Advokáta Juraja Trokana, ktorý na súde bránil Ivana Lexu či Patrika Pachingera, pozná z médií asi každý. Málokto však vie, že tento obhajca obžalovaných mužov stál kedysi na opačnej strane barikády. Ako prokurátor bol roky pri všetkých prípadoch vrážd v Bratislave a osobne sa zúčastnil i na popravách odsúdených. Od roku 1978 až do revolúcie pôsobil na mestskej prokuratúre v Bratislave, keď ho preložili na kraj, odišiel k advokátom. Trokan nám v rozhovore prezradil, ako prebiehala poprava a čo všetko zažil.

Pred kariérou advokáta ste boli prokurátorom v Bratislave, a dokonca ste vraj boli prítomný pri všetkých trestoch smrti, ktoré sa tu vykonali. Je to naozaj tak?

Dvanásť rokov som bol zodpovedný za agendu, ktorú v prvom stupni súdil krajský súd. Okrem iných závažných trestných činov tam spadali aj vraždy. V Bratislave bola každý mesiac tak jedna vražda. Alebo pokus o ňu. To znamená, že za tých dvanásť rokov som pracoval asi na 150 vraždách.

Navrhli ste aj niekoľko trestov smrti, ktoré boli vykonané...

Áno. Šesťkrát som navrhol trest smrti, v piatich prípadoch bol uložený a v troch boli vykonané aj popravy. Bol som na nich prítomný.

Nebolo vám ľúto ľudí, ktorým ste trest smrti navrhli?

Dilema ľútosti tu nebola. Vo všetkých prípadoch išlo o viacnásobných vrahov. Skôr bolo potrebné ľutovať obete. Uloženie trestu smrti bolo vtedy zložité, v osemdesiatych rokoch sa už vážne debatovalo o ľudských právach. Boli prísne pravidlá, aby nedošlo k justičnému omylu. Nemohol som dať návrh na trest smrti bez schválenia generálnou prokuratúrou.

celý rozhovor:
http://www.plus1den.sk/2008/03/01/o-kom-sa-hovori/popravenych-som-nelutoval.html