Kontrast :: Something smarter than us is going to emerge

Nevie sa dočkať chvíle, keď sa už konečne vymaní z toho psychického väzenia. Opantáva ho každý deň. Berie mu všetko, čo upokojuje jeho víchricou rozfúkanú dušu. Usrkáva mu z energie tak intenzívne, že myšlienky o vlastnom úpade ho zasypávajú svojím objemom stále intenzívnejšie. Utápa sa v tom. Dusí sa. No, musí tam byť. Musí. Pozná, však, východisko. Chvíľkové východisko, ktoré ho vždy postaví na nohy.

Dokončí všetko, čo pre isté dôvody dokončiť musí. Nedarí sa mu. Keď sa ponáhľa nič sa mu nedarí. Nádych. Výdych. Pochopil, že keď nespomalí, bude to pokračovať ďalej. Pozbiera všetky svoje v minulosti nabraté sily a sústreďuje mozgovú aktivitu len na danú vec. Už je takmer všetko tak, ako má byť. Tak, ako má byť podľa niekoho iného. Nie podľa neho. Nezaoberá sa tým. Myšlienky na nespravodliovsť mu kalia čistú myseľ. Hotovo! Zbalí si svoje veci, hodí nepotrebné papiere do koša a odchádza.

Ľudia sú mu ľahostajní. Nezdraví. Nepozerá sa. Takmer ani nedýcha. Šetrí si svoj dych pre vzduch, ktorý sa zrodil v prostredí jemu dobre známom, no napriek všetkým poznatkom tajomnom a nepredvídateľnom. Vo vrecku mu svižným cengotom zaštrngocú kľúče od auta. Vytiahne ich a nájde medzi nimi ten správny kľúč. Motor sa rozozvučí. On šliapne na plyn. Pneumatiky sa pohnú, s nimi aj celé auto.

Trieli si rušnými ulicami. Ešte stále si poriadne neuvedomuje, že za chvíľu jeho duša absorbuje nevídaný pokoj a harmóniu. Pootvorí okno a dovolí príjemnému vánku aby obsiahol objem jeho pľúc. Rýchly nával kyslíka spôsobí mierne vyvedenie zmyslov z miery, ale náhle zatrúbenie okoloidúceho auta navráti všetko do pôvodného stavu. Znovu dýcha iba sporadicky. Odbočí doprava, prejde popri škole, dostáva sa ku starému pivovaru. Po chvíli začínajú okolité stromy vrhať mihotavé tiene na jeho auto. Spomalí. Áno, už je blízko. Teraz môže všetky rušivé elementy zo svojho tela odhodiť do diaľavy a nikdy sa pre ne nevrátiť.

Mieri ku kľukatej, prašnej ceste. Väčšinou po nej chodia traktory a iné poľnohospodárske stroje, ktorým sa radšej ľudia vyhýbajú. Jeho auto nie je prispôsobené na jazdu týmto nelichotivým terénom. On má však skúsenosť. Toľkokrát sa už tadiaľto viezol!

Pomaly sa dostáva k záhradkárskej osade. Takmer zo všetkých strán ju svojou mohutnosťou ochraňujú lesy plné rozkošatených stromov. Miluje ich. Miluje, keď sa môže svojou bezbrannosťou dostať pod večnú ochranu hustých korún prastromov. Rastú tam už celú večnosť. Nikto im v tom nebráni a oni využívajú túto neoceniteľnú výhodu celou svojou ťarchou.

Už je na mieste. Parkuje pod starým orechom. Vystúpi z auta a po prvý krát sa z plných pľúc poriadne nadýchne. Každá čiastočka jeho napätého tela sa dostáva do uvoľneného tranzu a s ňou aj jeho myseľ. Pomaly kráča ku svojmu malému kráľovstvu. Ukrýva sa na pokraji lesa kúsok od chatiek so záhradkami. Pomaly začína cítiť vôňu ihličia, popadaných listov, vlhkej trávy a poľných kvetín. Slnko mu začína brániť v pohľade na okolie. Zavrie oči a pomaly postupuje ďalej. Prichádza k mladej zelenej lúčke. Na nej sa skveje zopár stromov a nekonečné množstvo kvetín.

Dostáva sa k jednému zo stromov a pocíti príjemný chlad tône ktorú strom vrhá na svoje pod zemou ukryté korene. Nájde si sympatické miesto a s uvoľnením sa posadí. Ruky sa jemne dotýkajú trávy. Pociťuje, že plocha dlaní nie je dostatočne veľká na to, aby si plnohodnotne vychutnal pocit života sršiaci zo zelenej trávy. Rozväzuje si šnúrky na topánkach a vyzúva si ponožky. Tráva mu jemne poštekľuje chodidlá. Jemné vibrácie sa poihrávajú s jeho telom. Nutká ho to odhodiť ďalší kus oblečenia. Gombík po gombíku si rozopína košeľu. Vyzlieka si ju. Po chrbte sa mu skĺzne nepatrný závan vetra. Ten akoby mu prikazoval odhaliť sa viac. Zhadzuje aj nohavice. Energickým švihom si ľahá do trávy. Zospodu cíti príjemné chladenie, zvrchu povievanie vetra. Pri ušiach mu bzučí rôznorodý hmyz, nad hlavou sa povievajú listy. Po dlhom pozorovaní jeho oči badajú únavu a zatvárajú sa. Zaspávajú, zaspáva jeho, myseľ, telo. On zaspáva...

Pokračujem v čítaní... plač pier, zavriem oči a len vzdychnem \"Stojím na kopci, pozerám sa na okolitý svet, možno cestou nájdem miesto...\"