Tri razy... :: Remember, remember, the velvet November

Zrýchlila. Chcela predbehnúť ťažké mraky, a tak utiecť pred dažďom. Netušila, že temnota neprichádza len tmou, že to, čo sa očiam zdá zlé, neznamená to najhoršie.

Padajúcu noc pretli lúče teplého svetla. Najprv nechápala, odkiaľ sa v tomto lese mohlo vziať. Šla za ním a cesta sa jej zdala bez zákrut, zákerných nástrah a hlavne, v blízkej diaľke už videla obrysy hradu. Ešte viac, ako jej to unavene telo dovolilo, zrýchlila. Nevnímala svoj strach z tmy a divej zveri.

Brána bola otvorená. Rýchlo zbehla dlhý dvor, ktorý predchádzal vchodu do hradu. Nechcela domácich vyrušovať, no nemala na výber. Tri razy zaklopala. Tri razy sa ozvala dutá ozvena. Dvere sa okamžite otvorili. Čakala, ako to v strašidelných hradoch býva, že sa otvorili samé. No v otvorených dverách stál vysoký, chudý muž. Rukou jej naznačil nech vojde dnu. Nakoľko začala pršať, pozvanie bez rozmýšľania prijala. Ocitla sa v priestrannej hale, kam dopadalo svetlo z vedľajšej izby. Zvedavo sa obzerala okolo seba. Milovala všetko staroveké. Najviac ju zaujali obrazy dôležito sa tváriacich ľudí, zrejme jeho predkov. Všetci ju pozorne sledovali. Poznala túto techniku maľby, no aj tak sa cítila nepríjemne.

„Trasiete sa. Je vám zima?" ozvalo sa spoza nej. „alebo sa ma bojíte?" Otočila sa za hlasom. Pozorne si prezrela jeho tvár. Nevyzeral staro, no jemné vrásky prezrádzali jeho skutočný vek. A oči, krásne hlboké oči, z ktorých sálala žiadostivosť.

„Poďte, v jedálni je krb. Zohrejete sa a najete." Vykročil svižným krokom a ona šla za ním.

Už bez strachu, očarená jeho tajomným vzhľadom. Sadla si ku krbu a dbala, aby bola v jeho blízkosti. Bol príjemným spoločníkom a zároveň si ju jemne štipľavými rečami získal. Blížilo sa ku polnoci, keď hostiteľ vstal a doniesol poháre krvavočerveného vína.

Dievča ponúkaný napoj odmietlo.

„Veľmi dobre. Aj ja mám chuť na niečo iné." Dievčina si myslela , že vie, na čo myslel. Dlhými prstami sa jej zaprel do ramien. Pocítila jemné štípanie na krku a to, že jej nejaká teplá tekutina steká až do dekoltu. Okraj bieleho trička sa jej sfarbil dočervena. Krv. Zatvorila oči. Bol to pre ňu nový pocit. Príjemný.

. . . . . . . .

Prebudila sa, práve keď mesiac v splne jasne svietil. Jazykom si prešla po zuboch. Očné mala akési dlhšie a ostrejšie. Telom jej prešiel kŕč a ona pocítila vzrušujúcu túžbu silnejšiu ako nikdy pred tým.

Niekto tri razy zaklopal a tri razy sa ozvala dutá ozvena.

Pokračujem v čítaní... plač pier, zavriem oči a len vzdychnem \"Stojím na kopci, pozerám sa na okolitý svet, možno cestou nájdem miesto...\"