tento príbeh volne a zlahka naväzuje na tieto dva:
http://kyberia.sk/id/3788117
http://kyberia.sk/id/3808974
a prvý z nich rozvíja ďalej

a tiež sa dotýka aj tohto:
http://kyberia.sk/id/731682






O svetovej vuoli a vuoli človeka,
aneb príbeh o JAnkovi a HEnrietke ako putovali lesom,
Tvorcovia nových príbehov
aneb (d dórs->) all the children are NOT insane..


(nemám uo tu na kláfesnici zase raz..:oD .ani mekacene a dlzane :oD, doplnim neskuor...)

Na prvy pohlad to boli uplne "normalne bezne" deti, ale inak, ..
jedni hovorili, ze su priliz prebujareee, ze by ich mali vsetky pozatvarat do blazinca, pretoze svojou radikalnou nekonvencnostou rusia stare zazite kruhy ich.
Ini hovorievali, ze ich ("duse") modro fialovy bocian (pri)niesol.
Ini im fandili pre ich jedinecnost a schopnost nedat sa strhnut sedym davom - videli v nich obrat, ci (r)evoluciu doby, casu noveho.
Ini ich oktarinovymi volali, mozno aj preto, ze draci rovnakej "farby" vzdy pri tychto detoch novych staavali.
Ti prvi boli samozrejme mimo, v strachu z neznama, este sa v starom zhrdzavenom uzatvarajuc, a ti ostatni, mali pravdu, boli ine, nove, vlny premeny do sveta nesu..


Prešli Zdravo nanovo kamkolvek, lebo vždy Vedeli, alebo aspoň v hĺbke Tušili, že Prejdú Zdravo (do stavu nového), a preto Prešli,
kruh.



Rady ony chodili do lesa, byva(va)li tesne pri nom, srdcu ich bol blizky, v hlbke srdca svojho to vzdy Citili, ze tam patria, nie do miest, to vnimavali vzdy len ako stanicu prechodnu, boli ine.

JAnko a HEnrietka boli tiez z nich, a mali stastie, teda viac(nez)menej - aj rod(ina) bol(a) viac(nez)menej v sebe vyrovnana, pozitivne na zivot zamerani ludia to boli a teda, ako to byva, ze atmosfera (energia) rodiny, otiskne sa priamo aj do duse deti, vyrovnane, prevazne, boli aj JAnko a HEnrietka. A teda preto **Intuicia**, hlas **Lesa**, ci vuole sveta touto svatinou prirodnou lesnou najviac sa ozyvajuci, nezakrnel v nich uplne, Citili, zvykli, viac, nez "bezni ludia" a (aj) preto, ze bocian modro fialovy pomohol im pri zrode ich, do vienka vlozit si im viac **Sily**, nez "beznym" byvavalo, Nasli sa oni.
To vtedy, ked raz v lesiku sa hrali, zaculi to obaja naraz, rovnako silno znejuci, akoby z ich hlbky vychadzajuci "pocitoHlas", ako svih motylich kridel jemnym "hlas" hovoriaci v dusi im: "Svetlo je vo vas, Svetlo je vo vas, **Sila** vo vasom ""vnutre"" prameni" zaculi sepot viil (po)medzi svitorenim vtacikov lesnych, "Podte deti lesa, deti nove, hlbsie do lesa, budeme vas Ucit (Zit)" septal les medzi sumenim listia "svojho" vo vetre. Zaculi oni a sli.

Les(nu svatynu) navstevovali oni od momentu Prezretia tohto este viac, a hlbsie do lesa sa aj odvazili, sprevadzany jemnym hrejivym priatelskym pohladom duchov lesnych vzdy, nebali sa oni uz viac pribehov starsich, ktore sa zvykli medzi ludom rozpravat. Pribehov o tom, ze vela ludi v lese velkom zabludilo alebo aj o zivot prislo, Vedeli, ze oni su ine, inde, v inej situacii, v inom "vnutornom" nastaveni sa a preto aj ich pribeh je iny.
Chodili do lesa casto, na Cistinkach sily, les o Liecbu (po)ziadali a ticho vnimali dotyky lesne na dusiach svojich, ako hrejivo liecia, zbieraju spät im,ich dusu zivotnymi narazmi negativnymi roztratenu, Vedomie ich Zcelistvovat pomahajuc im. Tak, ako tymto ich "vnutorna" Cistota rastla, komunikacia s VseDuchom (**Lesa**) priamo umerne tomu rovnako sa viac Budila, Citili oni, ze prud, les, zem, vesmir, VseDuch ci vuola svetova, plynie vsetkym, Citili, silne Citili, a stale viac v Srdci ich, ze tento prud, tento tok ci prudenie, mimo dualitu ludskymi myslami vymyslenu, nekonecne hrave je, o tvorenie a neustaly posun (hranic bytia, hranic moznostii, zivota) vpred ze mu vzdy ide a ze ako voda sama, vzdy najharmotickejsimi moznymi cestickami, toto bytie VseZive, Zivotom az po samy okraj presiaknute, Vedomiim, vyvyja sa, smeruje, plynie. Vedeli, Videli oni, ze ludska mysel, nekonecno "v malom", moze tomuto plynutiu (Zivota), ak je priliz zahatana negativitou - negativistickymi vzorcami vnimania, myslienia, popisovania si veci, v ceste ako hradza kamenna stat, tomuto *toku (*Zivota) Ladnemu**, moze, a potom, on obchadzkami casto aj narocnejsimi (na zitie) plynut moze. To vtedy tazko sa zit moze potom, ak Zmena Lieciva (sa) nepride a veci neda(juu sa tak nou) do Poriadku.
A rovnako Videli aj to, ze ak mysel cloveka dokonale hlboko SebaPoznanim stisi sa, do vzdyKludu sa daa, vzdy cisto abstraktne pozitivne ak zamerana je,tak prud tejto Tvorivosti nekonecnej plynie (s) nimi hravo, lahko a zivot (tak) Ladnyy je im vzdy, pretoze svet s nimi potom takto hraa, vzdy a tak, dali sa na cestu Sebaocisty, do svojho ""vnutra"" oni sa aj s duchmi kamosmi ponarali castejsie a stale viac, spolu Liecili sa Ladne a zLahka, najprv zbaveni sa roznych starych pribehov o tom, ako toto moze byt tazke, ta Liecba Hlboka sa, potom ako zacali, jedneho po druhom, starych pribehov svojej duse zamotanych, pribehov (z) ich zivota, zazitkov minulych neprijemnych nekonstruktivne si spracovanych, dotykali sa, v Liecbe Ticho(m) zameranii oni, Citili, Priamo Citili **Silu** ich (duse) sa navracat takto tymto stale viac a tak tym, ako takto Vyrovnanost a(j) Tvorivost nekonecna **Intuitivna** navracala sa im do zivota tymto stale viac len, stale Ladnejsie zili, pretoze mohli (a) pretoze si to tak zvolili.