 |
|
| node: | Šťastie alebo... |
| template: | 4 |
| parent: | _..::..Príbehy..::.._ |
| owner: | Elence |
| viewed by: | |
| created: | 01.06.2008 - 18:55:02 |
|
cwbe coordinatez: 101 63539 63556 3558773 4027022 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::0
Bežal som pri Dunaji ako každé iné ráno. Príjemný chladný vánok mi ovieval chrbát, voda vydávala krásnu melódiu, listy padali na zem a ich šuchot bol počuteľný. Bola to proste nádhera niečo také zažiť. A zrazu niekto prekazil túto nádheru. Bola to nejaká ženská čo do mňa narazila. Spadol som na zem. Aj ona padla. Zodvihol som sa a chcel som jej pomôcť keď spustila.
"Ty debil sprostý." povedala posmešným tónom.
"Ako prosím?" spýtal som sa.
"A čo ste slepý alebo tupý? Takmer ste ma zabili."
"Ja že som vás takmer zabil?" čudoval som sa.
"Áno, toto všetko je vaša chyba." skríkla.
"Prepáčte ale ja som nič zlého neurobil, to skôr vy ste do mňa narazila." dodal som razantne.
"Vy ste asi postihnutý. Ani neviete čo sa stalo."
Na túto reakciu my v mysli prebehla myšlienka. "Tak toto je asi nejaké rozmaznané decko nejakých bohatých rodičov."
Ešte som ani nestihol reagovať a hneď spustila. "Kvôli vám teraz meškám. Do kelu nestíham vlak." a hneď sa vyparila.
Zostal som v šoku. Vraj ja som chyba. Tak to nie, ja som nič nespravil. Ale zmieril som sa s tým avšak celé dopoludnie aj poobedie som mal skazené. Keď som sa rozhodol vypadnúť z toho nešťastného miesta zrazu som na zemi našiel jej vizitku. Zdvihol som ju a vložil do peňaženky. Možno jej zavolám a ospravedlním sa i keď som na to nemal moc chuť. Asi tak o piatej som sa rozhodol, že jej zavolám a ospravedlním sa jej. Napriek tomu, že to nebola moja chyba. Vytočil som číslo a ozval sa zrazu pôvabný hlas.
"Prosím."
"Dobrý večer." povedal som prekvapený a potom som dodal. "Ja som ten chlap z dnešného rána, chcel by som sa vám ospravedlniť."
Chvíľu bolo ticho a po chvíli sa ozvala. "Už som sa rozpamätala. To je v poho, vlastne to ja by som sa mala ospravedlniť. Bola to moja chyba."
Opäť nastala chvíľa ticha a zrazu sa ozvala.
"Viete čo bola by som rada keby sme sa stretli."
Bol som úplne prekvapený, nečakal som takúto reakciu. "Dobre mne by to nevadilo." dodal som prekvapivým hlasom.
"Ok. Tak o siedmej na mieste kde sme sa zrazili."
"Ok, tak do skorého videnia."
"Taktiež." bolo jej posledné slovo nášho telefonického rozhovoru.
Zdalo sa mi to úplne nemožné, však ani neviem jej meno a už sa máme stretnúť. Nemal som nič proti, skôr som bol rád. Vliezol som do sprchy, žeby som nesmrdel, navoňal sa a pomaly som sa chystal na odchod. Po ceste som rozmýšľal či niečo kúpiť alebo nie ale kým som sa rozhodol bol som na mieste. Mal som päť minút k dobru. Za tých päť minút som premýšľal o čom sa budeme asi tak rozprávať. Presne o siedmej prišla. Bola pekne vyobliekaná navoňaná tak že som začal premýšľať či to je rande s neznámou osobou alebo... V tom ma pozdravila.
"Ahoj, si tu načas." poznamenala.
Chcel som aj ja niečo povedať ale nejako mi vyschlo hrdlo, začala sa mi točiť hlava. Spadol som a v tom som sa prebudil.
"Do kelu to bol sen. Prečo bolo také zaujímavé a krásne."
Nechápal som ako sa mi mohol takýto sen snívať. Veď bol taký živí. Trvalo mi dlho kým som sa spamätal ale rozchodil som to.
Bol to azda nejaký prorocký sen alebo iba obyčajný vytvorený mysľou podľa mojich túžob. Neviem ale ten zážitok bol perfektný.
Pokračujem v čítaní... plač pier, zavriem oči a len vzdychnem \"Stojím na kopci, pozerám sa na okolitý svet, možno cestou nájdem miesto...\"
"Ty debil sprostý." povedala posmešným tónom.
"Ako prosím?" spýtal som sa.
"A čo ste slepý alebo tupý? Takmer ste ma zabili."
"Ja že som vás takmer zabil?" čudoval som sa.
"Áno, toto všetko je vaša chyba." skríkla.
"Prepáčte ale ja som nič zlého neurobil, to skôr vy ste do mňa narazila." dodal som razantne.
"Vy ste asi postihnutý. Ani neviete čo sa stalo."
Na túto reakciu my v mysli prebehla myšlienka. "Tak toto je asi nejaké rozmaznané decko nejakých bohatých rodičov."
Ešte som ani nestihol reagovať a hneď spustila. "Kvôli vám teraz meškám. Do kelu nestíham vlak." a hneď sa vyparila.
Zostal som v šoku. Vraj ja som chyba. Tak to nie, ja som nič nespravil. Ale zmieril som sa s tým avšak celé dopoludnie aj poobedie som mal skazené. Keď som sa rozhodol vypadnúť z toho nešťastného miesta zrazu som na zemi našiel jej vizitku. Zdvihol som ju a vložil do peňaženky. Možno jej zavolám a ospravedlním sa i keď som na to nemal moc chuť. Asi tak o piatej som sa rozhodol, že jej zavolám a ospravedlním sa jej. Napriek tomu, že to nebola moja chyba. Vytočil som číslo a ozval sa zrazu pôvabný hlas.
"Prosím."
"Dobrý večer." povedal som prekvapený a potom som dodal. "Ja som ten chlap z dnešného rána, chcel by som sa vám ospravedlniť."
Chvíľu bolo ticho a po chvíli sa ozvala. "Už som sa rozpamätala. To je v poho, vlastne to ja by som sa mala ospravedlniť. Bola to moja chyba."
Opäť nastala chvíľa ticha a zrazu sa ozvala.
"Viete čo bola by som rada keby sme sa stretli."
Bol som úplne prekvapený, nečakal som takúto reakciu. "Dobre mne by to nevadilo." dodal som prekvapivým hlasom.
"Ok. Tak o siedmej na mieste kde sme sa zrazili."
"Ok, tak do skorého videnia."
"Taktiež." bolo jej posledné slovo nášho telefonického rozhovoru.
Zdalo sa mi to úplne nemožné, však ani neviem jej meno a už sa máme stretnúť. Nemal som nič proti, skôr som bol rád. Vliezol som do sprchy, žeby som nesmrdel, navoňal sa a pomaly som sa chystal na odchod. Po ceste som rozmýšľal či niečo kúpiť alebo nie ale kým som sa rozhodol bol som na mieste. Mal som päť minút k dobru. Za tých päť minút som premýšľal o čom sa budeme asi tak rozprávať. Presne o siedmej prišla. Bola pekne vyobliekaná navoňaná tak že som začal premýšľať či to je rande s neznámou osobou alebo... V tom ma pozdravila.
"Ahoj, si tu načas." poznamenala.
Chcel som aj ja niečo povedať ale nejako mi vyschlo hrdlo, začala sa mi točiť hlava. Spadol som a v tom som sa prebudil.
"Do kelu to bol sen. Prečo bolo také zaujímavé a krásne."
Nechápal som ako sa mi mohol takýto sen snívať. Veď bol taký živí. Trvalo mi dlho kým som sa spamätal ale rozchodil som to.
Bol to azda nejaký prorocký sen alebo iba obyčajný vytvorený mysľou podľa mojich túžob. Neviem ale ten zážitok bol perfektný.
Pokračujem v čítaní... plač pier, zavriem oči a len vzdychnem \"Stojím na kopci, pozerám sa na okolitý svet, možno cestou nájdem miesto...\"