total descendants:: total children::1 |
Vydala som sa 25-ročná len preto, lebo to chceli moji rodičia, a nie ja. Mojím vysnívaným typom muža bol telesne krásny, urastený, vysoký, vzdelaný a múdry človek. Do svojej dvadsaťpäťky som takého nestretla. Pod nohy sa mi priplietol maličký, skromný, ale dobrý človek, ktorý sa do mňa na prvý pohľad veľmi zaľúbil (možno dnes to veľmi ľutuje ako aj ja...). Povedala som si: "Ak si zoberiem takého, akého chcem, fičúra, možno mi narobí kopu detí a sám bude chodiť hore-dolu... A tento chudáčik mi v živote možno nikdy neublíži..." Porozmýšľala som, rozhodla sa aj vydala zaňho. Porodila som mu tri krásne deti. Dnes už máme aj tri nádherné vnúčatá, ale náš manželský život prebehol bez nejakej zvláštnej lásky, bez zvláštneho ľudského vzťahu a bez nejakej extra túžby po sebe. Poviem vám pravdu, nikdy ma tento človek fyzicky nepriťahoval. K tomu ešte v začiatkoch nášho manželstva urobil pár "svinských" kúskov s mojou sestrou a s inými ženami len preto, lebo som ho odmietala (nemohla som si totiž naňho zvyknúť). Slovom, manželstvo na zaplakanie, ale boli už na svete tri deti, kvôli ktorým sme asi obidvaja zostali spolu žiť. Viem, že takisto ako ja aj on iste túžil po krásnom, čistom, nežnom a láskyplnom vzťahu s niekým, kto by nám to dal. Pri rôznych príležitostiach sa obzeral po iných ženách a mňa ignoroval. Do bytu som nemohla pozvať žiadnu svoju priateľku, pretože sa predvádzal a vyvádzal hlúpe kúsky... Ja som zasa čakala na príležitosť, kedy konečne stretnem človeka svojich snov a predstáv... A predsa... Keď človek niečo veľmi chce a po niečom strašne túži, hovorí sa, že sa mu to splní... Začala som totiž spolupracovať s redaktorom istého rozhlasu. Hneď pri našom prvom stretnutí sa odohralo čosi neuveriteľné, čo som nikdy nepoznala. Boli sme zaskočení jeden druhým tak, že naša trojročná spolupráca prerástla do prekrásneho vzťahu a veľkej príťažlivosti. Vášnivo sme sa bozkávali a objímali. Veľmi sme po sebe túžili aj telesne, ale jeho postavenie a nedostatok príležitostí nám nedovolil fyzicky sa zblížiť. Nakoniec, po troch rokoch spolupráce, sme sa pracovne nezhodli a definitívne sme sa rozišli. Sedem mesiacov som veľmi plakala. Skúšala som s ním nejako obnoviť kontakt, ale, žiaľ, bol veľmi hrdý na svoje postavenie a veľmi si chránil to svoje "ja". Nuž čo? Prázdnota, smútok a žiaľ opantali moju dušu. Už som nechcela v živote nikoho vidieť, o nikom počuť, s nikým sa kontaktovať. Aj keď som vo svojom dôchodkovom veku ostala fyzicky príťažlivá a vyzerala možno o desať rokov mladšie, stalo sa to, čo sa už nemuselo stať. Padla som do oka človeku, ktorý sa zrejme doma nudil, lebo bol na predčasnom dôchodku. Päťdesiatnik, cudzinec, ktorý bol ženatý a žil v našom mestečku. Sliedil za mnou a brúsil si na mňa zuby... Pravdu povediac, bol to typ človeka, o akom som celý život snívala. A na dôvažok, telesne sa veľni podobal na spomínaného a pre mňa strateného redaktora... Áno, všetko bolo naj, až na to, že neskrýval svoju sexuálnu túžbu, svoje sexuálne vybitie a telesne ma veľmi napadal, čo ma veľmi odpudzovalo a odrádzalo od neho, pretože od vzťahu dvoch ľudí som očakávala trocha citu, lásky a telesnej nehy. Bolo vidieť, že si to chce so mnou len "rozdať"... Dlho som mu odolávala a nakoniec som si pomyslela: "Božemôj, čo ak s tým človekom zažijem to, čo som s nikým nezažila...? Veď nič sa predsa nemôže stať." Jedného dňa som sa mu teda telesne odovzdala, pretože ma fyzicky veľmi priťahoval. Lenže na naše prekvapenie, náš prvý pohlavný styk bol poznačený strachom, hanblivosťou a neistotou, ale skončil sa v jeho prospech s nádejou, že druhý raz to určite bude lepšie... Došlo aj k druhému telesnému stretnutiu, ale znova "vyvrcholil" len on, ja som zostala roztúžená a sklamaná. Povedala som si: "Snáď to vyjde tretí raz? Veď cítim, že po mne túži a záleží mu na našom vzťahu." Urobila som všetko pre to, aby nám to čo najlepšie vyšlo. Odviedla som ho na našu chatu. Šalela som od šťastia a lásky, že ho mám. On takisto, zasypával ma bozkami, nežnými slovami lásky, krásy a túžby po mne. Tretí pohlavný styk bol plný bozkov, telesných objatí, vášne a lásky, pri ktorých mi kládol otázky: "Čo to ty so mnou vlastne robíš?" Nakoniec predčasne vyvrcholil ako vždy, a mňa, roztúženú, znechutenú a bezradnú, nechal ležať len tak... Zmohla som sa len na to, že: "Taký silný muž a len tak málo vydržíš? Nemienim ďalej riskovať len preto, aby si si ty urobil dobre..." A tým sa to všetko skončilo. Zahanbený odišiel preč. Ja sa dnes zmietam v posteli a v duchu si vyčítam a nadávam si, aká som len bola hlúpa a naivná, že som verila v krásnu a čistú lásku. Pokračujem v čítaní... plač pier, zavriem oči a len vzdychnem \"Stojím na kopci, pozerám sa na okolitý svet, možno cestou nájdem miesto...\" |
| |||||||||||||||||||||||||