včera bol krásny, obyčajný deň akých bolo pred ním už dávno veľa.
rok čo rok sa stále viac a viac teším na jar, tento rok je to
tešenie sa zo slnka až také intenzívne, že sa viac už asi ani nedá.
stále mám chuť si viac a viac zaznamenávať to, čo sa okolo mňa deje.
stav: 2 denníky, tretí je už plný, 1 internetový-skôr fotkový,
tri ďalšie notesy a jeden diár.

o jednej sme sa mali stretnúť pod mestskou vežou, ja vždy chodím skôr, rada čakám. niekedy aj hodinu, rada sa pozerám na ľudí. sedím na lavičke, vedľa mňa sedí akýsi starší pán, naľavo si prisadnú dve tety s kočármi.
pred nami sa hrajú deti s holubmi.







nečakala som dlho. o 5 minút prichádza silvia a ideme prvýkrát
na sushi. obsluhujúci pánko bol milý, stihol sa s nami hneď
zoznmániť, vysvetliť nám všetko okolo toho a spraviť set
"z každého rožku trošku" a pokecať o všeličom.

potom sme išli do parku.





a potom do ďalšieho parku pri kalvárii, ten mám v poslednom čase obzvlášť
rada. sú tam vysoké stromy a kľud. a práve v tú chvíľu dlhé tiene.





svieti mi do očí slnko





vedieme desať(alebo viac?) metrovú konverzáciu na tráve lebo mám
so sebou iba teleobjektív a mala som chuť fotiť. sme tam úplne samé.
celkom zábava.





zvoní mi telefón a tancujem,
sam cooke-what a wonderful world this would be





a potom sa prechádzame na veľkom prázdnom poli.





skoro prázdnom.





a koniec.