Vyborna esej o cloveku, jazyku, vedomi a psychedelikach od jedneho z najosvietenejsich ludi celej historie. Ospravedlnujem sa za nie velmi konzistentny preklad ale Huxleyho myslienky niesu jednoduche hole vety. Aldousi, snad si si ten posledny trip uzil, ale keby si vydrzal este nejaky ten piatok mozno by to tu vsetko vyzeralo inak.:::

Medzi kulturou a jednotlivcom bol vzdy zvlastny ambivalentny vztah. Sme sucasne obdarovani nasou kulturou ale sme aj jej obetmi. Bez kultury, a bez jej zakladnej podmienky, jazyka, by clovek nebol nicim inym ako dalsim druhom opice. Jazyku a kulture vdacime za svoju ludskost. A ako hovori Hamlet, "Ake dielo je clovek! Aky vzneseny rozum! ake nekonecne moznosti!... v jednani akoby anjel! v mysleni akoby boh!" Ale beda. Medzi tymito okamzikmi vznesenosti , rozumnosti a potencialnej nekonecnosti,

clovek, pysny clovek

odeny do skrovnej autority

vie najmenej o tom,o com si je isty

jeho krehka podstata, ako zuriva opica,

hraje take kusky pred samymi nebesami,

az anjeli nad tym placu.

Genius a zuriva opica, umelec fantastickych kuskov a bozsky polemik - vo vsetkych tycho rolach su jednotlivci produktmi jazyka a kultury. Pracou dvanastich ci trinastich miliard neuronov ludskeho mozgu nam kultura a jazyk dali pravo, vedu, etiku, filozofiu. Umoznili vsetky velke ciny talentu a svatosti. Dali nam vsak aj fanatizmus, predsudky, a dogmaticku aroganciu. Nacionalisticku idolatriu a masove vrazdenie v mene Boha. Nenavist davov budiacu propagandu a organizovanu loz. A spolocne so solou zeme.nam davaju, od jednej generacie k druhej, nepocetne miliony hyponotizovanych konformistov, predurcene obeti mocichtivych vladcov, ktori su sami obeti toho, co je nezmyselne a neludske v ich kulturnej tradicii.

Vdaka jazyku a kulture moze byt ludske chovanie nesrovnatelne inteligentnejsie, originalnejsie, tvorivejsie a pruznejsie ako chovanie zvierat, ktorych mozog je prilis maly, nez aby mohol vtesnat mnozstvo neuronov potrebnych pre invenciu jazyka a prenos nazhromazdeneho vedenia. Ale prave tak vdaka jazyku a kulture sa ludske bytosti casto chovaju s hlupostou, nedostatkom realizmu, a zcela neprimerane, coho zvierata niesu schopne.

Trobriandsky ostrovan, Bostoncan, sicilsky katolik alebo japonsky buddhista, my vsetci sa rodime do nejakej kultury a zijeme svoje zivoty v medziach tejto kultury. Medzi kazdym ludskym vedomim a zbytkom sveta stoji neviditelna stena, siet tradicnych nazorov myslenia a citenia, druhoradych nazorov a teorii, ktore sa menia v axiomy, starych sloganov,ctenych ako bozskej zjavenia. To,co vidime okami tejto siete, nieje samozrejme nikdy ta nepoznana "vec sama o sebe". Neni to dokonca ani ta vec, ktora sa dotyka nasich zmyslov a na ktoru nas organizmus spontanne reaguje. To, co bezne prijimame a na co reagujeme , je zvlastna zmes okamzitej skusenosti s kulturne podmienenymi symbolmy, zmyslove dojmy s predom danymi predstavami o povahe veci. A vacsina ludi poklada za dolezitejsie tie symbolicke prvky v tejto zmesi vedomia, nez prvky zaistovane bezprostrednou skusenostou. Je to nevyhnutelne pre tych, ktori prijimaju svoju kulturu totalne a nekriticky - slova v povedomom jazyku potom nenahradzaju (akokolvek neadekvatne) veci. Naopak, veci nahradzaju familiarne slova. Kazda jedinecna udalost ich plynuceho zivota je okamzite a automaticky klasifikovana ako dalsia konkretna ilustracia jednej z verbalizovanych, kulturou posvecenych abstrakcii, ktore im natlkli do hlavy uz pri vychove v detstve.

Je jasne, ze mnoho z myslienok, ktore nam boli predane kulturou je velmi rozumnych a realistickych. (Keby tomu tak nebolo, ludsky rod by uz bol vyhybul.) Ale spolu s tymito uzitocnymi konceptmi kazda kultura predava mnozstvo nerealistickych nazorov, z ktorych niektore nedavali zmysel nikdy, zatial co ine mozno kedysi mali nejaku vitalnu hodnotu, ale vo zmenenych a meniacich sa podmienkach pokracujucej historie sa stali uplne irelevantnymi. Pretoze ludske bytosti reaguju na symboli rovnako promptne a jednoznacne ako na podnety nezprostredkovanej skusenosti, a pretoze vacsina z nich naivne veri, ze kulturou posvetene slova o veciach su rovnako realne, alebo aj realnejsie, ako ich vnimanie veci samotnych, tieto zastarale alebo inherentne nezmyselne nazory mozu sposobit velku skodu. Vdaka realistickym myslienkam predavanym kulturou ludstvo prezilo, a v urcitych oblastiach dosahuje pokrok. Ale vdaka zhubnym nezmyslom vtlkanym do kazdeho jednotlivca v priebehu jeho zkulturnovania je ludstvo neustale v problemoch, aj ked prezilo a rozvija sa. Dejiny su okrem ineho aj zaznamom fantastickych a obecne nepriatelskych cinov a trikov, ktore su stale donekonecne prehravane ludstvom, ktore sa zblaznilo z kultury. A tato podivna hra stale pokracuje.

Co by mohol, a co by mal jednotlivec urobit, aby zlepsil svoj ironicky dvojznacny vztah ku kulture, v ktorej je zakotveny? Ako moze dalej s uspechom vyuzivat kultury a tesit sa z jej darov, bez toho aby bol sucasne ohlupnuty alebo maniakalne intoxikovany jej jedmi? Ako moze rozlisovat v prijmani kultury , odhadzovat to, co je hlupe alebo priamo zle, v svojej podmienenosti, a pridrzovat sa pevne toho,co podporuje ludske a inteligentne chovanie?

Kultura sa neda prijimat diskriminujucim sposobom, alebo ju modifikovat, nikym inym ako ludmi, ktori dokazu vidiet cez nu a za nu - ludmi, ktori dokazu prerazit otvory do obmedzujucich stien verbalizovanych symbolov a su tak schopny sa na svet pozerat a reflektovat ho novym a relativne bezpredsudkovym sposobom. Taki ludia sa proste len tak nenarodia, stavaju sa nimi. Ale ako?

Na poli formalnej vychovy to, co buduci boritel predsudkov potrebuje, je vedenie. Znalost minulej a sucasnej historie kultur, v ich fantastickej roznorodosti, vedenie o povahe jazyka, a jeho medziach, znalost pouzivania a zneuzivania jazyka. Clovek, ktory vie,ze existovalo a existuje vela kultur a kazda z nich si cini narok na to,ze je najlepsia a najpravdivejsia, pozna, ze sa len velmi tazko prijima vychvalovanie a dogmatizovanie len jednej tradicie. Podobne clovek, ktory vie, ze sa symboly vztahuju ku zkusenosti; ktory ma zkusenost s druhom lingvistickej sebakontroly, vyucovanej exponentmi Obecnej Semantiky, tazko bude brat vazne ten absurdny a nebezpecny nezmysel, ze to, co je v ramci jednej kultury vydavane za jedinu filozofiu, prakticku mudrost a politicky nazor plati absolutne.

Ako priprava pre toto borenie predsudkov a otvaranie novych priehladov neni tento druh intelektualnej vychovy uplne bez hodnoty, ale rozhodne nieje nezbytny. Cvicenie na verbalnej rovine musi byt doplnene cvicenim v bezslovnom zakusani. Musime sa naucit, ako byt duchovne tichsi, musime kultivovat umenie cisteho prijimania.

Ticho prijimat - ako sa to zda byt detsky proste! Ale v skutocnosti, ako skoro uvidime, je to velmi narocne! Univerzum, v ktorom ludia prezivaju svoje zivoty, je stvorenim toho, co indicka filozofia nazyva
Nama-Rupa, Meno A Forma. Realita je kontinuum, bezhranicne zahadne a nekonecne Nieco, ktoreho vonkajsi aspekt je nieco, co nazyvame Hmotou, a ktoreho vnutro je tim, co nazyvame Mysel. Jazyk je nastroj, ktory vydeluje tajomstvo z Reality a cini ho dostupny ludskemu chapaniu a zaobchadzaniu. Zkulturnely clovek rozrusuje toto kontinuum, pripevnuje nalepky na niekolko fragmentov, ukazuje tieto nalepky okolnemu svetu a tak pre seba vytvara tento cisto len ludsky vesmir oddelenych objektov, z ktorych kazdy je iba ztelesnenim mena, urcitou ilustraciou nejakej tradicnej abstrakcie. To, co preberame, je len vzorcom konceptualnej mriezky, cez ktoru to bolo prefiltrovane. Ciste prijimanie je obtiazne preto,ze normalne prebudene vedomie cloveka je vzdy kulturne podmienene. Ale toto normalne vedomie, ako ho uz pred mnohymi rokmi zdoraznil William James "nieje nic ine, ako jeden typ vedomia, zatialco vsade okolo neho, oddelene len najtensou vrstvou,lezia potencialne formy vedomia, ktore su uplne odlisne. Mozeme prezit cely zivot, bez toho aby sme si ich existenciu uvedomili. Ale ked pouzijeme nejaky podnet, su zrazu vsetky tieto ine vedomia tu v celej uplnosti, urcite typy mentality, ktore pravdepodobne maju niekde svoje pole pouzitia a adaptacie. Ziadny obraz tohoto sveta, ktory ignoruje tieto formy vedomia, nemoze byt konecny."

Ako kultura, ktorou je podmienene, je normalne prebudene vedomie sucasne nasim najlepsim priatelom i najvacsim a najnebezpecnejsim nepriatelom. Pomaha nam prezit a rozvijat sa. Ale sucasne nam brani v tom, aby sme si uvedomili niektore z nasich lepsich moznosti, a prilezitostne nas uvrhava do vsemoznych problemov. Aby sa clovek, ten pysny clovek, hrac fantastickych trikov, stal uplne ludskym, musi vykrocit mimo svoju vlastnu cestu, iba potom sa nekonecne moznosti a anjelske schopnosti mozu prejavit a dostat sa na povrch. Slovami Williama Blakea, musime "ocistit brany vnimania". Pretoze ked su ocistene, "vsetko sa cloveku javi, take ake je - nekonecne". Pre normalne bdele vedomie su veci striktne konecne a izolovane vtelenim verbalnych nalepiek. Ako mozme zrusit tento navyk automatickeho prenasania nasich predsudkov a pameti kulturou posvecenych slov na okamzitu skusenost? Odpoved: cvicenim cisteho prijimania a duchovneho mlcania. Tie su schopne ocistit brany vnimania a postupne umoznia, ze sa vynori ine nez normalne formy vedomia - esteticke vedomie, vizionarske vedomie, mysticke vedomie. Vdaka kulture sme dedicmi obrovskeho nahromadenia znalosti, nekonecneho pokladu logickych a vedeckych metod, tisicov uzitocnych sucasti technologickeho a organizacneho know-how. Avsak ludske telo-mysel ma aj ine zdroje informacii,uziva aj ine typy dokazovania,je nadane vrodenou mudrostou, ktora je nezavisla na podmienenosti kulturou.

Wordsworth pise, ze "nas zmateny intelekt (ta cast mysle, ktora pouziva jazyk, aby vynala tajomstvo z reality) znetvoruje krasne tvary veci: vrazdime, aby sme pitvali." Je jasne, ze sa vsak bez tohoto zmateneho intelektu tazko zaobideme. Verbalizovane pojmove myslenie je nezbytne. Ale aj ked su tieto pojmy uzivane dobre, verbalizovane koncepty deformuju "krasne tvary veci".A ked (ako sa tak velmi casto stava) su pouzite zle, deformuju aj nase zivoty racionalizaciou prastarych hluposti, podnecovanim masoveho vrazenia, perzekucie a prehravania vsetkych tych fantasticky zlych trikov, nad ktorymi anjeli placu. Mudra neverbalna pasivita je antidotum proti nemudre verbalnej aktivite a nutnym korektivom pre mudru verbalnu aktivitu. Verbalizovane koncepty byvali doplnene priamym nezprostredkovanym stretnutim s udalostami, ako sa nam samy ukazuju.

Je to stary pribeh litery a ducha. Litera je nutna, ale nesmie byt nikdy brana prilis vazne, pretoze oddelena od ducha, zviera a nakoniec zabija. Duch zase "vanie,kam chce", a ked sa zabudne opriet o nase najlepsie kulturne mapy, moze nas odohnat z cesty a potom stroskotame. V sucasnosti vacsina z nas robi v obidvoch oblastiach to najhorsie. Ignorujeme volne vanutie duchovnich prudov a spoliehame sa na kulturne mapy, ktore mozu byt uz starocia zastarale, na plny plyn sa zenieme pod vysokym tlakom nasej sebadovery vpred. Listky, ktore sme sami sebe predali nas uistuju, ze nasim cielom je nejaky pristav na Ostrove Pozehnanych. V skutocnosti sa potom vsak ukaze, ze je to Ostrov Diablov.

Sebevzdelavanie na neverbalnej urovni je tak stare ako civilizacia. "Bud ticho a vedz, ze ja som Boh" - pre vizionarov a mystikov vsetkych dob a vsetkych zemi bola tato veta vzdy prvym a najvyssim prikazanim.
Basnici nacuvaju svojim Muzam a rovnakym sposobom aj vizionari a mystici cakaju na inspiraciu v stave mudrej pasivity, dynamickeho vakua. V zapadnej tradici sa tento stav nazyva "modlitbou prosteho videnia". Na druhom konci sveta sa popisuje v pojmoch, ktore su psychologicke, skor ako teisticke. "V duchovnom tichu sa pozerame na nasu vlastnu prapodstatu", "pevne sa drzime Nie-myslenia, ktore spociva v mysleni"," stavame sa tym,cim sme v podstate vzdy boli". Mudrou aktivitou mozeme ziskat uzitocne analyticke vedomosti o svete, znalosti ktore sa daju zdelovat pomocou verbalnych symbolov. V stavu mudrej pasivity zas dosiahneme toho, ze sa vynoria formy vedomia, ine nez utilitarne vedomie normalneho bdeleho zivota. Uzitocna analyticka znalost sveta je nahradena nejakym druhom biologicky nepodstatneho, ale duchovne osvecujuceho stretnutia so svetom ako s krasou. Alebo moze nastat priame stretnutie so skutocnou cudzostou existencie, jej divokou nepravdepodobnostou. A konecne moze byt aj priame stretnutie s jednotou sveta. Tato okamzita mysticka skusenost zjednotenia s fundamentalnou Jednotou, ktora sa prejavuje v nekonecnej romanitosti veci a mysli, nemoze byt nikdy adekvatne vyjadrena slovami. Rovnako ako vizionarsky zazitok je zazitok mystika sprostredkovany slovami iba zvonkajska.
Verbalne symboly nikdy nemozu nikdy popisat jeho obsah.

Prave timto ducovnym tichom a praktikovanim mudrej pasivity sa umelci, vizionari a mystici pripravili na okamzity zazitok sveta ako krasy, tajemstva a jednoty. Ale ticho a mudra pasivita su nielen cestami veducimi z z vylucne ludskeho univerza, stvoreneho normalnym, kulturou podmienenym vedomim. V basni Expostulation and Reply (Napomenutie a Odpoved) Wordsworthov priatel, knihomol Matthew, oslovuje basnika a vravi:

Ty sa rozhliadas po Matke Zemi
ako by nemala dovodu ta nosit,
ako by si bol prvy narodeny,
ako by si prvy po nej mohol chodit!



Z hladiska normalneho bdeleho vedomia je to obycajny intelektualny poklesok. Ale je to presne to, co umelec, mystik a vizionar musia robit, a co vo skutocnosti vzdy robili. "Pozri sa na nejakeho cloveka, krajinu, na akukolvek beznu vec, ako by si ju videl po prvy krat." Je to jedno z cviceni v okamzitom, neverbalizovanom uvedomeni, tak, ako je predpisovane v starych textoch tantrickeho buddhismu. Umelci, vizionari a mystici odmietaju byt uvezneny v kulturou podmienenych navykoch citenia,myslenia a jednania, ktore spolocnost poklada za spravne a prirodzene. Kedykolvek je treba, prestanu prenasat na realitu tieto posvetene a zabehane slovne vzory, ktorymi su vsetky ludske mysle tak zaplnene. Vedia, ze rovnako ako hocikto iny, ze kultura a jazyk, v ktorom je zakotvena, su absolutne nutne a ze bez nich by jednotlivec nemohol byt ludsky. Ale daleko prenikavejsie ako ostatni ludia taktiez vedia, ze jednotlivec, aby bol PLNE ludsky, sa musi ucit zbavovat tohoto podmienenia, musi byt schopny prerezavat otvory do plotu verbalizovanych symbolov, ktory ho obklopuje.

V skumani rozsiahleho a zahadneho sveta ludskych moznosti boli velki umelci, vizionari a mystici vzdy priekopnikmi ktori razili nove cesty poznania. Ale na miesta, kam dosli, mozu dorazit aj ostatni. Potencialne sme aj my vsetci "nekonecni v nasich moznostiach a ako bohovia v nasich schopnostiach". Rozne modality vedomia, odlisne od normalneho bdeleho stavu vedomia, su v dosahu kazdeho, kto vie, ako uplatniti potrebne stimuly. Vesmir, v ktorom ludska bytost zije, moze byt premeneny v nove stvorenie. Musime len prerazit tu diervu v mure, ten otvor v plote, a rozhladnut sa okolo seba tak, ako to popisal filozof Plotinos. "Inym sposobom pohladu, ktory ma v podstate kazdy, ale pouziva ho len malo ludi."

V ramci nasich vzdelavacich sustav je vychova na neverbalnej urovni skromna rozsahom a uboha kvalitou. Naviac, jej ucel, ono "byt ako bohovia v uchopeni sveta" neni ani jasne stanoveny, ani sustavne sledovany. Mohli by sme, a hlavne mali, s tymto robit ovela viac, ako robime doposial. Prakticka mudrost predchadzajucich civilizacii a objavy dobrodruznych duchov v nasej vlastnej tradicii a v nasom vlastnom case su celkom volne dostupne. S ich pomocou by a studium mohlo a metodologia neverbalnych postupov mohla bez problemov rozvijat. Bohuzial vacsina ludi, ktori su u moci, nema zaujem na tom, aby sa kulturne bariery rusili. Pozeraju velmi zachmurene na toto "borenie barier", pokladaju ho za podvratne a odsudzuju Plotinov "iny sposob videnia" ako duchovne vykolajeny. Keby ucinny system neverbalnej vychovy bolo mozne vypracovat, dovolili by drzitelia moci, aby bol masovo pouzity? To zostava otvorenou otazkou.

Z neverbalneho sveta kulturne nekontaminovaneho vedomia prechadzame do subverbalneho sveta . fyziologie a biochemie. Ludska bytost je temperamentom a produktom podmienenosti kulturou. Je tiez, a to primarne, extremne zlozitym a jemnym biochemickym systemom, ktoreho vnutro, tak ako sa tato sustava premenuje z jednej rovnovahy do druhej, je meniace sa vedomie. A to preto, ze kazdy z nas je biochemickou sustavou, v ktorej (ako povedal Houseman)

Opojny napoj nas k Bohu dovedie lepsie
nez vsetky Miltonove verse lepsie.

Pivo slavi teologicky triumf, pretoze, podla slov Williama Jamesa, "Opilost je pre cloveka velkym impulzom pre funkciu suhlasu". A James dodava,ze " Tragediou a castou hlbsieho tajomstva zivota je to, ze tieto zablesky a poryvy niecoho naozaj skveleho nam su uchovane len v tych prechodnych prvych fazach toho, co v svojom celku je degradujuce a jedovate." Strom pozname po jeho ovoci, a plody prilis velkeho spoliehania sa na alkohol su vskutku prilis horke. Nemenej horke su plody rovnakeho spoliehania sa na rozne navykove sedativa, halucinogeny, povzbudzujuce latky, ako opium a jeho derivaty, kokain (ktory kedysi tak bezstarostne doporucoval svojim priatelom a pacientom dr. Siegmud Freud), rovnako ako barbituraty a amfetaminy. Ale v nedavnej dobe farmakologovia extrahovali, resp. syntetizovali niekolko latok, ktore silne ovplyvnuju mysel, bez toho ze by skodili telu, ci uz v dobe pozivania, alebo neskor, v dobe navyku. Pomocou tychto novych psychedelik moze byt normalne bdele vedomie cloveka modifikovane roznymi sposobmi. Je to tak, ako by sa u kazdeho jednotlivca jeho hlbsie JA rozhodlo, ktory sposob zazitkov bude pre neho vhodnejsi. Hned ako je taketo rozhodnutie ucinene, sila drog ovplyvnujucich vedomie da cloveku to, co potrebuje. Pokial pre neho bude napr. prospesne, aby hlboko pochovane spomienky ostali skryte, ostanu skryte. V tych pripadoch, ked takyto mechanismus nema vacsi vyznam, stane sa este nieco dalsieho. Normalne bdele vedomie moze byt zmenene na vedomie esteticke a svet bude potom pojaty v svojej nepredstavitelnej krase, vo vseplanucej intenzite "takovosti". A esteticke vedomie sa potom da modulovat na vedomie vizionarske. Vdaka este dalsiemu druhu vizie sa svet teraz odhali nielen ako nepredstavitelne krasny, ale aj ako priepastne tajomny - ako mnohonasobna
priepast moznosti, ktore si navzdy uvedomuju sami seba v bezprecedentnych formach. Nove vhlady do noveho, prepodstatneho sveta danosti, nove kombinacie myslienok a fantazie - prud novosti preteka potom svetom v zaplave, ktorej kazda kvapka je nabita vyznamom. Su symboly, ktorych vyznam lezi mimo nich samotnych v danych faktoch vizionarskeho zazitku, a su dane fatky, ktore maju vyznam len sami o sebe. Avsak " len same o sebe" je tiez "nie menej, ako bozsky zaklad vsetkeho bytia". "Nic nez toto" je sucasne "takovost vsetkeho". A teraz sa esteticke a vizionarske vedomie prehlbuje do vedomia mystickeho. Svet je teraz nazerany, ako nekonecna rozmanitost, ktora ale aj tak zostava jednotou, a mystik zakusa, ze je jedno s nekonecnou Jedinostou, ktora sa prejavuje, totalne pritomna v kazdom bode priestoru, v kazdom okamziku prudu neustaleho obnovovania. Nase normalne, slovami podmienene vedomie vytvara vesmir ostrych rozdielov rozdielov, cierneho a bieleho, toho a onoho, mna a teba a jeho. V mystickom vedomi bytia v jednote s nekonecnou Jedinostou dochadza k uzmiereniu protikladov. Vnimanie nie-ciastocneho v castiach, transcendovanie nasich zakorenenych vztahov subjekt-objekt s vecami i s osobami. Eixtuje tu okamzita solidarita s vsetkymi bytostami a druh organickeho presvedcenia o tom, ze napriek vsetkym nevyspytatelnostiam osudu, napriek vsetkym nasim temnym hlupostiam a umyselnej zlobe, ano, napriek tomu vsetkemu co je vo svete zleho, je vsetko v akomsi hlbokom, paradoxnom a uplne nevyjadritelnom sposobe dobre. Pre normalne bdele vedomie neni veta "Boh je Laska" nic ine, ako ukazka tuzobneho pozitivneho myslenia. Pre mysticke vedomie je to samozrejme pravda.

Bezprecedentne rychle technologicke a demograficke zmeny stale zvysuju nebezpecie, ktorym sme obklopeni, a sucasne stale zmensuju relevanciu tradicnych vzorov citenia a chovania, vlozenych kulturou na vsetkych, vladcov aj ovladanych. To, coho je treba, onoho otvarania priehladov do kulturnych barier, toho je dnes
zapotreby najvacsou mierou. Moze byt priprava na neho urychlena a zefektivnena spravnym uzitim telesne neskodnych psychedelik, ktora su momentalne dostupna? Na zaklade svojej osobnej skusenosti a publikovanych dokazov, verim ze ano. V mojej utopickej fantazii, v knihe Ostrov, som uvazoval v romanovej forme o sposoboch akymi by latka podobna psilocybinu mohla byt pouzita pre potencovanie neverbalnej vychovy dospievajucich, a taktiez o tom, ze dospelym je treba pripomenut, ze skutocny svet je velmi odlisny od znetvoreneho vesmiru, ktory pre seba vytvorili pomocou kulturne podmienenych predsudkov. "Zabavat sa s hribikmi" - tak jeden vtipkarsky recenzent odsudil to, o com som pisal. Ale co je lepsie - Bavit sa s Hribikmi alebo mat Idiociu s Ideologiou, mat Vojny kvoli Slovickam, mat Zajtrajsie Nezmysly kvoli Vcerajsej Nedovere?

Ako by psychedelika mali byt podavane? Za akych okolnosti, s akym druhom pripravy a doplnujuceho skumania? To su otazky, na ktore je treba empiricky odpovedat experimentmy vo velkom meritku. Kolektivna mysel cloveka ma velku vazkost a plava od jednoho miesta k druhemu s vahavou nerozhodnostou mociaru.
Ale vo svete explozivneho narastu populacie, mohutneho technologickeho pokroku a militantneho nacionalismu je cas, ktory mame k dispozicii velmi obmedzeny. Musime objavit, a to velmi skoro, nove zdroje energie, aby sme prekonali psychologicku nedotknutelnost nasej spolocnosti, aby sme objavili lepsie latky, ktore by rozpustili mazlavu lepkavost anachronickeho stavu mysle. Na verbalnej urovni zlepsili uroven vychovy a odstranili jej obmedzenia, odstranili zneuzivanie jazyka, na neverbalnej urovni zaviedli vychovu k duchovnemu mlcaniu a cistemu prijimaniu. A konecne, pouzitim neskodnych psychedelik dosiahli chemicky spustenej konverzie zazitkou a extaze - verim ze toto vsetko dokopy zaisti zdroje duchovnej energie, vsetky rozpustadla
konceptualneho blata, ake potrebujeme. S ich pomocou by mal jednotlivec byt schopny adaptovat selektivne svoju kulturu, odhadzovat jej zla,stupidity a nerozumnosti, a vdacne prijimat vsetky poklady nazhromazdemeho vedenia, racionality, ludskej dobrosrdcecnosti a praktickej mudrosti. Ak bude takovych jednotlivcov dostatok, ak bude ich uroven dostatocne vysoka, budu potom schopni prejst od rozlisujuceho prijatia svojej kultury k rozlisujucej zmene a reforme. Je to len utopicky sen? Odpoved nam moze dat experiment, pretoze tento sen je pragmaticky. Tieto utopicke hypotezy sa daju empiricky vyskusat. A v tychto tazivych dobach je aj mala nadej velmi vitanym hostom.