aké sú zvláštne tieto subtílne zásadné dni.
dnes bola neskutočná viditeľnosť až tirolské alpy bolo vidieť. dnes som sa dozvedela zvláštnu, tragickú správu.
ľudia ma stále dokážu prekvapovať. ako jednoplánovo pochopujú veci, ako si máločo vedia dať do súvislosti. vzťahovať rovnako ku sebe i k svetu nie je ľahké veru.
aké je to zvláštne, že si schránka zrazu povie,že stačilo. všetky tie malé vecičky čo si zbierame, "jedny cigaretky", nechcené rozčúlenia a drobné zhrešenia. ako dobre, že z ničoho nič. aj ja by som tak chcela. no predsa je fascinujúce ako nám to skryto no nevyhnuteľne opláca.
v poslednom čase prichádzam na veľké, tisíckrát odhalené pravdy. že aj ja som smrteľná. aj keď mi párkrát dýchala na krk až teraz som pochopila. že na vzhľade skutočne nezáleží. už v sebe nehľadám krásu, zmierila som sa so sebou. že ľudia naozaj vyzerajú tak, akí sú. hlúpa biológia..
viera v čosi/ čokoľvek je silná, no niekedy pochopenie vecí pomáha. pochopenie potrebujeme aby sme našli svoj malý hriech v utrpení. mild grief.


..i tak nechápem, ale hlavne, že sme tu všetci