel sa rozospaty von a videl tam Hmlovca Taradla ako santi v hmle a vytvara bielu tmu ako mlieko. Tu si maly Igi vsimol, ze tam Hmlovec Taradlo nie je sam, ale ma spolocnost. Bol to sam Dazdovec. Ale o tom az niekedy nabuduce...

Krasne sny a nech po rozplinuti hmly sa vam vzdy ukaze spravna cesta tam kam chcete ist.

Dobru noc...

It can\'t rain all the time...