James Bond na slovenský spôsob


Roger Krowiak je James Bond na slovenský spôsob. Ako špeciálny agent prichádza do Bratislavy splniť tajnú úlohu. Bratislava je české mestečko kdesi na Balkáne, s obrovským námorným prístavom, exotickými domorodcami a tajomnou spleťou mrakodrapov. Bojuje s podsvetím, neidentifikovateľnými tajnými službami aj s vrahmi na vlastnú päsť, ktorí zabíjajú len z presvedčenia. Svoje úlohy plní neomylne, efektne a s noblesou, zo všetkých druhov palných zbraní mieri vždy presne a k dámam je galantný. Čitateľa tak čaká množstvo dobrodružných príbehov plných akcie, smrti (viac ako 150 mŕtvol) a sexu.

Sľubné fakty. A ak sa podobná téma zvládne s takou profesionalitou ako v prípade Rogera Krowiaka, výsledok musí stáť za to. Aj keď mnohí nad akčnými a dobrodružnými žánrami povýšenecky ohŕňajú nos s poučkou, že podobné príbehy sú poklesnutou úpadkovou literatúrou a brakom, ktorý kazí vkus.

Akčné postavy z minulosti

Aj keď samotný komiks tvorí len nepatrnú časť knihy, Roger Krowiak je vo svojej podstate komiksový hrdina, ktorý nadväzuje na dávne mýty. Mýty o boji dobra so zlom, z ktorých žije ľudová slovesnosť i vážna literatúra. Aj výtvarné umenie odjakživa rozprávalo príbehy o hrdinoch – s potrebnou dávkou zjednodušenia ho nájdeme na skalných obrazoch mezolitickej jaskyne v Lascaux, Trajánovom stĺpe zo starého Ríma, alebo na spodných častiach krídlových oltárov. Z bohato ilustrovaných stredovekých cirkevných rukopisov sa pri svojich cykloch inšpirovali Goya alebo Daumier a z ich výtvarnej formy bolo už len na skok k prvému komiksu. Od konca 19. storočia, keď v Pulitzerovom Worlde vyšiel oficiálne uznaný prvý komiks Yellow Kid Richarda Outcaulta, sa postupne na svet vynorili Tarzan, Superman, Batman a ďalší. Svetu príbehov sa otvorili nové možnosti a vznikol hrdina, správajúci sa podľa špecifických zákonitostí. Je neohroziteľný, v jednotlivých epizódach nestarne a vždy víťazí.

Akčným hrdinom z komiksov, kriminálnych filmov alebo hororových príbehov sa u čitateľov a divákov vždy darilo. Umožňujú nám prežívať svoje sny o hrdinských činoch, ku ktorým sa vo svojom obyčajnom živote nikdy nedopracujeme. Akčný príbeh je vo svojej podstate súčasná rozprávka, kde zločin býva spravodlivo potrestaný, dobro zvíťazí nad zlom a svet sa znova ocitne vo svojich pokojných vodách, kde všetko klape podľa zabehnutých pravidiel.

Konečne náš superhrdina

U nás sa Roger Krowiak objavil po prvýkrát pred desiatimi rokmi na stránkach Kultúrneho života. Od júna 1992 do augusta 1993 v ňom vyšiel románVlastnou zbraňou zblízka a séria poviedok pod názvom 50 príbehov Rogera Krowiaka. Krowiakovu podobu vytvoril „kreslič“ Jozef Gertli Danglár a pod texty sa podpísal kolektív trinástich autorov.

Nájdeme tu poviedky a príbehy od známych spisovateľov ako Dušan Taragel, Peter Pišťanek, Igor Otčenáš alebo Viliam Klimáček, ale dôstojne im sekundovali aj ľudia, ktorých sme doteraz ako prozaikov nepoznali, najmä novinár Milan Žitný (začiatkom deväťdesiatych rokov aj libretista Danglárovho komiksu Klaushouse) alebo filmový teoretik Martin Ciel.

Súčasťou knihy je aj dvadsaťdielny komiks dvojice Taragel – Danglár a Taragelova novela Ruské leto. Je skompletizovaním všetkého, čo sa doteraz na tému Krowiak nakreslilo a napísalo. Okrem samotných príbehov prináša aj fundovaný doslov „špecialistu na literárne vraždy“ Kornela Földváriho, komentár autorov, namiesto registra prehľadný zoznam všetkých mŕtvol, súloží, použitých zbraní a pijatiky. Vydavateľ sa ku Krowiakovi postavil na slovenské pomery nebývale štedro a pripravil formátom neobvyklú a graficky profesionálne zvládnutú knihu, kde ilustrácie dostali priestor, aký si zaslúžia.

Príbeh, ktorý priťahuje

„Má život nejaký zmysel? Keby si mohol, určite by si povedal, že nie. V tom by sme sa zhodli. Príbehy majú zmysel, no život nie. Možno je to i tak, že príbehy dávajú životu zmysel, bez nich by sme boli ako rukavica vyvrátená naruby, bez totožnosti, orientácie a čojaviemčoho ešte. Alebo ešte presnejšie: príbehy nám dávajú pocit zmyslu života, pekne som to povedal, čo?“ Takto uvažuje Krowiak nad jednou zo svojich obetí.

Počas štyridsiatich rokov komunizmu nemal podobný hrdina na našom území šancu. Chýbal nielen z dôvodov politických, teda cenzúrnych, ale aj ekonomických. Keďže chýbali vzory zo zahraničia, nevznikalo nič ani na domácej scéne. Hrdinami boli pionieri a robotníci. Iba počas krátkej doby uvoľnenia okolo roku 1968 stihli vyjsť Foglarove Rychlé šípy, kreslené zošity Káju Saudka a vzniklo niekoľko vydarených filmov.

Úpadková literatúra, poklesnuté alebo okrajové žánre, to sú mená, ktoré v našich zemepisných šírkach prischli akčným textom. Či už to bol horor, kriminálka, alebo nedajbože komiks. Autorom Krowiaka bola táto literatúra na jednej strane zdrojom paródie, no na strane druhej ich nepochybne fascinovala. Každý z nich patril do generácie, ktorá bola v mladosti o podobných hrdinov ukrátená. A tak si vytvorili vlastného „neohrozeného tajného agenta, ktorý má neodolateľný šarm a rovnako neodolateľne strieľa.“ Ako hovorí K. Földvári, „konečne sme vyrovnali krok s trendmi vo svetovej kultúre, kam neodvolateľne patrí aj detektívka, krimi a triler. Teda i James Bond a jeho učeníci. Hoci o stupienok bližšie k obávanému peklu, v nijakom prípade nie ako výraz sadistického ukájania sa brutalitou, krvou a utrpením. Vytvárajú štatút svojského žánru, ktorým sa autor expresívne a hekticky usiluje preniknúť pod povrch“.

Keďže texty vznikali pred desiatimi rokmi a Krowiak je akýmsi šíriteľom demokracie prostredníctvom revolvera a iných zbraní, v texte sa autori chtiac či nechtiac nevyhli ani vtedajším politickým reáliám. Nebýva zvykom, aby príbehy s politickým pozadím oslovovali čitateľov aj po takom dlhom čase. Zmysel pre skratku a absurditu, irónia a cit pre mieru dali týmto textom trvácnosť. Krowiak vytvoril vydarenú paródiu akčného agentského trileru, ktorá nastavuje zrkadlo svetu. Zanechal za sebou niekoľko obetí, no na prvom mieste ponechal slobodu a dobrodružstvo plynúce z nezáväznej a oslobodzujúcej hry. Autor je spisovateľ

Marek Vadas
Pravda, 24. januára 2003, Príloha Knihy