Raz sa mi prisnil zvláštny sen. Šiel som s Bohom, so svojím Pánom, po piesčitom brehu.
Pred očami mi bežal film môjho života. Ten film sprevádzali šľapaje v piesku.
Niekde bolo vidno stopy dvoch ľudí, inde len jedny. Udivovalo ma to.
V tom období života, keď som najviac trpel starosťami, pocitom zlyhania či strachom,
objavili sa vždy len stopy jedného páru nôh.
Obrátil som sa na Boha s výčitkou: "Pane, ty si sľúbil, že pôjdeš vždy so mnou, ja
mám len dôverovať. A teraz vidím, že v čase mojich najťažších skúšok som šiel sám.
Prečo si nebol vtedy so mnou? Prečo si nebol so mnou, keď som ťa najviac potreboval?"
Na to mi Boh povedal: "Práve tam, kde vidíš v piesku len jedny jediné šľapaje,
tam som ťa niesol na svojich pleciach."