toto má prečo len jedno káčko??

veľmi pekné postrehy

ad disinhibícia: osobne na sebe pozorujem, že je veľmi upokojujúce, keď na teba nikto neciví a môžeš si odpoveď premyslieť a napísať v pokoji, než pod pohľadom druhej strany, ktorá čaká len na to, kedy sa ozveš (a ak sa neozveš včas, je to buď divné, bude ti odobrané slovo, niekto do toho skočí a prekričí ťa a proste si už offtopic). IRL zvyknem rozprávať pomaly a dosť pri tom premýšľať; tak často poviem len časť toho, čo chcem. Nemám cvik.

ad zosmiešňovanie za chrbtom: neoznačoval by som to za ventilovanie frustrácií. Je myslím prirodzené, že ak sa dve komunity spoločne pravidelne stretávajú (zákazníci vs. obchodníci, učitelia vs. deti, vývojári vs. používatelia), tak u každej z nich sa vytvorí žargón spojený s tou druhou skupinou a súkromný humor, ktorého terčom je práve skupina na opačnej strane rozhrania. Jednak to, áno, upevňuje vzťahy vnútri skupiny a utvrdzuje v spolupatričnosti, jednak odľahčuje komunikáciu v rámci jednej strany barikády. Navzájom sa správajú úctivo, pretože v skutočnosti tých druhých za takých debilov nepovažujú a reálny základ v humore hyperbolizovaných čŕt sa dá prejsť taktným naznačením problému. Humor a karikatúra namierené na skupiny sú prirodzené a zdravé, neplynú z frustrácie (a to isté si myslím aj o vtipoch o Cigánoch, blondínach, záhorákoch, svokrách, matfyzákoch, policajtoch, Židoch...).