mne sa paci ako freuda niekto prirovnal ku kolumbovi, ktory si do konca zivota myslel, ze objavil zapadnu cestu do indie. proste - nedocenil plne velkost svojho objavu.
na jednej strane velmi posunul psychologiu objavom nevedomia, ale na druhej strane neprijmal kritiku, spraval sa vo svojom obore ako diktator a nikdy neucinil reviziu pokial on sam na nu "neprisiel". to mi pride ako velmi
egocenticke spravanie. a potom sa cudoval, ze sa vacsina jeho ziakov k nemu obratilo chrbtom, a on si mrmlal popod nos aky su to zradcovia.
a este na konci zivota, par tyzdnov pred smrtou, priznal, ze to vlastne moze byt vsetko inak.
no uplny lolo ten freud:)

co sa mi paci na jungovi je kapitola sama o sebe. asi by som to aj dokazal rozpisat, ale to by bolo fakt nadlho. neustale ma fascinuje. hlavne sa snazil a /zcasti sa mu to aj podarilo/ asi o nejvacsi interdisciplinarny dialog v dejinach psychologie. zaujimal sa o astrologiu, archeologiu, mytologiu, religionistiku, filozofiu, kvantovu fyziku .. etc. a vsetky tieto poznatky sa snazil zakomponovat do svojich diel. jeho vplyv nielen na psychologiu, ale na zapadne uvazovanie celkovo je podla mna nedozierny. hlavny problem preco vela ludi pozna viac freuda ako junga je imho ten, ze jeho myslienky/dielo je tak komplexne, siroke a hlavne nadcasove a obcas tazko stravitelne, ze vela z nich to hned na zaciatku odradi a neda si ani len namahu sa aspon na chvilu do neho ponorit a skusit pochopit co nam vlastne chcel povedat.