Človek neandertálsky, latinským menom Homo sapiens Neanderthalensis bol podľa súčasných poznatkov jediným nositeľom stredného paleolitu na našom území, i keď sa nevylučuje možnosť prítomnosti starších foriem vo včasnejších fázach obdobia. Z kostrových nálezov vieme že prežíval ešte v mladom paleolite, no z nášho územia takéto dôkazy nemáme a preto sa v nasledujúcom texte budem venovať výhradne paleolitu strednému. V tomto vedecko-populárnom článku sa pokúsim načrtnúť pôsobenie neandertálca na Slovensku a Morave.

Človek Neandertálsky na Slovensku a Morave

1. Stredný paleolit obecne
1.1. Čo je to vlastne stredný paleolit?
1.2. Obraz krajiny v strednom paleolite
2. Homo sapiens neanderthalensis – zoznámte sa prosím
2.1. Anatómia neandertálca
2.2. Život, smrť a neutilitárne prejavy
3. Éra človeka neandertálskeho končí
3.1. Kam zmizli?

Čo je to vlastne stredný paleolit?

Stredný paleolit je časť doby kamennej (paleolit, mezolit a neolit), siahajúca cca od roku 300 000 BP do roku 40 000 BP. Od jeho polovice je to už éra rodu Homo sapiens a to konkrétne rodov Homo sapiens neanderthalensis, Homo sapiens sapiens a v počiatočných fázach archaickejších foriem ako Homo heidelbergenzis. Na slovensku a Morave je však nositeľom stredného paleolitu výhradne neandertálec a jeho archaickejšie či prechodné formy. Je to obdobie, v ktorom sa vystriedali dve doby ľadové a ráz krajiny sa niekoľkokrát podstatne zmenil.


Obraz krajiny v strednom paleolite

Ako sme si už povedali, v Európe sa vystriedali dve doby ľadové a to Riss a Würm, medzi týmito obdobiami bola doba medziľadová Riss- Würm známa aj ako Eem. Počas Risského zaľadnenia sa u nás a pravdepodobne ani inde na svete neandertálci nevyskytovali a preto sa mu nebudeme bližšie venovať.
Počas Eemskeho interglaciálu (150 000 BP – 70 000 BP) prevládalo na našom území teplé a vlhké počasie, pričom priemerné teploty boli až o 3 či 4 stupne vyššie než dnes. Krajinu vtedy pokrýval hustý les. V tomto období vznikali černozeme a travertíny. Z jednej takej travertínovej kopy v Gánovciach pochádza aj lebka primitívnejšej formy neandertálca, ktorá sa však nezachovala, no zachoval sa jej slávny výliatok. Počas tohto interglaciálu žila fauna podobná tej dnešnej ako jelene a byzóny.
Počas Würmského zaľadnenia (70 000 – 10 000 BP) však na rozdiel od teplého interglaciálu, nastupuje doba ľadová s priemernou ročnou teplotou okolo 0 stupňov Celzia. Stredná európa bola úzkym pruhom nezaľadneného územia medzi Alpským a škandinávskym ľadovcom. Prírodné prostredie sa podobalo stepiam či polostepiam a fauna pozostávala z mamutov, nosorožcov, sobov, pižmoňov a menších chladnomilných zvierat aké dnes poznáme z polárnych oblastí.

Homo sapiens neanderthalensis – zoznámte sa prosím
Stredný paleolit obecne


Anatómia neandertálca

Neandertálci sa svojou telesnou stavbou výrazne odlišovali od svojich bratrancov druhu Homo sapiens sapiens ale aj od predchodcov rodu Homo erectus. S výškou okolo 160cm , sudovitým hrudníkom, oblúkovite zahnutou chrbticou a kratšími končatinami by z nich basketbalisti isto neboli, no ich výška im bola bohato vynahradená svalstvom. V protiklade k obecne zažitému obrazu tupej poloopice je neandertálcova veľká lebka, ktorej mozgovňa bola priemerne väčšia než tá naša. Jej objemy sa pohybovali v intenciách 1245 – 1740 ccm. Tvár mali hrubo modelovanú s mohutným, na prvý pohľad badateľným nadočnicovým valom. Masívna čeľusť s absenciou brady je príčinou prečo mnohý bádatelia neandertálcom upierajú schopnosť reči (pzn. autora - osobne som toho názoru, že archeologické nálezy niektorých nálezových celkov hovoria v prospech možnosti že neandertálci rozprávať mohli a je možné že hlásky, ktoré vďaka svojej anatómii vysloviť nemohli, mohli byť nahradené inými zvukmi podobne ako to poznáme u niektorých kmeňov z Papui novej Guinei či afriky).


Život, smrť a neutilitárne prejavy


Od narodenia po svoje posledné dni žil neandertálec ako lovec a zberač v skupine akurát tak veľkej aby sa uživila. Takéto skupiny osídľovali predovšetkým okraje plošín, s ktorých sa im otváral prehľad o krajine a lovnej zveri v dosahu. Okrem pomerne stálych osídlení však poznáme aj prechodné tábory či lovecké stanice pravdepodobne súvisiace s hlavnou osadou. Chýbajú však dôkazy o diaľkovom obchode i keď obchod s kamennou surovinou medzi najbližšími skupinami iste preiehal. Sociálna štruktúra neandertálcov bola zložitejšia ako býva prezentované tradičným pohľadom a nešlo teda o tupé stádo primitívov, o čom svedčia aj tieto špecializované lovecké okresy. I keď síce neexistovala širšia deľba práce ako o desiatky tisíc rokov neskôr v neolite, už u týchto populácií sú skromné dôkazy o tom že istý jednotlivci, nazvime ich šamani mohli byť plne alebo aspoň čiastočne vydelený z loveckej činnosti a venovať sa rannej forme šamanstva . Existujú dokonca raritné dôkazy „sociálnej spolupatričnosti“ prejavujúcej sa starostlivosťou o dočasne či dlhodobo neschopných lovu či zberu. Takýto príklad máme napríklad z jaskyne Shanidar v severnom Iráku kde bola objavená okrem iných zaujímavých nálezov i pochovaná kostra muža starého 40 – 50 rokov, ktorý dlhé roku (možno od narodenia) prežil s ťažkými defektmi kostry a predovšetkým chýbajúcou rukou. V súvislosti z nálezmi v tejto jaskyni bol prehodnotený aj pohľad na medicínske znalosti miestnej neandertálskej populácie kde nachádzame nielen dobre zhojené zlomeniny ale aj pravdepodobnú amputáciu. Jeden z hrobov bol dokonca vysypaný bylinami, po rozbore ktorých bolo zistené že šlo o i dnes bežné liečivé rastliny. O náboženských predstavách neandertálcov nevieme nič. Nápadné sú depozície vybraných častí kostier mamutov či vzájomné polohy medvedích lebiek v jaskyniach no úvahy o nejakom kulte sú v prípade neandertálcov na úrovni špekulácií. Iné je to však s pochovávaním, ktoré samotné môže dokazovať istú formu kultu či duchovného vedomia no treba dodať že zďaleka nie každý jedinec bol pietne pochovaný.

Éra človeka neandertálskeho končí


Kam zmizli?


O príčinách vymiznutia neandertálcov existuje celá rada teórií od najstaršej vyvrátenej no bohu žiaľ ešte stále živej, že neandertálci sú priamymi predkami Homo sapiens sapiens až po katastrofické scénáre medzidruhovej vojny z človekom moderného typu. Isté je, že neandertálci nevymizli zo dňa na deň ale ich populácia mizne až 27000 rokov pred dneškom na juhu Pyrenejského poloostrova (nálezy aj na Kryme). Najpravdepodobnejšie znie asi súčasná presadzovaná teória o kombinácii rôznych faktorov od klimatických zmien cez lokálnu asimiláciu (z Francúzka poznáme kostry nesúce znaky ako druhu sapiens sapiens tak neandertalienzis, ktoré naznačujú úspešné vzájomné párenie oboch druhov) po silnejšie reprodukčné reprodukčné schopnosti a progresívnejšie konanie rodu Homo sapiens sapiens.

Použitá literatúra:
OLIVA, M., 2005: Civilizace Moravského paleolitu a mezolitu. Brno.
PODBORSKÝ, V., 2006: Dějiny pravěku a nané doby dějinné. Brno.
SVOBODA, J., 1999: Čas lovců. Brno.
SVOBODA, J., 2000: Předmostí. Brno.
SVOBODA, J., et al. 2002: Paleolit Moravy a Slezska. Dolnověstonické studie 8, Brno.
VALOCH, K., 1991: Paleolitické osídlení jeskyně Kůlny v Moravském krasu. Brno.

Obrázky: www.google.com