Marek Vadas: Raz hnedá, raz čierna


Veľmi dobre ja poznám ženy! Nič im nechodí po rozume, len aby vás dostali. Mám tridsaťpäť rokov a zažil som nejednu čarodejnicu. Doteraz som však vždy odolal ich kúzlam. A nemyslite si, niekedy to býva sakramentský problém dostať sa od ženy s čistou kožou. Ja som však Bassa a na nás nech si nikto nič neskúša! Môj otec dlhé roky pomáhal Ayissimu, najznámejšiemu marabutovi široko-ďaleko a poznám od neho toľko príhod, že by som vám ich mohol rozprávať do konca života. Veľmi dobre viem, na čo si pred ženami dávať pozor a čoho všetkého sú schopné.

Napríklad sedíte v bare a objednáte si pivo. Stačí chvíľa nepozornosti a žena vám do piva vhodí svoj vlas. Napijete sa a to je váš koniec. Už nikdy sa nepozriete na inú ženu, len na tú potvoru. Je to osvedčený, ale starý trik, ktorý platí len na nepozorných hlupákov. Keď si objednám pivo, sám si ho predsa otvorím a celý čas ho nepustím z ruky.
Otec mi vravel, ako jedna čarodejnica dostala jeho priateľa Faustina, veľmi vzdelaného muža, ktorý študoval v hlavnom meste. Padol jej do oka kdesi na novoročnej oslave. On chcel len piť palmové víno a tancovať, ale ona si k nemu večne prisadala, pri tanci sa mu obtierala okolo bokov a nechávala si platiť drinky. Niečo si spolu vypili, ale k ničomu inému nedošlo, na to Faustin prisahal. Pri tanci mu šikovne vytrhla vlas a šla s ním za kúzelníkom. Doniesla mu ho spolu so zubom mŕtveho muža, k tomu desať vajec, svoj ranný pľuvanec a tisíc frankov. Faustin po tancovačke na tú čarodejnicu celkom zabudol, ale po čase sa mu zjavila v sne. Dala mu najesť a potom sa s ním vyspala.

Bol to veľmi živý a silný sen, a keď sa Faustin ráno zobudil, zistil, že má plné brucho, teda že naozaj jedol a skutočne sa s ňou miloval. Tú ženu nikdy viac nevidel, ale od tej noci ju všade zúfalo hľadal a tak po nej túžil, až z toho zošalel. Preto si treba dávať pozor aj vo sne, keď pred sebou uvidíte milú ženskú tvár. Ak vám krásna žena v spánku ponúka jedlo, odmietnite ho, nech sa deje, čo sa deje.

Aj ja som zažil podobný prípad, ale nesníval sa mi a našťastie dobre dopadol. Bol som na podobné veci vopred pripravený. Mal som niečo vybaviť v Akonalingue, čo je mestečko pri jazere Nyong. Keď otec počul, kam idem, celý večer pred cestou mi dával cenné rady. Sedeli sme spolu dlho do noci a ja som počúval príbehy o čiernom jazere, ku ktorému sa netreba ani priblížiť, pretože zhltne človeka ešte skôr, ako sa špičkami dotkne vody. Alebo mi opisoval najrôznejšie spôsoby, ako dokážu tamojšie ženy chlapa očarovať. Ženy od jazera Nyong sú tie najnebezpečnejšie potvory a musíte byť pri nich neustále v strehu. Žiadne chlastanie po baroch, pretože ony čakajú len na to. Keď sa opijete, ste bezradní a hlúpi.

Cesta bola dlhá a zlá, samé bahno. Zdržiavalo nás množstvo zapadnutých nákladiakov, takže do Akonalingue som došiel až neskoro večer. Bol som unavený, smädný a hladný. Sadol som si do prvej reštaurácie, poloprázdnej búdy pri stanici a dal si pivo. Obsluhovala ma nápadne pekná a podozrivá barmanka, ktorá mi hneď ponúkla pečenú kangu. Kanga je najlepšia ryba na svete, ktorú miestni lovia práve v ich čiernom jazere. Vedel som, koľko bije. Otec mi povedal všetko. Zdvorilo som odmietol a šiel hľadať večeru inam.

Prešiel som po hlavnej ulici plnej hlučných podnikov, kde sa nedalo zjesť nič poriadne. Až na konci pri kruhovom objazde som našiel útulnú krčmu, kde potichu sedelo niekoľko dvojíc popíjajúcich pivo. Jedno som si dal aj ja. Na jedenie mali opäť iba kangu. Nemal som už síl vracať sa do centra a hľadať v bočných uličkách. Bolo pár minút pred polnocou. Žena v stánku s rybami vyzerala sympaticky a podozrenie nebudila ani náhodou. Objednal som si teda tú kangu, ale bol som opatrný. Vedel som, že mi nič nehrozí, ak budem mať všetky zmysly v strehu a pridržiavať sa otcových pokynov. Kanga je vzácna ryba s tým najjemnejším mäsom. Na mágiu sa však používa tak často ako žiadna iná. Najlepšia je jej hlava. To je pochúťka, ktorú si žiaden chlap nedá ujsť, a preto práve do nej ženy ukrývajú svoje džudžu. Človek ju zje a zabudne na všetko, na všetky povinnosti, na manželku a deti. Bude žiť iba pre ženu, ktorá mu tú rybu pripravila. Preto kangu nesmiete jesť sami. Nech si k vám tá žena prisadne a dá si s vami aj ona, alebo k stolu zavolajte priateľov, alebo sa na niečo vyhovorte. Ja som poznal niekoľko fígľov, ako v takom prípade vyhrať nad čarami. Kým mi Desirée (tak sa tá žena v podniku volala) priniesla rybu, vypýtal som si od nej krčah vody. Čakal som, ako zareaguje, ale bez mihnutia oka mi ho priniesla. To bolo dobré znamenie. Voda je veľmi silná medicína a pred kangou musíte vypiť aspoň jeden plný pohár.

Moje obavy sa postupne rozplývali. Vodu som vypil a kuchárku s rybou a roštom som mal priamo na očiach. Nič mi nehrozilo, pretože v talóne som mal ešte niekoľko poistiek. V duchu som si odrecitoval modlitbu k predkom a sledoval pritom Desirée, ako sa jej postava vlní v tom rozvoniavajúcom dyme. Akoby sa vznášala. Musím priznať, že ma už vtedy priťahovala.

Nikdy som nejedol lepšiu rybu. Keď ju predo mňa postavila, začal som sa tváriť, že je na mňa priveľká a že ju sám nezvládnem. Obrátil som sa k zvyšku hostí, aby som ich pozval k stolu, ale na moje prekvapenie už v podniku nik nebol. Nevadí. Poslal som teda Desirée po ďalšie pivo. Ja som zatiaľ z batoha vytiahol praktické puzdro so soľou posvätenou v našom kostole a rybu ňou starostlivo osolil. A vyšla mi aj posledná a najdôležitejšia poistka – Desirée sa nedala dlho núkať a dala si z ryby spolu so mnou. Žiadne kúzla teda nechystala a pri rozhovore sa z nej vykľula príjemná spoločníčka. Taká, ako sa mi ženy páčia – ani stále hlúpo neprikyvuje, ani prehnane nemudruje.
Nakoniec sme sa rozlúčili. Ja som si našiel slušné bývanie a na druhý deň začal vybavovať svoje pracovné záležitosti. Celý čas som však musel na ňu myslieť a nemohol som sa poriadne sústrediť na obchody. Čo tam po obchodoch! Cítil som, že som sa zamiloval.

Začali sme sa pravidelne stretávať. Desirée nebola ako iné ženy. Bola nevypočítateľná. Akoby v sebe stelesňovala všetko pekné, čo v ženách existuje. Každý večer sa ináč učesala, ináč sa smiala a rozprávala o iných veciach. Raz všetok alkohol odmietala, inokedy bez problémov vypila aj desať pív a cestou domov sme si veselo pospevovali. Raz chcela sedieť na brehu jazera v romantickej tichej reštaurácii a pochutnávať si na kange a inokedy ma ťahala na tancovačku tak vehementne, akoby iný druh zábavy ani neexistoval. A ovládala teda poriadne vulgárne tance! Na ďalší deň bola zamyslená, celá hŕŕ do filozofie a na predchádzajúce dni si nespomínala. Bola vždy iná a to ma na nej fascinovalo.

Aj teraz sedím na brehu toho čierneho jazera a čakám na ňu. Bude mať dnes svetlú pokožku mulatky, alebo čiernu ako eben? Hnedé, alebo čierne oči? Kučery spletené do vrkôčikov, alebo dlhé rozpustené vlasy ako zamat? Budeme sa milovať tak nádherne pomaly, alebo vášnivo a dravo ako šelmy? Bude voňať jemnými olejmi, alebo dymom ako naposledy? Alebo ma znova niečím prekvapí. Bude ma zvádzať, a keď si ma celého omotá okolo prsta, rozplynie sa v tme. Alebo príde ako čierne kozľa s planúcimi očami...