Akýkoľvek film v našej malej krajine je považovaný za malý zázrak, ale v prípade prvotiny režiséra Martina Hruškovského sa dá hovoriť o novom svetle. Kde tvie ten tajomný recept, ktorý upriami pozornosť milovníkov filmu celého sveta konečne aj na náš kút európy?

Martin Hruškovský študoval filmovú réžiu na VŠMU v Bratislave a FAMU v Prahe, odkiaľ krátko pred odovzdaním diplomu na jar roku 1989 emigroval. Ponovembrové udalosti ho síce vábili späť domov, ale všetko zmenila ponuka, ktorá sa neodmieta. Stal sa dvorným režisérom Lichtenštajnskej kráľovskej rodiny o ktorej zamýšľal natočiť sedemdielny dokument. Mal prístup k rodovým archívom, ale keď prišiel na incestné vzťahy v rode a jeho pátranie ho zaviedlo až k odvrhnutému Hansovi Bertoldovi Lichtenštajnskému, ktorému rada starších pre mentálnu retardáciu znemožnila ujať sa trónu a namiesto neho dosadila jeho nevlastného brata Hansa Adama II.
Martin Hruškovský bol v roku 1998 vykázaný z kráľovstva krátko potom, ako sa snažil tajne skopírovať nahrávku tzv. "atramentovej noci (17-hodinové rokovanie rady starších, kde sa spotrebovalo pri prepisovaní ústavy najviac vzácneho atramentu, ktorý sa vyrába z pigmentu kvetiny rastúcej iba v jednej hornatej oblasti v krajine)." Po tejto udalosti sa s niekoľkými eurami vo vrecku vydal do Telča v Českej Republike, kde medzi vojnami žila rodová vetva, z ktorej Hans Bertold priamo pochádza. Osobne sa s ním síce stretol, ale bez natočeného materiálu, ktorý musel nechať v Lichtenštajnsku, nemohol svoju verizu dokumentárnej série dokončiť. Aj keď mu jeho životný projekt nevyšiel, stále sa rád do Telča vracia, kde si v Hospodě u Marušky podľa jeho slov "skočí s kráľom na Plzeň."
Druhou Hruškovského životnou témou sa stal životný príbeh tajomného alkoholika z Prievidze známeho ako Meliško. V rozhovore pre Cahiérs Du Cinema uviedol, že v ňom uvidel Hansov smútok, ktorého spoločnosť rovnako nepochopila. Aj keď mu veľa jeho kolegov režisérov dohováralo (medzi nimi aj Eva Borušovičová a Juraj Nvota), že príbeh Meliška je až príliš prvoplánový na uchopenie tak spletitej témy, ktorú načal vo svojom Lichtenštajnskom období.
Hruškovský nahradil krutosť intríg kráľovského dvora za armádu tiežfanúšikov Meliška, ktorí sa zabávajú na jeho účet prostredníctvom internetu. Jeho silu a odhodlanie bojovať s veternými mlynmi pretavil do motívu hubenia mravcov a život v exile nahradil Meliškovou sociálnou situáciou a závoslosťou na alkohole. Taktiež šľachtický vytríbený slovník musel ustúpiť nezameniteľnému Meliškovmu argotu, za čo Hruškovského obviňujú z komercie.
Dokonca aj podľa posledných slov Michelangela Antonioniho, ktorý až do posledného dychu držal nad Hruškovského projektom ochrannú ruku, je verzia filmu s pôvodnými Meliškovými dialógmi pre "...úbožiakov, čo hulia nekvalitný outdoor a zablúdili niekde v blatku vlastnej duše."
Hruškovský však od svojho zámeru neupustil a po niekoľkých mesiacoch sedenia nad scenárom klapla prvá klapka. Do hlavnej úlohy Meliška obsadil podľa bulvárnych médií už vyhoreného Štefana Skrúcaného, ktorý k alkoholu tiež nemal nikdy ďaleko. Varianta, že by Meliško hral samého seba nepripadala v úvahu, nakoľko pri kamerových skúškach ohrosoval skriptku nožom a preto produkcia zo strachu ohrozenia celej výroby uzavrela zmluvu so Skrúcaným.

Príbeh filmu ÁCHAB vychádza z reálií nahrávok, ktoré kolujú internetom. Meliškova obľúbená reštaurácia Septima má byť asanovaná a na jej mieste má J&T postaviť multifunkčné centrum. Osobná dilema prejde aj do rodiny, ktorá výstavbu víta. Meliškov potomok, ktorý sa učí za kuchára, má sľúbenú lukratívnu prácu v jednej z reštaurácií v budúcom komplexe. Podmienkou má byť presvedčenie meliška, aby neburcoval ľudí v jedinom fungujúcom podniku na sídlisku - Papuča.
Do hry vstúpi aj femme fatale, výčapná z Papuče, ktorá konečne prejaví k Meliškovi svoje city. Meliško sa tak ocitá medzi niekoľkými mlynskými kameňmi a litrami tvrdého alkoholu.
Civilné herectvo Štefana Skrúcaného dodáva príbehu autentičnosť. Do príbehu sa údajne vložil ako do žiadnej inej role, kde bol angažovaný. Scéna, kde Meliško dávi bola nakrúcaná metódou bullet time sa kvôli zniženému rozpočtu z ministerstva kultúry musela točiť iba raz, preto Štefan na vlastné riziko vypil pred samotným nakrúcaním pol litra vodky Profdrink (generálny partner projektu).
Meliško síce vo svojom boji o návrat septimy zlyhá, ale jeho aktivisitická činnosť prebudí Prievidzu zo spánku a celé mesto sa postaví developerskému útlaku. Obidve strany sa zhodnú na kompromise. Trosky Septimy prenesú na neďaleké detské ihrisko a z celého námestia urobí J&T skanzen, čím vytvorí prvú OSTalgickú atrakciu v strednej európe.
Meliškove krátke splanutie skončí jeho uvedomením si, kam patrí. Rodina je pre neho prvoradá a s vedomím, že aj keď je iba malým mravcom v spoločnosti, dokázal ju stmeliť za jedným cieľom.

Novinárska projekcia sa konala v Prievidzi, publikum žaslo. Mladí filmári už teraz žiadajú o konzultácie svojich prác a Hruškovský dostal nejednu ponuku prednášať na filmových školách v Európe a Amerike, kde sa konečne začalo šuškať o Slovenskom filmovom zázraku.