Krowiak zavŕšil misiu

Hrdinský agent Roger Krowiak sa konečne dočkal náležito elegantnej výpravnej publikácie, ktorá mapuje jeho životné, či skôr literárne pôsobenie v našej malebnej prímorskej krajine. Ak náhodou neviete, kto je Roger Krowiak, tak vedzte, že tento superagent je prvou pôvodnou slovenskou popkultúrnou ikonou. Ikonou o to zaujímavejšou, že sa jej prostredníctvom svojho času viac-menej renomovaní slovenskí literáti priznávali k láske k takým zaznávaným literárnym žánrom, akými boli, či sú, detektívka, krimi a thriller. Dnes to azda už ani nie je pravda, ale boli časy, keď sa žánrová literatúra a priori považovala za nehodný brak.

Kolektívny román Vlastnou zbraňou zblízka, ktorý Rogera Krowiaka predstavil masám, vychádzal na pokračovanie v intelektuálskom plátku Kultúrny život od roku 1992. Ako päsť na oko sa na zadnej strane tohto periodika začali objavovať kapitolky plné násilia, sexu a intríg, sprevádzané geniálnymi obrázkami Jozefa Danglára Gertliho, ktoré celému projektu vtlačili punc výnimočnosti. Nebyť Danglárových obrázkov, o existencii akéhosi Krowiaka by som sa vtedy nedozvedel.

To, čo sa mi dnes v svetle autorských poznámok v knihe Roger Krowiak javí ako autorský zámer, som vtedy ako 18-ročný výrastok považoval za slabučké a trápne literárne vyčíňanie niekoľkých slovenských literátov. Programová paródia na bondovky na mňa pôsobila naozaj žalostne. Pozorne sledovať Krowiakove príhody ma prinútili len spomínané Danglárove ilustrácie. Keď kolektívny román vystriedal cyklus devätnástich poviedok 50 príbehov Rogera Krowiaka, zmenil sa nielen literárny útvar – román vystriedali poviedky, ale aj môj čitateľský prístup. Krowiakovu kariéru som už nesledoval len pre Danglárove kresby, ale bavili ma už aj samotné príbehy, v ktorých sa akosi zreteľnejšie odrážal literárny potenciál jednotlivých tvorcov. Motív programovej paródie žánru sa vytratil a vzniklo niekoľko famóznych poviedok spojených postavou Krowiaka. So zánikom Kultúrneho života v roku 1993 sa vytratil i Roger Krowiak, ale keď začal vychádzať ako komiks v denníku Sme, bolo to jediný krát, čo som si pravidelne kupoval noviny.

Keby sa ma niekto na Rogera Krowiaka spýtal pred pár mesiacmi, dostal by som zo seba nesúrodú zmes vyblednutých spomienok a vyjadril by som ľútosť nad tým, že som pri sťahovaní stratil výstrižky Danglárových kresieb a novinové stránky s komiksom. Dnes je všetko inak a ja, hrdý vlastník výpravnej publikácie Roger Krowiak, ktorá obsahuje všetko, čo sa z pozostalosti Rogera Krowiaka zachovalo, ďakujem vydavateľstvu L.C.A. za tento výnimočný počin. Som rád, že som sa mohol ku Krowiakovi vrátiť ako k celku a mohol som tento celok vnímať spoločne s prílohami, ktoré pokladám za to najprínosnejšie, čo publikácia ponúka. Prehodnotil som mnohé, čo som si o literárnych kvalitách Rogera Krowiaka doposiaľ myslel.

Predovšetkým som si uvedomil, že Roger Krowiak z roku 1992 nebol umelý pokus sparodovať a zosmiešniť literárne postupy žánru. Skôr naopak, programové zveličenie, nadhľad a irónia spolu s detailnou znalosťou a mechanickým využívaním literárnych postupov typických pre žáner a vopred dohodnutými vražednými pravidlami tvorby poslúžili ako základ pre literárny experiment, ktorý bol jednak konceptuálnym umeleckým vysporiadaním sa so žánrom a jednak jeho poctou.

Keď som znovu čítal Vlastnou zbraňou z blízka, čudoval som sa, že to nedopadlo horšie. Stále si myslím, že tento kolektívny román nie je bohviečo, ale tentoraz aspoň viem, že to niekto neurobil naschvál. Roger Krowiak nie je živý len Vlastnou zbraňou zblízka. Je to vizuálne krásna knižka a hoci som jednu dostal ako recenzentský výtlačok, druhú som kúpil a daroval. Jednoducho som chcel zaplatiť za výnimočný zážitok opätovného stretnutia s Rogerom Krowiakom.

Tu sú pravidlá tvorby, ako ich v knihe Roger Krowiak v dodatkoch uvádza editor a koordinátor knižného projektu Dušan Targel: „Text nebude mať pevnú, vopred danú štruktúru, ale bude sa improvizovať. Nikto nebude autorovi rozprávať do toho, čo má napísať a kam má posunúť dej, všetko bude závisieť od jeho invencie a schopnosti ovládať pravidlá žánru. Na konci kapitoly autor napíše, čo bude čitateľ očakávať v ďalšom pokračovaní, čo aj pokračujúci autor bude musieť dodržať.“

Vlado Balek, Martin Ciel, Jana Dráfy, Martin Kasarda, Viliam Klimáček, Ivan Mizera, Peter Pišťanek, Rado Olos, Igor Otčenáš, Dušan Taragel, Peter Uličný, Róbert Zavarský, Milan Žitný: Roger Krowiak (L. C. A. Publishers Group, Bratislava 2002).
Ilustrácie: Jozef Gertli Danglár, 191 strán

Juraj Malíček
inZine, 28.1.2003