dnes ráno čvirikali vtáky, konečne. pár minút som stála v nemom úžase, pripomenulo mi to ten moment z pred pár mesiacov keď som stála na tom istom mieste a lietal nado mnou ešte v tme kŕdel krákajúcich vrán. potom sme s ankou skoro zmeškali vlak. bolo tam veľa ľudí, nemám rada tlačenice, nazvali sme ich pavučina. sedela som na zemi, začala čítať "ďábel a slečna chantal" od coelha, zatiaľ celkom dobrá kniha. cestou autobusom sa naša 21. pokazila. v škole nebolo nič okrem pár vynervovaných ľudí. cesta domov. opäť autobus, opäť čvirikanie. vlak a v kupé samé ženy, úplne rozdielne typy. tá zasnívaná staršia teta mi bola sympatická. rada sa pozerám na ľudí cez odrazy v okne alebo na hlavnej stanici z poschodia dole. bolo červené svetlo a všetci žmúrili očami. v trnave sa ujo autobusár usmieval, cestou som našla na jednom okne nalepenú hviezdu orion, tiež sme ju kedysi mali. myšlienky - bola zabudnutá ešte aj od môjho detstva alebo to beží opäť? narátala som ich neskôr 8 + teta s dieťaťom v okne.

pekný deň.