11.03.2008-15:21:39 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	11.03.2008-15:21:39
template:	4
parent:	Liečba Hlboká - Budenie sa (/si Vedomia) **;o))
owner:	ode
viewed by:
created:	11.03.2008 - 15:21:39
updated:	18.09.2008 - 22:24:19

cwbe coordinatez:
101
7763757
63534
63578
731496
3767578
3783700

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	moderated
net:	yes

Vnímanie v **"Astrále"**, Niečo o konceptoch, ***Svetelný Most Hore*** a o vzťahu "dvoch" svetov

http://kyberia.sk/id/3781539/

0000010107763757000635340006357800731496037675780378370003788117

**Svetelný Most - Návrat *Domov***

http://kyberia.sk/id/1357937

+ ďalšie rozvinutie Svetelnéhé Mostu do **Abstraktna**,
aneb ako mi duch momentu umožnil porozumieť, ako sa to na tom bubne vlastne hrá,

aneb Mágia "prázdnych rúk"

Zoberme si najpríklad "klasický" "etno" bubon, druhov etno bubnov je nespočetno, zoberme si napríklad djembe povedzme.
Tak isto je nekonečno aj rôznych rytmov, ktoré sa dajú bubnom hrať, či skôr, ktorými sa dá začať hrať.
Ako sa na bubne hrá? bubeník začne pár mu/jej známymi rytmami a hrá ich, stále ich hrá, stále ICH dokola HRÁ, až raz, bubeník zistí, že sa tam, ako ich stále hrá, stále hrá, stále hrá, zrazu v jednom momente bubeník zistí, že stále viac sa rozplýva tá hranica, hranica medzi tým, kto hrá, a tým, čo hrá, medzi hráčom a hraným.
Zrazu zistí, že on, Bubeník, len chce hrať a s praxou v hraní stále dokola, dokola, dokola, stále lahšie sa mu dostáva do toho ""hlbšieho"" stavu, kde "mu to hrá krásne samé".
Hrá, už len si hrá, vezie sa na vlne toho svojho zámeru hrať len a rytmus ide sám a sám stále sa jeho prúd rozvíja ďalej, do nových podôb, a Bubeník stále hrá, stále hrá, sleduje, ako "(SA)mu to hrá" a ako sa tak sleduje, ako "mu to hrá", všimne si, že akonáhle zaplní to tiché hranie v jeho mysli, nejakou negatívnou myšlienkou, akonáhle svoju pozornosť zamerá v priebehu hrania, na niečo negatívne, alebo, nejak negatívne, rytmus už zase začne trocha viac On, ten Bubeník hrať, akoby ten "samoprúd hrania" oslabol, akoby to, "čo hrá samé" oslabo.
Pozorný Bubeník, ako si toho všimne, zase sa ticho vráti do toho ticha (v svojej mysli) "radostnej hry"plného a v tom momente si všimne, že (samo)prúd rytmu je tu zas a už zase "mu to ďalej samé hrá", a tak hrá, ďalej, len hrá, hrá, a ako si tak hrá, všimne si, že jeho pozitívne myšlienky, nerušia, "nekazia" prúd rytmu, ktorý "(sa mu) hrá", práve naopak, obohacujú ten prúd o nové prvky príjemné, nie-rušivé a Bubeník si všimne, že ak takto sa, pritom, ako "mu to hrá" zamerá pozitívne na to, čo (SA) hrá, rytmus sa, priamo úmerne intenzite tejto pozitívne zameranej pozornosti Bubeníkovej, stane krajším, zmení sa a je o "niečo lepší" než ten, čo "sa" hral predtým a tak Bubeník si hrá, a rytmus "sa" mu takto rozvíja stále ďalej, do stále väčšej plnosti a krásy a on si len hrá, stále hrá a rytmus ide ako prúd ďalej a on len hrá a hrá, každý rytmus má svoj príbeh, ako sa rytmus hrá, Bubeník jeho príbeh stále viac a viac chápe a rovnako, ako sa prúd stále len hrá, Bubeník stále viac chápe aj celý prúd rytmu tohto, stále viac chápe príbeh celého prúdu rytmu a tak si len hrá a ticho sleduje, ako sa prúd rytmu rozvíja stále ďalej, hrá sa. Bubeník môže kedykolvek chce, hranie rytmu ukončiť, vystúpiť z prúdu rozvíjania (sa) hudby, ale načo? - keď Bubeník "má čas" a chce sa mu hrať, a tak si hrá a rytmus sa rozvíja ďalej, vždy nový, vždy v ňom nový príbeh a Bubeník si len hrá, nesie sa na vlne prúdu hrania si veselého a rytmus "sa mu hrá", ide stále ďalej, pomaly, alebo rýchlo, ako chce, kedykolvek môže "rýchlosť" tohto prúdu Bubeník svojim milým ladným zameraním pozornosti svojej na zrýchlenie rytmu alebo na spomalenie ho, zrýchliť, alebo spomaliť, prúd rytmu velmi citlivo priamo reaguje na zameranú pozornosť jeho a tiež, ak sa Bubeníkovi z nejakého dôvodu zazdá, že v rytme hrania spravila sa nejaká "chyba" neharmonická, hraním a častým stretávaním sa s týmto javom, pozorný Bubeník zistí, že ak by na tomto negatívnom pomenovaní si tejto chyby svojou pozornosťou ostal vysieť, prerušil by tak samoprúd rytmu, ktorý "sa sám mu hrá" a vystúpil by tak z prúdu "hrania" a preto vie, že len pozitívne zameranou pozornosťou na hranie, prúd ide stále nanovo ďalej a vždy potom, Bubeník naozaj zistí, že tá zdanlivá "chyba v rytme", bola len nová, novo sa rozvíjajúca variácia v prúde rytmu, ktorý "sa mu hrá", nová premena v prúde rytmov a ako sa na ňu pozitívne zameral, tak si všimne, že naozaj, rytmus sa zmenil novým smerom, a ako "sa hrá", Bubeník si všimne, že tento nový rytmus je rovnako krásny, ak nie často aj viac, než ten predtým, a tak Bubeník si hrá a hrá, až raz ho už "bolia ruky" a hrať na svoj bubon prestane a svoj hudobný nástroj odloží späť na skryňu.
Vždy si už ale bude Bubeník pamätať, ako sa hrá, vždy ostane v prúde hravom, aj keď zrovna nepoužíva svoj bubon, svoj hudobný nástroj a dovolí tak tím rytmom novým, ďalším, počkať si naňho, aby, keď zase začne s bubnom hrať, aby mu rytmy nové zase svoje príbehy ďalšie odhalili, ukázali, poodhalovali, aby sa zase nanovo krásne ďalej rytmy rozvíjali a tak sa Bubeník len Smeje už, lebo pochopil, ako sa na bubne Hrá.

A teraz zmeňme troška uhol pohladu na to, čo píšem vyššie - bubon, to je prítomný moment - rozvíjajúci sa v čase a do priestoru do Nekonečna, prúd rytmu/ov je tok, plynutie života. Jednotlivé rytmy, z ktorých sa prúd rytmu "skladá", sú jednotlivé životné udalosti, ŽIV(OTn)é príbehy.
Hranie na bubne - čo hráme, je naše putovanie životom našim.
Kvalita, či Krásno, Príjemno či Pekno (prúdu) rytmu hudby, je Kvalita, či Krásno, Príjemno či Pekno (prúdu) nášho života.
bubeník je človek a Bubeník je ***Čarodej*** - človek (seba)Poznania. A teraz si to celé prečítajte v tomto kontexte ešte raz.

000001010776375700063534000635780073149603767578037837000378811703804614

"niekomu sa toto všetko si plne uvedomiť, aj ťažké môže zdať a tak tým také pre neho/ňu byť.." povedala raz víla;
"your wish is my command" univerzum vždy odpovedá,
"chápeš už kde začína kruh (z)javov? - začína tam v našej mysli, v našom popise, ako si veci popisujeme v našej mysli!" pokračovala, "ak (sa ti zdá, že) ti nejde niečo práve, zameraj pozornosť svoju na Pochopenie, Uschopnenie sa a buď ticho, uvolni sa a tak mysel svoju na to stíš a ticho čakaj,sleduj, Uvidíš!"

00000101077637570006353400063578007314960376757803783700037881170380461403808974

"ale ako? ako skludniť svoju mysel? je v nej toho tolko, čo mätie, čo nedovolí vydýchnuť, uvolniť sa kludne....." povedal raz víle zvedavý mestský škriatok

"Sú dva spôsoby, alebo vlastne tri, ale prvé dva počase splynú v jeden" z láskou mu ona odpovedala.
"Ak má na to človek silu, ak sa na to "cíti", ponorí sa priamo do Ducha VšeŽivého, do (svojho) ""vnútra"" a nájde si tam spojeneckých duchov, kamošov a tí mu už poradia ako ďalej a tak putujú spolu k Uvolneniu sa Plnému."
"Alebo sa človek začne venovať pokojnej meditácii", pokračovala "snahe splynúť so Zdrojom (Všetkého) vyžarujúceho z (jeho) Srdca, začne svoju pozornosť pravidelne venovávať, aspoň pár minút denne, snaženiu o spoznanie princípov fungovania svojej mysle, tým, že ju v pokojnom zameraní svojej pozornosti na ňu samotnú, sleduje, ako funguje, ako plynie. Tak postupne, rozpozná jej spôsoby prúdenia, jej prameň a všimne si, že tým, ako jej cesty stále viac spoznáva, stáva sa ona tichšia, jemnejšia, pokojnejšia, až raz, zavládne v nej úplný klud a vtedy dá sa ísť ešte ďalej, k tvorivosti večne nekonečnej, ale to je už inakší príbeh...**:o)"

"A ten tretí spôsob?" vraví škriatok.
"Ten," víla mu odpovedala "ten je pre tých, ktorí sa na ostávanie "len" sám so svojou myslou ešte necítia. Pre tých, ktorých život je príliž rýchly, príliž strmhlaví, pre tých ktorí majú strach, či príliž velkú bolesť v srdci, v duši svojej. Je to spôsob, ako začať nanovo."

"Nanovo? Ako môžu začať nanovo, keď v sebe cítia tolko bolesti?" pridá sa do diskusie ďalší zvedavý škriatok z mesta.
"Staré kruhy tmavé točiace sa" pridal sa k hovoru trpaslík.

"mmm" usmiala sa víla
"Ak sa cítia zle, velmi zle, ak sa im zdá, že zem živá ich za chvílu musí zhltnúť a pochovať zaživa a všetko skončí, ak sa takto cítia často, občas, alebo aj hoci len niekdy, mohli by si uvedomiť, že toto obdobie temnoty, skončí, mohli by nájsť aspoň pár vecí, ktoré im v živote ich, spôsobujú príjemné pocity a hrať sa častejšie s nimi. Nie, nebrať ich ako prostriedky "vykúpenia sa" z tejto temnoty ich, ale ako prvé zastávky na ceste k dobru, k radosti prevládajúcej, k Svetlu".
Na chvílu sa s úsmevom odmlčala, akoby hladala tie najpresnejšie slová,potom pokračovala:
"Mohli by sa týmto ostrovom nádeje, činnostiam, ktoré im prinášajú svetlo, príjemné do duše ich, obklopovať častejšie, aby tak ich duša viac žiarila a tiež, čo je jadrom tohto spôsobu - vždy, keď budú v tomto milom rozpoložení sa, touto milou činnosťou spôsobenom, mohli by si uvedomiť toto *život je možnosťou, cestou, všetko plynie, všetko je zmena, premena a že bude, ide byť lepšie* a, aby, v týchto milších stavoch rozpoloženia sa svojho, kedy toto ide lahšie - začali jemne sa dotýkajúc, premieňať mysel svoju smerom k pozitívnym náhladom na seba samých, na svet, na okolie svoje, na svoj kruh. Začali pohrávať sa v mysli svojej s príbehmi svetlejšími, príbehmi o tom, že *všetko dobré bude*, že *sa dá aj inak a že nájdu ako inak*, mohli by svoju mysel, v stavoch rozpoloženia sa milších, zaodieť do krásy príbehov o tom, že *mier príde, že prichádza a že bude inak, lepšie*, pohrávať sa s týmito príbehmi v ich mysli stále viac, zastávka prvá, na ceste k blahu, ktoré samo seba živí, posiluje."

"Takže zasejú si takto semienka nového do duše" pridal sa k spoločnému hovoru aj havran.

Bytosti sa zaradovali **:o)

"Ďalej toto blaho rozvíjajúc", pokračovala víla "nechať tieto príbehy samé usadiť sa v ich duši viac, ďalej žiť život svoj, a v miestach, v momentoch, kde ich duši bude príjemnejšie, vracať sa k týmto príbehom stále znova, prípadne nechať prísť aj ďalšie podobné a hrať sa s nimi viac tiež v týchto stavoch rozpoloženia sa príjemného. Tak pricháda zmena, nové, budí sa silné, čo spalo."
"A ďalej žiť, raz si všimnú, že tieto príbehy nové, v ich duši žiaria sami, ako sa s nimi čím ďalej tým viac, v momentoch rozpoloženia milého, hrávajú stále viac. Zistia, že ich duša je silnejšia a že svet predsa len nie je až také tmavé miesto, ako sa im na začiatku ich cesty zdalo.
Občas sa znova staré príbehy tmavšie na oblohu im dostanú a zakryjú slnko tých nových milších, vtedy mohli by si ludia povedať *aha **:o) búrka ide, odíde, časom* a ďalej si žiť život svoj.
A ďalej sa k príbehom milým navracať v momentoch, keď im je lepšie v ich dušičke, hrať sa s nimi stále viac, nech kvety z nich vykvitnú, nech je sa z čoho radovať sa viac **:o)",
víla sa na chvílku odmlčala, ticho počúvajúc hlas (zo) svojho srdca ďalej plynúci a pokračovala:
"Radosť plodí radosť, svetlo svetlo, a ide sa ďalej, zastávka nová na ceste k spokojnosti ďalšie príbehy svoje má, príbehy o tom, že *svetlému, radostnému, všetko sa hneď lepšie darí* príbehy o tom, že *z dobrého rodí sa vždy len dobré* a o tom, že *dobre stále viac len už bude, pretože lepšie už je a to je vývoj prirodzený samovolný takýto*. Vložiť by aj tieto ďalšie príbehy do svojej hry mohli ďalej, aj tieto príbehy ludia a hrať sa s nimi vždy, keď je chvíla volná, moment príjemný, hrať sa a ďalej si žiť, k dobru a k svetlu sa takto častejšie ""modliť"", zasievať svetlo si do duše svojej týmto takto stále viac, až raz, zastávka tretia zažiari jasom, časom, keď pocítia úlavu velkú, keď zistia, že im je už viac lepšie, ako horšie býváva, inak než zvyknuté bolo, inak než sa doposial v minulosti dalo, a že stalo sa to, že nastúpia, v pocite, že majú chuť, chuť spoznať sa a dozvedieť skutočne kto sú a kam až siahajú, aké sú ich hranice a kam sa až zajsť dá a dajú sa na cestu SebaPoznávania hlbšieho a vtedy začne im nový čas, čas prebudenia si vnútorného raja, čas, keď nastúpia na cestu sebaočistnú, cestu ponorenia sa čarokrásneho do vnútra svojho, cestu spoznania, že hranice nie sú a že vždy aj inak sa dá. A tu, ich smer vedie v kruhu k tým prístupom prvým dvom, čo v jeden sa časom zlievajú a o ktorých hovorila som na začiatku"
a víla sa usmiala a v radosti rozplynula sa v priezračnom povetrí.

0000010107763757000635340006357800731496037675780378370003788117038046140380897407275295

na vyšších prúdoch

tí, čo roztiahli svoje vedomie do hĺbky väčšej, čo odovzdali svoje zaťaženie sa duchom času späť duchu toho času a vyslobodili sa z ťažoby chmár tohoto sveta, ktorí vystúpili vyššie vo vedomí.
nabudenie svojej schopnosti uvedomovania sa a tak roztiahnutie schopnosti vnímania do hĺbok ludmi nepoznanými, kde sila a múdre bdie a pomáha každému kto sa toho dotkne.
precitnutie do roviny vedomia, kde rovnováha a sila sú základné predpoklady a kde silné múdro do človeka preniká z hĺbok odkial čerpá a ktoré prelievajúc sa takto cez človeka do života jeho, usporiadavá prostredníctvom neho a okolo neho všetko tak, aby to rástlo smerom do vedomia, do žiarivých tvorivých a liečivých foriem kadial prichádza liečba. vedomie ako sa vyslobodzuje z nánosov tažoby minulého, stále viacej žiari silou v prítomnom, usporiadava všetko v živote svojom smerom k rastu. amen