Uff.. veľmi hodnotný príspevok.. znovu rozhýbal môj slimákovský mozog..

Tento zážitok som ja ešte nemal ("čakám" na neho):
"Existuje tu okamzita solidarita s vsetkymi bytostami a druh organickeho presvedcenia o tom, ze napriek vsetkym nevyspytatelnostiam osudu, napriek vsetkym nasim temnym hlupostiam a umyselnej zlobe, ano, napriek tomu vsetkemu co je vo svete zleho, je vsetko v akomsi hlbokom, paradoxnom a uplne nevyjadritelnom sposobe dobre."

Myslíte, že existuje (snáď v rámci akejsi "duality" všetkého) aj protipól tohoto tvrdeni? Teda :
"Existuje tu okamzita hostilita k vsetkym bytostiam a druh organickeho presvedcenia o tom, ze napriek vsetkym nevyspytatelnostiam osudu, napriek vsetkym nasim svetlým skutkom a umyselnej dobrote, ano, napriek tomu vsetkemu co je vo svete dobreho, je vsetko v akomsi hlbokom, paradoxnom a uplne nevyjadritelnom sposobe zlé."

Teda vulgárne povedané, že Boh(dobro) má rovnakú silu ako Satan(zlo)?
Ide mi hlavne o to "organické presvedčenie", ktorému rozumiem tak, že ak sa
nadobudne, je už trvalé a nezmeniteľné.

A do akej miery sa na tom, či sa organicky presvedčím o dobre alebo zle, podieľajú určité morfologické alebo funkčné odlišnosti modzgu? Mám na mysli hlavne psychopatov.. alebo depreZionikov..

Hmmm.. ?