Vskutku pekné zamyslenie. V základoch sa dotýka problému, či sa rodíme na tento svet dobrí alebo zlí (a či nás kazí/zlepšuje spoločnosť alebo ňe). Alebo s preddispozíciami k dobru a zlu (a akými silnými). Teda otázka slobodnej voľby.

A otázka socializácie je tiež prínosná pre túto debatu dľa mňa: vulgárne povedané – dieťa chce hračku a tá hračka je jeho, JEHO! Nikomu ju nedá! Chráni si teritórium! Čo mu na to povedia rodičia? Ako ho usmernia, so svojimi skúsenosťami, že v živote si závislý na druhých a preto sa s nimi podeľ, ak môžeš? Ako ho teda socializujú? Aký pocit ostane v detskom vnútri?

Ja sa snažím mať napamäti totok dole napísané.
Niekedy som Dickwad a niekedy ne. Snáď je vhodné sa zlepšovať v dôstojnej komunikácii, pretože to predpokladá zvyšovanie ľudskosti (a opačne téééž). Snáď to je v mojich silách. Rešpektovať seba a rešpektovať druhých.

Dovolil som si pastnúť sem niečo odborné o psychologii inetovej komunikácie.
Ak už niekto písal niečo podobné alebo je to OT tak to niekde pretransparentujenkinkenkám..

Thus spoke “Vybíral Z.“ in „Psychologie komunikace“

Termín disinhibícia v komunikácii vyjadruje odloženie zábran a škrupulí, stratu alebo prekonanie nesmelosti, plachosti a ostychu, v krajných podobách môže ísť o obchádzanie tabu a zákazov, teda o istú odviazanosť či neviazanosť na normy, ktorá môže byť až anomálna, Pozitívne konotácie zahrňujú slová ako otvorený, uvolnený, smelý, bez zábran. Disinhibícia, ktorú môžeme sledovať pri internetovej komunikácii ako v e-mailoch, tak na chate, je v posledných rokoch pravidelne uvádzaná ako jeden z najzjavnejších a najšpecifickejších znakov elektronickej komunikácie (Gackenbachová, 1998; Suler, 2003; Burianová, 2000; Šmahel, 2000,2002; Dušková, Vaculík 2002; Vybíral, 2001 Et cetera).

Podľa Johna Sulera (2003) sa na disinhibícií pri on-line komunikácii podieľa šesť hlavných faktorov:
- anonymita (druhý nevie, kto som, ja teda môžem skryť svoju identitu)
- neviditeľnosť (druhý nemôže vidieť, ako vyzerám, ako sa tvárim)
- asynchronicita komunikácie (reakciu si môžem premyslieť, pretože ju môžem odložiť; nie je nutné teda reagovať ihneď)
- solipsistické introjekcie (všetko je v podstate v mojej hlave, vytváram si fantázie o tom, ako druhý vyzerá, ako znie jeho hlas, takže si vytváram fantazijný, nereálny svet)
- neutralizácia statusu (stáva sa vedľajším a nepodstatným, aké postavenie v reálnom svete má online komunikujúci)
- a konečne ďalšie účinky samotnej interakcie

Vo voľných výpovediach zdôraznili vysokoškoláci viac vtipnosti, viac tzv. odviazanosti, viac presadzovania sa pri inetovej komunikácii. Niektorí na inete nebrzdia svoje rozčúlenie a uvedomujú si, že v reálnej situácii by sa ovládli.

Ľudia predisponovaní niektorými svojimi osobnostnými rysmi (cholerickosť, impulzivita, zvedavosť) alebo provokovaní k agresivite sa situačne dokážu vyjadrovať bez zábran, hanby a cenzúry či výčitiek svedomia pochopiteľne aj tvárou v tvár druhým. U adolescentov Šmahel (2002) preberá Sulerovu hypotézu o tom, k veku tu patrí aj tzv. venting – odreagovávanie frustrácii. Goffman (1959/1999) popísal pred pol storočím špeciálne disinhibované správanie u detí a dospelých, ktoré slúži k zhadzovaniu a zosmiešňovaniu druhých (neprítomných alebo keď sa akurát nepozerajú a pod.) – a ktoré slúži zároveň k uzatváraniu „tajných dohôd“ s tými, s ktorými sa takto odreagovávame.

Deti v škôlke zosmiešňujú za chrbtom učiteľku, vyplazujú na ňu, robia grimasy, sprosté gestá a posunky alebo si z nej inými spôsobmi robia srandu. Toto odbrzdené odreagovanie agresie „za chrbtom“ či v „zákulisí“ pozoroval tiež Goffman aj u dospelých.
Príkladíček:
„Keď členovia tímu odídu do zákulisia, kde nemôžu byť videní ani počutí svojím obecenstvom, veľmi pravidelne sa o ňom vyjadrujú s dešpektom, ktorý odporuje ich prístupu k obecenstvu v dobe jeho prítomnosti. Vo sfére služieb napríklad účinkujúci svojich zákazníkov, ku ktorým sa v dobe výkonu chovajú úctivo, v zákulisí zosmiešňujú, ohovárajú, karikujú, preklínajú a kritizujú a tiež kujú plány na to, ako ich napáliť či pacifikovať. Napríklad v kuchyni hotela Shetlandy boli hostia označovaní kódovanými zdrobnelinami, ich slovný prejav, tón reči a charakteristické spôsoby boli veľmi presne napodobňované, boli zdrojom zábavy a nástrojom kritiky, ich zvláštnosti, slabosti a spoločenské postavenia boli pretriasané s až vedeckou presnosťou, ich žiadosti o drobné služby sa stretávali s groteskným grimasovaním a nadávkami, akonáhle zmizli z očí a z počutia. Túto rovnicu urážok viac než dostatočne vyvažovali hostia vo svojich kruhoch, kde zamestnancov označovali za lenivé prasatá, tupých primitívov, nenažrané hovädá. Keď spolu ale hovorili, správali sa k sebe zamestnanci a hostia úctivo a do istej miery aj vľúdne.“

To, čo sa dialo bežne za chrbtom, sa mohlo teraz – v anonymných podmienkach – presunúť vo virtuálnej sociálnej skupine na scénu. Čo bolo skrývané, je teraz vystavované.
Čašníčky vracajúce sa do zákulisia (do kuchyne) hotelu Shetlandy dávali najavo, ku komu patria, potvrdzovali spolupatričnosť a konformitu svojej vlastnej skupiny – resp. skupiny spolu s kuchárom a personálom. Disinhibícia bola a je znakom, ktorým sa preukazuje, že niekam patrím, ktorým sa buduje spolupatričnosť, vytvára sa bratstvo, pestuje sa spájajúci humor. V hre je isto aj emočná katarzia, vyventilovanie tých pocitov, ktoré si na scéne (čašníčka pri obsluhovaní zákazníkov, dieťa tvárou tvár k učiteľke alebo účastník chatu v reálnej komunikácii) nemôžu dovoliť. Tam, kde sa môžu odbrzdiť, prejdú zo zdvorilej komunikácie k ich zhodeniu.

Anonymita a neviditeľnosť komunikujúcich v on-line prostredí pozmenila Goffmanov postulát o tom, že svoju fasádu uvolníme len medzi tými, ktorých dlho poznáme a že tvárou v tvár tým, ktorých stretávame prvýkrát, fasádu skôr upevníme. (Účelom fasády je dojem, ktorý chceme o sebe vyvolať u druhých). V prostredí on-line komunikácie to platí vtedy, keď sa pri prvom prezentovaní vydávame za niekoho iného. Sme teda spočiatku skôr inhibovaní, zdržanliví, dávame si na čas s tým, čo o sebe prezradíme.
Obscénne a obťažujúce disinhibované správanie býva niekedy označované ako flaming (rozohňovanie sa :).